Don't Rest Your Head

4
Průměr: 4 (2 hodnocení)
Nespavosť, ktorá dohnala postavy zo skutočného sveta do pokrivenej reality Šialeného mesta
Fred Hicks
2006

Možno to boli nočné mory, možno problémy dňa, ktoré bránili tvojmu spánku. Lenže potom sa niečo zlomilo. V skutočnom svete si začal vidieť priesaky pokrivenej reality Šialeného mesta. Tie, ktoré sa zjavujú po šiestich kávach a spánku vo svetle neónových lámp. Postavy tejto hororovej hry trpia nespavosťou, ktorá ich drží na hrane šialenstva a vyčerpania - lenže práve z neho môžu čerpať špeciálne schopnosti. Atmosféra chorej Alice z krajiny zázrakov založená na vlastnom systéme.

Insomnia skutočných ľudí vedúca k šialenstvu.

4

V tejto hre som odohral len jedno plnoprávne sedenie a zhodou okolností v zostave jeden na jedného. Osobne mi trochu nesadla tá atmosféra otvorenej pokrivenosti sveta (ľudia s ciferníkmi namiesto hláv, papieráci, a podobné ,,očividne" divné hračky prírody). Takisto nie je mojou šálkou tá potreba vymyslieť vysoko nadprirodzené megaschopnosti v súčasnom svete (som skôr hráč pri zemi). Na sedení sme to poňali viac noir - postava nespiaceho detektíva riešiaceho záhadu vo svete, ktorý je na pomedzí sna a reality (podľa zásady, že najhoršie nočné mory sú tie, kde vďaka reálnosti neviete rozlíšiť, či spíte alebo bdiete).

Z mimoriadne dobrej atmosféry si akurát pamätám, že som hneď neuchopil mechaniky (ale som ich ani nijak extrémne neštudoval), ktoré si treba zapamätať - v závislosti od hodu a poolu môže dominovať strach alebo chladnokrvnosť, ale to je otázka cviku.

Spočiatku sme mali problém uchopiť rámovanie scén, ukážka z pravidiel v tomto ohľade nie je jasná. Mám však pocit, že si hráči musia uvedomiť, že tu sa nedá hrať na istotu, lebo veci sa budú zhoršovať. Tu nemá zmysel robiť nič a pasívne vyčkávať, pretože veci sa tak či tak zhoršia a nevyhnete sa im. Na úrovni hráča sa potom ,,netreba báť" a treba sa postaviť zoči-voči šialenej insomnii.

Hra pôsobí v podstate klasickým dojmom, viac hráčov vs jeden GM, ktorý im predhadzuje bangy. Nie je však všemocný, pretože pri opozícii je v konfliktoch limitovaný kockami bolesti, a teda nemôže svoje právomoci zneužiť tým, že pošle na hráčov hordy nabúchaných nepriateľov.

Hre dávam štyri hviezdičky, u mňa je negatívum ten setting (iných ľudí možno však chytí) a zmienené nejasné mechaniky.

Ak však chcete hrať hru, kde sny sa zvrhávajú v nočné mory, ktoré vás ženú na hranice šialenstva, DRYH sa na to hodí.

Paradny nastrel, nie celkom dokonceny

4

DRYH ma vlastnost, charakteristicku pre hry Freda Hicksa - vo svojom jadre obsahuje nieco totalne genialne, hra samotna vsak obsahuje biele miesta, ktore bud autor vobec neriesi, alebo nie su v knizke vobec spomenute. Tak je to aj v pripade tejto hry: centralna mechanika, zalozena na delikatnom vyvazovani zlozenia poolu kociek z troch farieb je vynikajuca - napinava, hrava, pritom dostatocne volna a jednoducha. Velmi zaujimavy je sposob, akym hra nuti hracov stale sa niekam posuvat - stagnovat je vyslovene nemozne.

Pribaleny setting je tiez zaujimavy (hodne pracuje s absurditou ako poddruhom sialenstva), princip hry vsak nie je vobec problem prekonvertovat na iny setting.

Jedna hviezdicka dolu kvoli otvorenym otazkam a nie celkom presnej predstave o tom, "ako sa to vobec ma hrat", zvysne styri si vsak DRYH bohate zasluzi.