Colossal Arena:
 recenzia novinky od Altaru

V predvianočných týždňoch dorazila na pulty predajní stolovka Colossal Arena. V tejto recenzii sa spoločne pozrieme, čo za svoje peniaze dostanete a aký druh zábavy môžete očakávať.

Altar ešte pred Vianocami priniesol na pulty obchodov novú hru – tentokrát nejde o nový produkt ako v prípade Kostejovho večného návratu, ktorý som recenzoval v 16. čísle. Nie, novinka je českým vydaním v zahraničí dobre známej hry (pôvodne vyšla v roku 1997) od dobre známeho autora – ak sa intenzívne zaujímate o stolovky, určite vás neobišlo meno Reiner Knizia.


Tento pôvodom nemecký matematik žijúci v Anglicku má na svojom konte vyše 300 hier, od zábavných detských kúskov ako Ty krávo! (zábavná pamäťová hra s obrázkami, takže ju môžu hrať aj malé deti) až po ťažké abstraktné strategické hry ako Eufrat a Tigris, Samurai či Ra. Pretože jeho tvorba je za tie roky skutočne pestrá, bol som zvedavý, do ktorej kategórie patrí táto jeho hra. Preto keď som pri predvianočných nákupoch zbadal v obchode Colossal Arenu, neváhal som a prihodil som ju do košíka. Teraz by som sa s vami chcel podeliť o dojmy, ktoré vo mne táto hra zanechala. 


 

Krabica a čo je v nej


Keď otvoríte krabicu formátu A5, bude sa na vás pozerať balíček kariet, osem strán plnofarebných pravidiel a niekoľko drevených žetónov v piatich farbách. Krabica samotná je malá a dostatočne skladná, aj keď by mohla byť polovičná
a jej obsah by sa dovnútra stále pohodlne zmestil. Pravidlá sú na dvoch obojstranne potlačených, napoly preložených voľných listoch – rozsah nafukuje množstvo obrázkov, rozsiahly príklad a zopakova-nie všetkých podstatných vecí, na ktoré by sa ľahko zabudlo. Po prvom prečítaní som ešte vyhľadával nejaké detaily v návode, celkovo sú však pravidlá zrozumiteľne napísané a plnia svoj účel. 


Papier kariet mohol byť trochu tvrdší – použitá hrúbka sa pri intenzívnom hraní opotrebuje. Karty majú tzv. „Yu-Gi-Oh“ rozmer – štandardné obaly na zberateľské kartové hry na ne sedieť nebudú, pretože karty sú o niečo užšie. Aj na tento rozmer existujú obaly, ťažšie sa však zháňajú a treba mať na pamäti odlišný formát.


 

Počet hráčov


Informačné piktogramy na krabici tvrdia „2-5 hráčov, vek 8+, 30-60 minút“.
Časový údaj sa zhoduje s mojimi skúsenosťami, väčšina partií bola odohratá za zhruba 45 minút. Čo sa počtu hráčov týka, ako ideálny počet mi prišli štyria – pri menšom počte hra obsahovala menej interakcie, pri piatich občas končí príliš náhle. Po vyskúšaní hry vo dvoch hráčoch mám trochu zmiešané pocity: máte síce väčší vplyv na výsledok, ale dochádza k omnoho menšiemu počtu konfliktov medzi hráčmi. Celkovo tak hra pôsobí menej zaujímavo, skôr sterilnejšie. Celkovo by som Colossal Arenu
v minimálnom počte hráčov odporučil iba ako krízovú alternatívu, jej sila leží určite inde.


 

Ako sa to vlastne hrá?


Na začiatku je na stole vyložený rad ôsmich kariet, pričom každá z nich znázorňuje jednu z potvor, ktoré sa budú biť v aréne pre pobavenie divákov. Súboje budú prebiehať počas niekoľkých vyraďovacích kôl, až nakoniec prežijú iba tri z nich. Na to, ktoré tri z nich to nakoniec budú, uzatvárajú hráči v priebehu zápasu stávky. Kto má na konci hry stavených najviac peňazí na potvory, ktoré súboj prežili, vyhráva. 


Telom hry je kôpka 99 kariet – pre každú z ôsmich potvor existujú karty
s hodnotou 0 až 10, plus jedenásť kariet Divákov (taktiež s hodnotami 0 až 10). Každý z hráčov má na ruke 8 kariet a striedajú sa v ich vykladaní – jedným ťahom je zahranie karty do príslušného stĺpca (podľa potvory) a riadku (podľa aktuálneho kola). Ak na príslušnom mieste už nejaká karta ležala, novozahraná karta ju prekryje a platí iba nová hodnota
(či už je väčšia alebo menšia ako pôvodná). V momente, keď má každá momentálne žijúca potvora určenú silu na toto kolo (teda pri každej z nich leží v momentálnom rade nejaká karta), vypadáva najslabšia potvora a v aréne sa začína ďalšie kolo.


Počas ťahu si taktiež hráč môže vsadiť na niektorú z príšer – na toto sa používa 5 drevených žetónov hráčovej farby. Každý hráč môže v jednom kole zápasu urobiť iba jednu stávku a na každú
potvoru môže v jednom kole zápasu vsadiť iba jeden hráč. Čím neskôr v priebehu hry hráč vsadí, tým menšiu hodnotu má jeho stávka – prvokolové stávky majú hodnotu 4 body (pretože ešte žije všetkých 8 potvor a stávka je teda dosť neistá), kdežto v predposlednom kole (kedy žije už len 5 potvor, z ktorých pred koncom hry zomrú najviac dve) majú stávky hodnotu iba 1 bod. Stávky robia dve veci: jednak určujú hráčov počet bodov na konci hry a jednak určujú tzv. mecenášstvo danej potvory – hráč, ktorý je sponzorom potvory (má do nej investovaných viac peňazí ako ktokoľvek
z ostatných hráčov) smie využívať jej špeciálnu schopnosť. 


Aby situácia nebola príliš priehľadná, komplikujú ju dve veci –
Skryté stávky a Diváci. 


Skryté stávky sa smú dávať iba v prvom kole súboja (kým ešte žije všetkých 8 potvor) a na rozdiel od ostatných stávok nie sú verejné. Hráč sa môže kedykoľvek rozhodnúť svoju skrytú stávku odhaliť – pretože skryté stávky majú najvyššiu hodnotu v hre (5 bodov), často sa tak deje za účelom prebratia mecenášstva danej potvory. Tým síce hráč ukáže súperom, zabitie ktorej potvory ho oberie o 5 bodov, ak na konci hry daná potvora neprežije, získa však prístup k jej špeciálnej schopnosti (čo mu častokrát pomôže v snahe udržať danú potvoru nažive). Existencia skrytých stávok pridáva do hry zaujímavú rovinu – nielenže sa treba rozhodnúť, na ktorú potvoru vsadiť, ale hráči sa častokrát snažia uhádnuť zámery súpera či vystihnúť správny moment na odhalenie vlastnej skrytej stávky. 


Karty Divákov sú vlastne žolíky, použiteľné na ktorúkoľvek potvoru – majú však ešte jednu vlastnosť. Potvora, ktorej momentálna bojová karta je Divák, nedokáže využívať svoju špeciálnu schopnosť. Divákov tak možno využiť nielen na pomoc svojmu favoritovi, ale aj na sa-
botáž konkurencie. 


Hra samotná má
jednoduché pravidlá, avšak relatívne veľkú taktickú hĺbku (ako to už u pána Kniziu býva zvykom). Toto so sebou nesie výhody aj nevýhody: pravidlá síce novému hráčovi vysvetlíte za pár minút, ale žiaľ mu vôbec nič nepovedia o tom, ako má hrať – toto si ujasní až v priebehu prvej partie. Keďže ale príležitosti na najväčšie bodové zisky sú práve v počiatočných kolách,
začiatočník hrajúci so skúsenými hráčmi nemá veľkú nádej na víťazstvo. Toto sa našťastie napraví po prvej partii a jednotlivé hry sú dosť krátke na to, aby mali všetci chuť hneď hrať znovu. 


 

Komentáre k prevedeniu


Pri hre ma rušili dve veci - absencia špeciálnej schopnosti na karte potvory a neočíslované žetóny stávok. 


Keby bola špeciálna schopnosť potvory napísaná už na jej karte, ktorá leží na začiatku hry vo vrchnom rade
(a teda je celý čas na očiach), bolo by to asi šťastnejšie riešenie. Momentálne totiž máte text špeciálnej schopnosti k dispozícii na každej bojovej karte danej potvory, ak však chcete vedieť schopnosť potvory, ktorej kartu nemáte, musíte sa pozerať na už zahranú kartu (ktorá nemusí byť vždy
k dispozícii – napríklad na začiatku hry alebo ak sú všetky prekryté Divákmi). Toto trochu spomaľuje, hlavne nových hráčov. 


Druhá výčitka sa týka stávkovacích žetónov: všetkých päť je identických, nie sú očíslované. Ich hodnota sa určuje podľa toho, nad ktorým radom zahraných kariet sú položené. Chápem, že takto sa dá každý žetón použiť v každom kole (vrátane bezcennej stávky
v 5. kole), pri počítaní to však spôsobuje prieťahy. Preto odporúčam na žetóny
z jednej strany centrofixkou dopísať hodnoty - hru to urýchli a zjednoduší vám to počítanie. Škoda len, že tak jednoduchú vec pre svoje pohodlie musíte spraviť vy a vydavateľ na to nemyslel. 


Pri týchto výčitkách ide v podstate o ľahko odstrániteľné drobnosti, trochu mi to však z herného zážitku ubralo. 


Ešte musím upozorniť na jednu vec –
nenechajte sa zmiasť veľkosťou krabice, toto nie je hra na cesty. Komponenty ako také sú síce skladné a ľahko ich do batožiny dostanete – keďže však pri hre rozkladáte karty do radov pod seba
(a v každom momente potrebujete vidieť všetky predošlé rady), v autobuse či vo vlaku si Colossal Arenu veru nezahráte – na celú partiu budete potrebovať zhruba meter štvorcový tvrdého, dostatočne rovného podkladu. 


 

Rozličné vydania Colossal Areny a ich odlišnosti


Jednou zo zvláštností Colossal Areny sa zdá byť, že vydania sa navzájom dosť líšia – hra vyšla v rozličných jazykových mutáciách a od rozličných vydavateľov. V niektorých majú potvory iba odlišné mená, v iných aj schopnosti. Verzia, ktorú na náš trh prináša Altar je priamym prekladom pôvodnej Titan: the Arena od firmy Avalon Hill (jediným rozdielom je, že Hydra je premenovaná na Ettina). Hra teda obsahuje osem potvor, ktoré sa budú biť v aréne a vy pri každej partii použijete všetky karty. Naproti tomu vydania od Fantasy Flight Games (ktoré tiež nesú názov Colossal Arena) obsahujú viac potvor – pri každej hre vyberie-
te osem, ktoré sa budú zúčastňovať zápasu a ostatné si budú musieť na svoju chvíľku slávy počkať v krabici. Taktiež hra obsahuje ďalšie typy kariet (takzvaných rozhodcov), ktorých efekty priamo nesúvisia so žiadnym zo zápasníkov. 


Prečo si Altar na preklad vybral pôvodné vydanie hry, netuším a je to určite trochu škoda. Výber z viacerých príšer a efektov by znamenalo, že hra dlhšie vydrží, kým omrzí.


 

Zhrnutie


Colossal Arena sa mi páči. Dĺžkou patrí do kategórie tzv. „fillerov“ (menších hier, ktoré si zahráte medzi hlavnými bodmi herného večera), pritom však má dostatočnú hĺbku na to, aby bola pútavá. Ľuďom, ktorí nehrávajú stolovky bežne, sa asi bude páčiť menej – téma je na mechaniky „nalepená“ len zľahka, hra je dosť abstraktná. Navyše môže spočiatku pôsobiť neprehľadne až neovplyvniteľne – občas nebudete vôbec vedieť odhadnúť, ktorý ťah vás posunie bližšie k víťazstvu a ktorý vás úplne pochová. Súvislosti a stratégie však naozaj existujú a hra rozhodne nie je iba o šťastí pri ťahaní kariet z balíčka. 


Cena hry je síce v porovnaní s tým, čo za ňu dostávate, trochu vyššia, ako by som si predstavoval (450 Čk, resp. 19 Eur), prevedenie je však uspokojivé a pri hre dostatočne funkčné. Celkovo myslím, že ak vás bavia hry, kde ťažisko zábavy leží na snahe odhaliť zámery protihráčov a zároveň kamuflovať svoje vlastné plány, investíciu neoľutujete.