Pod vplyvom skúseností z hrania na Conoch som sa rozhodol napísať článok, ktorý by mal obsahovať niekoľko rád, ako nepokaziť hranie na Cone. Snáď aspoň niektoré rady padnú na úrodnú pôdu.
1. Pripraviť vhodné dobrodružstvo
Dobrodružstvo určené pre Con je úplne iné, ako určené pre bežné hranie. Tvorca dobrodružstva/pán hry by si mal overiť, koľko bude mať na Cone vyhradeného času na odohranie dobrodružstva a akú miestnosť bude mať k dispozícii. Miestnosť je veľmi dôležitá, ak sa v maličkej miestnosti tlačí niekoľko RPG skupiniek, ktoré sa prekrikujú, tak ani najlepší pán hry nebude schopný odohrať hororové dobrodružstvo v tajomnom tichom lese so zodpovedajúcou atmosférou. Ostatné skupinky budú rušiť hlukom a smiechom v tých najnevhodnejších momentoch.
Podľa týchto informácií od organizátorov by si mal pán hry vybrať/vytvoriť dané dobrodružstvo. Malo by byť zodpovedajúco dlhé, postavy by mali byť schopné vyriešiť zápletku v danom časovom rámci a hlavne by sa mali všetci dobre baviť. Ideálne by bolo hrať zhruba 3 hodiny, plus nutná doba na úvod.
Veľmi vhodné by bolo urobiť playtest dobrodružstva ešte pred Conom, aby nedošlo k nejakým chybám, rozporom alebo trápnym situáciám. Playtest umožní odhadnúť, či sa dá dobrodružstvo odohrať vo vyhradenom čase.
2. Postavy pre hráčov
Je dobrým zvykom prideliť hráčom dopredu pripravené postavy. Podľa môjho názoru by postavy mali byť na nízkych úrovniach alebo by mali mať len niekoľko málo schopností. Vychádzam z predpokladu, že na Conoch si prídu zahrať RPG ľudia, ktorí danú hru, alebo RPG vôbec, vidia po prvý kráť v živote, a je im úplne jedno, či SuperMegaBrutalAttack dá ich postave +17 alebo +389. Aj tak ho nebudú vedieť použiť.
Skôr ako zoznam čísiel by popis postavy mal obsahovať niekoľko slov o nej, jej motiváciu a niekoľko informácií ku príbehu. Nemusí to byť na oficiálnom denníku, stačí A4 s popisom schopností, vlastností, vybavenia, ... Hráč by do ruky mal dostať materiál v takej podobe, že keď povie, že strieľa z luku, nemusí hodinu maturovať, čo s tým, pozrie sa do kolónky "útok lukom" a vie, aké číslo má povedať. Každopádne by karta postavy mala obsahovať minimum skratiek, ktoré v nováčikoch iba vyvolávajú zmätok.
Hráči si postavy môžu buď vybrať na základe všeobecných preferencií (chcem bojovníka, mága, elfa, piráta, kapitánku, ...) alebo náhodne, je to na dohode medzi nimi a pánom hry.
3. Menovky alebo Už nemusíš hádať, kto som
Pre každú postavu je dobré pripraviť menovku, ktorú bude mať hráč pred sebou. Mala by obsahovať meno postavy, jej rasu a povolanie. Hráči budú mať predstavu, kto tvorí ich družinu, a keďže je predpoklad, že sa všetci navzájom nepoznajú, spontánne sa začnú oslovovať menami na menovkách, čo im napomôže vžiť sa do postavy, a uľahčí im to roleplaying.
4. Vlastné kocky, papiere, perá
Pán hry, ktorý pripravuje dobrodružstvo, by mal myslieť aj na náhodných hráčov, ktorí sa môžu pri hre vyskytnúť. Mal by priniesť dostatok potrebných kociek, niekoľko papierov a pier pre hráčov. Nie každý, kto ide na Con, zo sebou vláči kocky od výmyslu sveta v dostatočnom počte (nehovoriac o tom, že bežný smrteľník inú, ako človeče-nehnevaj-sa k6 v živote nevidel).
5. Primeraný počet hráčov
Počet hráčov by mal byť primeraný schopnostiam PH, vhodný je okolo 4-5, viac ako 6 neodporúčam. Ak je pri stoje priveľa hráčov, zväčša býva problém ich ukočírovať, najmä ak jeden alebo dvaja sú veľmi dominantní, prípadne poznajú systém, v ktorom sa hrá. Počet hráčov sa dá ovplyvniť napríklad predajom vstupeniek za symbolickú cenu s tým, že na jednu hru a jedného pána hry sa predá 5-6 lístkov. Zároveň sa tým pokryjú náklady na papiere, tlač a kopírovanie potrebné pri príprave hry.
6. Zvoliť vhodný úvod
Hráči by v žiadnom prípade nemali mať čo-to-tu-sakra-robím pocit, zodpovednosť Pána hry je veľká. Hráčov treba uviesť do deja, o čo v dobrodružstve ide, kde sa postavy nachádzajú a ako sa tam dostali. Mal by vysvetliť základné mechaniky hry, spomenúť očakávania na hru (viac roleplayingu, viac hádzania kockou, niečo medzi), rozdať postavy a hra môže pomaly začať.
7. Všetci sú si rovní
Áno, je to síce utópia, ale pri RPG stole sú si všetci rovní, každý si prišiel zahrať, zabaviť sa, stretnúť nových priateľov. Áno, aj tá malá 14 ročná hanblivá žabka tam v kútiku, ktorá sa bojí tých hlučných krikľúňov, ale chcela by niečo povedať. Tak ich umlč a daj slovo dáme.
Ak si pán hry všimne, že niektorí hráči svojou dominanciou zatláčajú ostatných do úzadia, mal by im to naznačiť, aby mal každý pri stole rovnakú možnosť si zahrať. Niektorí ľudia potrebujú čas, aby sa do hry vžili, šikovný pán hry im to môže uľahčiť dobrými otázkami (Oskar, čo robíš? Utekám. Ktorým smerom a ako rýchlo?...)
8. Improvizácia a sloboda hráčov
Ani milión playtestov pána hry nepripraví na hru s číslom milión jedna. Hráči vždy vymyslia niečo iné, a je veľmi nevhodné im brániť v riešeniach, na ktoré pán hry predtým nemyslel. Treba improvizovať a elegantne hráčov vrátiť naspäť, najlepšie tak, aby si sami mysleli, akí sú geniálni. Nikdy neodporúčam používať vety typu "To nemôžeš lebo tvoje presvedčenie je iné, to nezabralo (bez akéhokoľvek overovacieho hodu), to by si neurobil, ..." Nechaj hráčom slobodu konania, ale vyvodzuj z ich konania následky. Ak niekoho zabijú, bude ich prenasledovať garda, ak budú klamať, niekto uverí, niekto nie a podobne.
Dúfam, že týchto niekoľko dobre mienených rád zlepší hranie na Conoch aspoň o trochu, aby si o nás RPG pozitívnych ľuďoch nemuseli myslieť, že sme takí divní pošuci.