2006
Nespavosť, ktorá dohnala postavy zo skutočného sveta do pokrivenej reality Šialeného mesta
Možno to boli nočné mory, možno problémy dňa, ktoré bránili tvojmu spánku. Lenže potom sa niečo zlomilo. V skutočnom svete si začal vidieť priesaky pokrivenej reality Šialeného mesta. Tie, ktoré sa zjavujú po šiestich kávach a spánku vo svetle neónových lámp. Postavy tejto hororovej hry trpia nespavosťou, ktorá ich drží na hrane šialenstva a vyčerpania - lenže práve z neho môžu čerpať špeciálne schopnosti. Atmosféra chorej Alice z krajiny zázrakov založená na vlastnom systéme.
Rodina RPG her
Autoři
Vydavatel
- Pro vkládání hodnocení se musíte registrovat nebo přihlásit
Insomnia skutočných ľudí vedúca k šialenstvu.
V tejto hre som odohral len jedno plnoprávne sedenie a zhodou okolností v zostave jeden na jedného. Osobne mi trochu nesadla tá atmosféra otvorenej pokrivenosti sveta (ľudia s ciferníkmi namiesto hláv, papieráci, a podobné ,,očividne" divné hračky prírody). Takisto nie je mojou šálkou tá potreba vymyslieť vysoko nadprirodzené megaschopnosti v súčasnom svete (som skôr hráč pri zemi). Na sedení sme to poňali viac noir - postava nespiaceho detektíva riešiaceho záhadu vo svete, ktorý je na pomedzí sna a reality (podľa zásady, že najhoršie nočné mory sú tie, kde vďaka reálnosti neviete rozlíšiť, či spíte alebo bdiete).
Z mimoriadne dobrej atmosféry si akurát pamätám, že som hneď neuchopil mechaniky (ale som ich ani nijak extrémne neštudoval), ktoré si treba zapamätať - v závislosti od hodu a poolu môže dominovať strach alebo chladnokrvnosť, ale to je otázka cviku.
Spočiatku sme mali problém uchopiť rámovanie scén, ukážka z pravidiel v tomto ohľade nie je jasná. Mám však pocit, že si hráči musia uvedomiť, že tu sa nedá hrať na istotu, lebo veci sa budú zhoršovať. Tu nemá zmysel robiť nič a pasívne vyčkávať, pretože veci sa tak či tak zhoršia a nevyhnete sa im. Na úrovni hráča sa potom ,,netreba báť" a treba sa postaviť zoči-voči šialenej insomnii.
Hra pôsobí v podstate klasickým dojmom, viac hráčov vs jeden GM, ktorý im predhadzuje bangy. Nie je však všemocný, pretože pri opozícii je v konfliktoch limitovaný kockami bolesti, a teda nemôže svoje právomoci zneužiť tým, že pošle na hráčov hordy nabúchaných nepriateľov.
Hre dávam štyri hviezdičky, u mňa je negatívum ten setting (iných ľudí možno však chytí) a zmienené nejasné mechaniky.
Ak však chcete hrať hru, kde sny sa zvrhávajú v nočné mory, ktoré vás ženú na hranice šialenstva, DRYH sa na to hodí.
Paradny nastrel, nie celkom dokonceny
DRYH ma vlastnost, charakteristicku pre hry Freda Hicksa - vo svojom jadre obsahuje nieco totalne genialne, hra samotna vsak obsahuje biele miesta, ktore bud autor vobec neriesi, alebo nie su v knizke vobec spomenute. Tak je to aj v pripade tejto hry: centralna mechanika, zalozena na delikatnom vyvazovani zlozenia poolu kociek z troch farieb je vynikajuca - napinava, hrava, pritom dostatocne volna a jednoducha. Velmi zaujimavy je sposob, akym hra nuti hracov stale sa niekam posuvat - stagnovat je vyslovene nemozne.
Pribaleny setting je tiez zaujimavy (hodne pracuje s absurditou ako poddruhom sialenstva), princip hry vsak nie je vobec problem prekonvertovat na iny setting.
Jedna hviezdicka dolu kvoli otvorenym otazkam a nie celkom presnej predstave o tom, "ako sa to vobec ma hrat", zvysne styri si vsak DRYH bohate zasluzi.