Ako som hral s Monte Cookom

24. až 26. februára sa v Dubline konal už 27. LepreCon, ktorý svojou prítomnosťou poctil aj Monte Cook, žijúca legenda. Ja som sa na LepreCone zúčastnil len v sobotu, v nedeľu ma skolila nejaká kliatba, ktorú na mna určite zoslal Monte za moju otázku v debate (ale o tom neskôr). Oproti GaelConu to bola akcia menšia, komornejšia, program sa mi zdal chudobnejší a RPG ponuka nie až taká zaujímavá, ale to je veľmi subjektívny názor.

Doobedu sa hralo niekoľko RPG, ja som si bol vyskúšať Warhammer Fantasy Roleplay. Každý sme dostali postavu, GM v skratke vysvetlil najzákladnejšie pravidlá, situáciu, povedali sme si, kto je kto a išlo sa na vec. Boli sme skupina žoldnierov, predvoj väčšej jednotky na prieskume. Hráči predstavovali velenie skupiny asi 25 žoldnierov. Mne sa ušla hodnosť kapitána, sekundovali mi seržant, dvaja skauti, doktor a dvaja veteráni, zvyšok vojakov boli len branci bez veľkých skúseností, ktorých hral GM. Našou úlohou bolo preskúmať určitú časť územia a pripraviť ju na príchod ďalšej časti našej jednotky.

Postupovali sme smerom na sever po lesnej ceste, po asi 2 dňoch sme narazili na malú dedinu obohnanú kolovou ohradou, v ktorej bola mala jednotka orkov. Čosi tam robili, my sme zatiaľ čakali, či neodídu, predsa len by to vzhľadom na ich počet nebol veľmi úspešný boj. Po tom, čo skauti ohlásili odchod orkov, vyslal som ich na prieskum dediny. Ukázalo sa, že v nej ostalo niekoľko skrytých orkov, a keď skauti utekali naspäť, náš doktor (hraný maximálne nesympatickou írkou, k nej sa ešte vrátim) sa zbláznil a vybehol z úkrytu v lese, čím na nás upútal pozornosť. Nastal krátky boj, počas ktorého zomrel jeden z veteránov pri záchrane potrhlého doktora. Orkov sme porazili, ale jeden utiekol a privolal zvyšok jednotky. Po ďalšom boji ostalo na žive len 5 žoldnierov. V dedine sme našli mŕtvych kupcov, jeden mal pri sebe list o uchovaní veľmi vysokej sumy v nejakom chráme na sever od našej polohy. Jeden zo skautov to miesto poznal, tak sme sa rozhodli, že sa tam vyberieme, aj tak sme tam planovali ísť na prieskum.

Cestou sme museli prekročiť rieku, po určitej dobe sa nám podarilo obaviť malý prevoz, pomocou ktorého sme sa dostali na druhú stranu. Po krátkej dobe nás napadli goblini, žoldnieri padli za vlasť a nám sa len tak tak podarilo ujsť do lesa. Gobini sa uspokojili s drancovaním mŕtvol a neprenasledovali nás. Keď sme doputovali k cieľu nášho putovania, zistili sme, že mestečko, v ktorom sa nachádzal dotyčný chrám, je obsadené orkami a goblinmi. Po demokratickom hlasovaní sa rozhodlo, že v noci sa pokúsime preniknúť cez poškodené hradby dnu do mesta a do chrámu. Zložili sme brnenie, prenikli do mesta, našli chrám a potichu sme sa dostali dnu. Po určitom čase sa nám podarilo nájsť tajné dvere v podlahe, avšak pri ich otváraní sa jednému skautovi vyšmikla kamenná doska, ktorá s ohlušujúcim rachotom padla na zem. Zo všetkých strán sa na nás vyhrnuli orkovia a goblini, tak nám neostalo nič iné, iba sa skryť do podzemia. Dvere sme zdola zablokovali závorou, na konci krátkej chodby sme našli truhlicu s peniazmi. Tu sa naše dobrodružstvo skončilo pre nedostatok času.

Musím povedať, že toto bolo veľmi vydarené hranie, až na vyššie spomenutú írku, ktorá bola veľmi dominantná (mala asi 150 kg a k tomu zodpovedajúci hlas) a veľmi nespolupracovala. Mne sa celkom dobre spolupracovalo s jedným zo skautov, nakoniec vysvitlo, že je to švéd, ktorý je v Dubline len mesiac, hráva LARPy už niekoľko rokov, a toto bolo jeho prvé RPG. Človek hrajúci seržanta bol tiež veľmi vtipný, výborne hral svoju postavu, komandovanie žoldnierov si vyslovene užíval (našiel si nejakú brezovú halúzku/metličku a ňou umravňoval neposlušných žoldnierov), moje rozkazy poslúchal, vtipne komentoval dianie, úbohým žoldnierom išiel príkladom a v boji bol vždy prvý. Z neho sa vykľulo aj moje najväčšie prekvapenie v posledných dňoch.

Môj obed bol prerušený organizátormi, blížili sa totiž demonštranti, len neviem presne ktorí. Jednalo sa o pochod oranžistov a ich odporcov, pobili sa navzajom aj s nepripravenými policajtami. Škody v Dubline odhadli na slabých 10 miliónov euro... Našťastie miestu konania LepreConu sa nepríjemnosti vyhli.

Poobede som sa rozhodol vyskúšať dobrodružsvo v Eberrone, čo sa nakoniec ukázalo ako veľmi zlá voľba, ale kto to mohol tušiť. Tento zážitok ma inšpiroval pri písaní článku 8 rád ako nepokaziť hranie na Cone. Skrátka a jednoducho, GM robil, čo sa dalo, len aby pokazil dobrodružstvo. Vpodstate porušil všetkých 8 bodov, ktoré som popísal v mojom článku. Hodil nás doprostred dobrodružstva, nevedeli sme, o čo ide, absolútne sme netušili, čo môžu a nemôžu naše postavy. Keď sa vďaka vyššie spomínanej írke (mal som na ňu skrátka smolu) situácia zvrtla tak, že nás začal naháňať dav v úzkych uličkách, GM zakazoval akékoľvek iné riešenie, ako bezhlavý útek. Mal v scenári, že nás bude v určitej chvíli naháňať dav, pred ktorým nás zázračne zachráni dôležitá NPC a zoberie nás všetkých na palubu svojej lode. Naše riešenia (pokus oklamať dav, zhodiť kabát, použiť kúzlo, ...) proste autoritatívne zakázal slovami "You can not do this!". Nakoniec sa z dobrodružstva vykľula záchrana sveta, neviem, ako to dopadlo, odišiel som na debatu s Monte Cookom.

Prišiel som trochu neskôr, debata už bola rozbehnutá. Nenápadne som sa usadil, a spýtal som sa, ktorý z tých dvoch pánov je Monte Cook. Vraj ten vpravo. Ja som sa nezmohol ani na ďakujem, totiž ten pán v pravo bol môj seržant, ktorému som celé ráno velil... Tak som si zahral s Monte Cookom a ani som o tom nevedel. Debata bola zaujímavá, Monte rozprával o svojom najnovšom produkte, kompletne spracovanom meste na takmer 700 stranách, s CD prílohou, na ľudových $119,99. Vraj sa to predáva celkom dobre, aj keď to ešte nevyšlo. Ľudia sa Monteho pýtali, ako sa dostal k svojmu remeslu a čo by odporučil začínajúcim nádejným autorom. Monteho odporúčania boli skúšať publikovať v rôznych špecializovaných magazínoch, po niekoľkých publikáciách sa skúsiť spolu s referenciami obrátiť na nejaké vydavateľstvo a skúsiť šťastie.

Ja som sa opýtal dve otázky, prvá znela "Ako prilákať dievčatá ku RPG?", na čo Monte so smiechom odpovedal, že to je otázka za milión dolárov a keby poznal odpoveď, tak by jeho finančný stav bol rozhodne oveľa lepší. Moja druhá otázka bola o čosi zákernejšia, pýtal som sa čo si myslí o Indie RPG, ktoré sú menej o pokladoch, zabíjaní, skúsenostiach a zlaťákoch, ale sú viac zamerané na roleplaynig, vzťahy medzi postavami a príbeh. Dosť sa pobavil, aj v sále nastal ruch. Monte sa nenechal zaskočiť, povedal, že tieto hry sú potrebné, vyvíjajú tlak na komerčne najúspešnejšie hry a pomáhajú vypĺnať čakanie medzi jednotlivými edíciami Dungeons and Dragons. Dokonca sa vyjadril, že ako niekto hrá hry ako DnD, GURPS, Vampire veľmi dlho, môžu ho omrzieť. Vyskúša nejaké iné, nové RPG, ale po čase sa vráti k pôvodnej hre. Debata bola krátka, asi len 45 minút, potom mala pokračovať v blízkom pube, ale tam som sa už nedostal. Na konci debaty sa mi ešte podarilo ukoristiť fotku s Montem (vľavo, ja som v strede, napravo je Gar Hanrahan. Vie niekto kto to je?). Celkovo hodnotím LepreCon kladne, donútil ma zamyslieť sa nad chybami a základnými vecami potrebnými pri príprave dobrodružstva na con a podarilo sa mi osobne sa stretnúť s jedným s velikánov RPG scény.