John Wick – Play Dirty Epizóda 4: Najvyšší čas odhodiť rukavičky

V poslednom čase vídavam množstvo reakcií, ktoré sú zhruba v tomto duchu: ,,Hoci nesúhlasím s Johnom, viem, čo chce povedať, a podľa mňa píše celkom dobre.“

Ja však nepíšem „celkom dobre.“ Píšem skutočne dobre. Ale dosť o tom.

Pevne sa držte, pretože nastáva čas byť skutočne špinavým.

 

Tento mesiac sa budeme rozprávať o problémových hráčoch.


Hlavný problém s takýmito chlapíkmi spočíva v tom, že sú obvykle vašimi kamošmi. Ako napríklad Matúš, ktorý sedí v rohu stola za otvoreným notebookom a namiesto toho, aby dával pozor, čo sa deje pri stole, hrá Starcraft. Jeho postava je übercharakter, ktorý vytrieskal z pravidiel maximum a tak sa ani nemusí pozerať na čísla, ktoré mu padnú na kockách (ale zároveň dúfa, že to nik nebude robiť, pretože by si rýchlo všimli, že jeho sedemnástka je v skutočnosti sedmička). Jeho postava odmieta chodiť v skupine s ostatnými, pretože by to „narušilo jeho koncept postavy“. Všetci to poznáme. Poďme sa o problémových hráčoch porozprávať podrobnejšie.


V tomto dieli chcem dať niekoľko nápadov na to, ako sa vysporiadať s takýmito Matúšmi i vtedy, keď sú vašimi kamošmi, ktorých poznáte už dlho, a v podstate to nie sú zlí ľudia. A chcem zobrať do úvahy to, že im nechcete ublížiť, a preto im nemáte odvahu povedať, že ničia ostatným hru.


Bohužiaľ, toto je jediný spôsob, ako sa vysporiadať s takýmito problémami. Ak vám Matúš kazí hru, musíte mu povedať, že vám to prekáža. Ak vám to nepomôže (alebo ak sa obávate dôsledkov, ktoré z toho vyplynú), skúste niektorú z nasledovných rád.


Najprv je však dôležité pochopiť, že zrejme nebudete môcť použiť všetky uvedené metódy. Rovnako chápte, že ich treba používať veľmi opatrne. A na záver chcem upozorniť, že jedným zo zámerov tohto textu je ukázať vám cestu očisty.


I v prípade, že nebudete môcť použiť žiadnu z mojich rád, si možno nakoniec poviete, že kiežby ste ich mohli použiť.


 

Odstrihnúť pupočnú šnúru


Prvá technika súvisí s takzvanou „pupočnou šnúrou hráčskej postavy“. Väčšina z vás asi tuší, čo to znamená i bez môjho výkladu, ale pre istotu...


Hráči by mali fungovať ako skupina. Všetky rozhodnutia by mali robiť spoločne, mali by fungovať ako vojenská jednotka, ktorá spoločne čelí všetkým následkom. Hráčska skupina má len veľmi málo priestoru na to, aby sa stala jednotkou Snake Pliskenov1 blúdiacou svetom. Každý člen skupiny má svoju konkrétnu rolu, ktorá dopĺňa schopnosti a vyvažuje nevýhody ostatných členov.


1 Snake Plisken, postava bývalého veterána tretej svetovej vojny, teraz väzňa, zo sci-fi filmových thrillerov Útek z New YorkuÚtek z L. A.

2 Výrok, ktorým sa končila každá epizóda rozhlasových drám The Shadow.

Z času na čas sa však stane, že sa k skupine pridá temný samotár. Všetci ho poznáme. Je to síce zloduch, lenže v tom, čo robí, je vynikajúci i napriek tomu, že to rozhodne nie je pozitívne. Ak sa takýto chlapík pridá k skupine nájomných lovcov, namiesto zajatia cieľa ho neváha zabiť, pretože „z byliny zla vždy vyrastie kyslé ovocie“2. Napriek tomu, že skupina funguje ako zladená jednotka, takáto postava vždy koná svojvoľne, podľa svojich vlastných pravidiel a na základe vlastnej morálky. Ak upozorníte hráča na tento problém, ten len mykne plecami a vyhovorí sa, že „takto predsa funguje moja postava“, prípadne (čo je ešte horšie), neváha sa uraziť a brániť sa dnes už legendárnou vetou „Hádam len nechceš, aby som išiel proti konceptu mojej postavy!“


Najlepším riešením problému ničiteľa hry je... prevencia. Nepovoľte mu vytvoriť si takúto postavu! Nanešťastie, hráči sú prefíkaní. Vytvoria si postavu, ktorá vyzerá na prvý pohľad prívetivo a bude hrať spolu s ostatnými, lenže keď príde na lámanie chleba, skryjú sa v tieni, potom zoberú všetko, čo ostalo po protivníkoch a bez mihnutia oka povedia ostatným, že vôbec netušia, čo sa stalo s pokladom, ktorý mali nájsť.


Takéto postavy nezvyknú mať v mojich hrách dlhé trvanie, pretože používam drobnú techniku zvanú „dôsledky“. Funguje to takto.


Vieme, že každá akcia vyvolá rovnakú reakciu. To znamená, že nabudúce, keď sa Neľútostný vrah s kamenným srdcom rozhodne vyzabíjať všetky nehráčske postavy, ktoré mala skupina zajať (kvôli výkupnému alebo kvôli tomu, aby ich odovzdali do rúk zákona), nechajte ho chvíľu v tom a potom sa postarajte o to, aby naňho dopadla ťažká ruka Zákona.


Táto Ruka sa zjaví nadránom o 3:45 (o takomto čase sa v mojich hrách dejú všetky zlé veci) a bude držať omračovaciu pištoľ, slzotvorný plyn, taser, či akúkoľvek inú zákernosť. Ruka zákona (alebo ruky) zajmú všetky postavy a hodia ich do cely, kde ich začnú vypočúvať kvôli nelegálnej vražde chlapíkov, ktorých mali priviesť živých. Zvyšok sedenia strávte vypočúvaním skupiny. Jedného po druhom, pod svietidlom. Ak zabehnete do Tesca, za pár drobných si ho viete zohnať. Použite tú istú taktiku ako policajti pri výsluchu väzňov. Povedzte im, že niekto z ich kamošov ich prezradil. Povedzte im, že v base budú hniť minimálne desať rokov, ak nie viac. A vo chvíli, keď si budú myslieť, že sa z toho predsa len dostanú, odhaľte im, že medzi postavami, ktoré zabili, bol utajený policajt. To znamená vraždu prvého stupňa, čo znamená doživotie (alebo trest smrti, podľa toho, kde sa nachádzajú)! Skôr či neskôr dospejete k tomu, že niektorá z postáv vyzradí vraha bez príčiny. A ak nie, nájde sa dostatok dôkazov na to, aby pod ich ťarchou bolo jasné, kto je vrahom.


Potom prejdite k súdu. Súd môže zabrať množstvo sedení, ale môžete to skrátiť na krátku scénu s verdiktom. Už všetci tušíte, aký bude. Pán Nikdy-nepôjdem-proti-konceptu-postavy bude vyhlásený za vinného a odoslaný do basy.


Do konca života.


Neviem ako je to u vás, ale v mojich hrách používam pravidlo, kde si nemôžete urobiť ďalšiu postavu dovtedy, kým vaša predošlá postava nezomrie. Matúš si môže užívať postavu, ktorá si môže vybíjať schopnosti na štyroch metroch štvorcových svojej cely. Do konca života, samozrejme.


„Matúš, čo robíš toto kolo?“


„Pozorujem švába, ktorý sa plazí pod umývadlom.“


Do konca života.


Ak však veľmi pekne poprosí (a odprisahá, že si takúto postavu už nikdy neurobí), povolím mu vytvoriť nový charakter. Samozrejme, jeho mašina na zabíjanie nezomrie. Počká si vo väzení a potom sa vydá pomstiť skupine.


Ako nehráčska postava.


Hraná Robertom DeNirom.


 

Zákony stola a kocky karmy


Pri tejto technike sa musím priznať, že je mimoriadne zákerná. Hoci obvykle neváham hrať špinavo, neznamená to, že nehrám fér. „Hrať fér“ znamená, že podobne ako autor mysterióznych románov im ukážem všetko, čo potrebujú na vyriešenie svojho prípadu.


Ale...


Mám isté hranice a jednou z nich je zábava mojich spoluhráčov. Ak niektorý hráč začne dupať po zábave ostatných, odpoviem odvetnou paľbou. Tu hovorím hlavne o hráčoch, ktorí si myslia, že bez narúšania hry to jednoducho nejde. Využívajú chyby v pravidlách. Klamú o hodoch. Hádžu si na zručnosti, ktoré nemajú. Viete o kom hovorím: o podvodníkoch.


(Zvyčajne mám podvádzanie na háku. Hráči očakávajú, že Rozprávač bude podvádzať, ale z nejakého pochybného dôvodu to neplatí naopak: od Rozprávačov sa čaká, že budú odsudzovať podvody hráčov. Možno je to preto, že Rozprávač má podvádzať preto, aby pomohol hráčom. Možno. Ako Rozprávač často rozdávam podpásovky, lenže zároveň dávam pozor na záujmy hráčov.)


Lenže potom sú tu hráči, ktorí cítia potrebu porušovať nepísané pravidlá. Mám na mysli tie, ktoré nie sú uvedené v príručke. Moji hráči ich zvyknú nazývať Zákonmi stola. Obvykle sa dajú zredukovať na nasledovné:


1. Dávaj pozor, čo sa deje pri stole.


2. Nepoužívaj hlášky Monty Pythonovcov.


3. Nečítaj pri stole.


4. Ak musíš niečo povedať, šepkaj alebo pošli papierik3.


Hráči, ktorí sa nedokážu pridržiavať týchto jednoduchých pravidiel etikety, sú pre mňa dosť iritujúci. Na to, aby som sa dokázal vysporiadať s porušovaním etikety, používam kocky karmy.


Túto techniku som spomínal už inde, ale keďže nie každý je fanúšikom 7th Sea, uvediem ju znovu (a budem stručný). Ak niekto poruší Zákon stola, položím do nádoby v strede stola čiernu kocku. Ak niekto neskôr v hre chce hodiť na mimoriadne dôležitý hod, vytiahnem z nádoby čiernu kocku, obrátim sa na hráča a poviem:


„Zlyhal si.“

Dôraz je veľmi dôležitý.


3 Toto platí pre atmosferické hry, kde nie sú vhodné výroky „mimo postavu“. (pozn. prekl.)


4 Boldly Brave Sir Robin, notoricky známa pesnička z filmu Monty Python a Svätý grál.


Inak povedané, drzé správanie jedného hráča naruší úspech niekoho iného. Odkedy používam túto techniku, vyspevovanie „Chrabrých rytierov Robinov4“ kleslo na minimum.


Ak chcete, môžete používať aj kocky pozitívnej karmy. Vždy, keď hráč urobí niečo nezištné, odvážne alebo mimoriadne zapamätateľné, dajte do nádoby bielu kocku. Ak neskôr v hre chce iný hráč urobiť dôležitý hod, vyberte z nádoby bielu kocku a povedzte mu:


„Uspel si.“

Dôraz je opäť mimoriadne dôležitý.

 


Vždy existuje niekto väčší


Toto je naozaj zákerný trik. Často som ho používal pri hraní Champions. Ako všetci vieme, v pravidlách Hero Systemu existuje bazilión dier a chýb, ktoré každý z nás zneužíval naplno (pripomeňte mi, aby som vám raz porozprával o postave Násobiča). Zneužívanie pravidiel pre tvorbu postavy mi však napriek tomu prišlo smiešne, o to viac, keď boli hráči na to hrdí.


(„Výborne. Tvoj mlynček na mäso je úchvatný. Doslova mi z neho padla sánka. Ako sa volá jeho matka?“)


Na to, aby som sa vysporiadal so silovým hráčom5, som ho naučil jednoduchú zásadu, ktorú ovládajú orkovia (a iné slabé príšery môjho sveta):


Vždy existuje niekto väčší než ty.


5 Z anglického „power player“ – hráč, ktorý zneužíva diery v systéme na vytvorenie číselne čo najsilnejšej postavy.


Najprv som navrhol príšeru, ktorá dokázala byť otravná a zákerná minimálne tak, ako Matúšova postava. To však nestačí. Nezabúdajte, hráme totiž špinavo. Keďže Matúš si myslí, že bez podvádzania si hru nedokáže užiť (a neberme si obrúsok pred ústa, naozaj je to tak), ukážme mu, že nielen on, ale aj my dokážeme podvádzať. A dokonca to vieme lepšie než on. Ten, kto dokáže podvádzať najlepšie (vytvorí si najlepšiu nevybalansovanú postavu a/alebo ohne, zneužije, či poruší pravidlá tým najefektívnejším spôsobom) vyhráva, nie? Urobte teda toto:


Zožeňte si tri sady identických kociek. Ak hráte hru, ktorá vyžaduje len jeden typ kociek (napr. Vampire, či zhodou okolností Champions), máte to jednoduchšie. Za zástenou si potom natočte kocky tak, aby dávali mimoriadne dobrý výsledok. Potom sa ich chvíľu nedotýkajte.


Nakoniec, keď v súboji zostane z Matúšovej postavy len krvácajúca kôpka, hoďte za zástenou inou sadou kociek. Hod však ignorujte. Nato sa pozrite smutným pohľadom na padnuté kocky... ale na tie, ktoré ste si pripravili na začiatku. Potom zdvihnite zástenu a ukážte hráčom svoj „hod“.


Kritický zásah. Postava bola rozomletá na kašu. Smola. Čas na novú postavu.


 

Pravidlový hnidopich6

Väčšinu času je pravidlový hnidopich vašim pomocníkom, pretože ovláda všetky nuansy hry, ktoré si nedokážete zapamätať a s radosťou vás nakopne, ak neviete ako na to.


Ale...


Existujú kamoši, ktorí vám nikdy nezabudnú pripomenúť, že „robíš to zle.“


Alebo: „Nie, takto to nefunguje.“


Alebo: „Mne sa to nezdá, skúsim to pohľadať.“


Títo hráči sú nepriatelia. Namiesto toho, aby sa spoliehali na váš zdravý úsudok pri rýchlom riešení situácie, vždy chcú hrať presne podľa pravidiel. Namiesto toho, aby akceptovali vašu schopnosť improvizácie pri tvorbe príbehu, manažovaní postáv, udržiavaniu celého scenára pohromade a dodržiavania pravidiel z príručky, nástoja na tom, aby všetko išlo podľa toho, ako to autor zamýšľal. Dokonca sa môže stať, že ostatní hráči mu začnú pomáhať a dohľadávať preňho pravidlá namiesto toho, aby to nechali na vás. Takéto narušenie vašej autority je veľmi často nezdravé a vyžaduje si drastické protiopatrenia. Niečo dramatické. Niečo špinavé.


Najprv mu vezmite denník postavy. Potom mu oznámte, že ak nevie, koľkými kockami hádzať, alebo ak bude hádzať nesprávnym počtom kociek, alebo ak zabudne na niektorú vec z denníka postavy...


Zlyhá.

Všetko je o dôraze.


Ak sa vám to zdá protivné, tak myslite na to, že od pravidlového hnidopicha Matúša nežiadate o nič viac než to, čo on očakáva od vás. Prečo by ste len vy mali byť tým, kto ovláda všetky pravidlá a kto predstavuje chodiacu encyklopédiu?


Navyše, žiadne pravidlá nehovoria, že to nemôžete spraviť. Inými slovami, môžete to spraviť.


Ak vám to nebude fungovať, skúste inú fintu.


6 Rules Lawyer


7 Systém používaný v hre Vampire: The Masquerade. Novšie verzie sú nazývané Storytelling System.

Ukážem vám to na systéme Storyteller7. Vždy, keď začne Matúš ohŕňať nos nad pravidlami, zoberte mu jeho desaťstenky a namiesto nich mu dajte štvorstenky.


„Nech sa páči, Matúš. Odteraz budeš hádzať týmito kockami.“


Nič v pravidlách vám to nezakazuje. To znamená, že to môžete spraviť.


Ak pravidlového hnidopicha zasiahnete kúzlom Oslep, urobte z neho slepú babu.


„Čo si hodil?“


„Neviem, nič nevidím.“


„V tom prípade... SI ZLYHAL.“


A nakoniec, keď bude neustále chcieť dohľadávať veci v príručke... nechajte ho tak. Kým listuje hore-dolu, hra pokračuje bez neho.


„Matúš, práve ťa zasiahli. Dostal si za takých 120.“


„Ako to? Však som nepočul žiadne hádzanie kociek.“


„No bodaj by si počul, keď si listoval v príručke. Okrem toho, on si nepotreboval hádzať. Nedával si pozor, nabudúce sa radšej venuj hre.“


To ich naučí móresom.


 

Na záver


Ako som spomenul už na začiatku, tieto techniky sú často zákerné, podpásové či jednoducho škaredé. Nie sú určené pre každého. Väčšinu času ich ani nemusím použiť, a ak, tak to stačí urobiť raz.


Dôvod, prečo ich má zmysel používať, je pre mňa jasný. Nehrám rolové hry preto, aby som vyhral. Postavy nevytváram kvôli tomu, aby som ukázal, aký je tento systém deravý. Ak Rozprávač hovorí, počúvam.


V skutočnosti ide o to, že skupina vyhrá alebo prehrá ako celok. Ak sa každý zabáva, vyhrali sme. Ak sa však niektorý hráč rozhodne zabávať sa na úkor ostatných, je to sebectvo. Ak cíti potrebu ukázať všetkým, že jeho zručnosti vo vytváraní postáv nebudú brať do úvahy zábavu ostatných, znamená to len jedno – že koná ako dvanásťročné decko, ktoré má problém so sebavedomím.


Chápem, že je to váš kamoš zo strednej. Súhlasím s tým, že to veci rozhodne nezjednodušuje. Lenže keď každý tvrdí, že „hranie je sociálna aktivita“, prečo také množstvo hráčov nemá takmer žiadne sociálne schopnosti? Možno je to preto, že hranie býva takmer vždy späté s nemým súhlasom. Mnohí z nás prišli k hraniu preto, že sme boli takými či onakými „outsidermi“.


To však neznamená, že sa nemôžeme učiť. A to neznamená, že sa nemôžeme zlepšovať.