So zreteľom na tému čísla sme sa Vám rozhodli predstaviť tri stolové „minihry“ s antickou tématikou – Iliad, Hellas a Zeus na úteku. Všetky sa doslova zmestia do vrecka a predstavujú tri zaujímavé prístupy k tématike.
Iliad
Asmodée Editions, 2006
Tvorca kartovej bojovky Condottierre Dominique Ehrhard prináša na naše stoly ďalší taktický kartový boj, tentokrát zachytávajúci Trójsku vojnu. V Iliáde sa stanete jedným z bájnych hrdinov – Meneláom, Ajaxom či Achilom – a bojujete nielen o mestá a flotily, prostredníctvom ktorých získavate aj náklonnosť bohov, ale hlavne o „kameň sváru“ – krásnu Helenu.
Hra – ako sa na vojnu patrí - je rozdelená na bitky (na začiatku kola sa určí, či pôjde o obliehanie alebo frontálny útok), počas ktorých sa snažíte zo svojich hoplitov, lukostrelcov, slonov a bojových strojov (nevynímajúc trójskeho koňa plného vojakov) poskladať najmocnejšiu armádu na stole, oslabiť armády súperov a ešte im spod nosa uchmatnúť tú najhodnotnejšiu korisť. Treba však mať na zreteli aj to, že frontálny útok zdecimuje všetky armády na stole a posily medzi bitkami sú obmedzené, nemožno teda bezhlavo poslať všetkých na istú smrť.
Ten z hráčov, ktorý má na konci kola najmocnejšiu armádu získava na svoju stranu aj mocného Agamemnóna, hráč ovládajúci najviac miest podporu Atény a „loďmajster“ Poseidóna.
Mestá, lode, Helena, náklonnosť bohov či Mykénskeho kráľa sú mechanicky reprezentované bodmi a vyhrá ten hráč, ktorý prvý získa 12 bodov.
Iliáda je určená pre 2-6 hráčov a zaujímavosťou je aj to, že v párnom počte hráčov sa dá hrať tímovo. Hra je pekne graficky spracovaná, má ľahko pochopiteľné pravidlá a na jej odohranie postačuje približne trištvrte hodiny času.
Hellas
Kosmos, 2002
V tejto krásne spracovanej hre pre dvoch hráčov od nemeckého dizajnéra Franz-Benno Delongeho objavíte krvavú históriu gréckych ostrovov a so svojimi bojovníkmi a loďami sa budete snažiť získať ich čo najviac – samozrejme za pomoci Dia, Poseidóna a Área na vašej strane.
Prvá vec, ktorú si všimnete po otvorení krabice je množstvo malých plastových lodičiek a figúrok vojakov a šesťuholníkové dielce jasných farieb, z ktorých sa poskladá mapa súostrovia – táto hra je na prvý pohľad „pekná“.
Úvodná časť hry tak pozostáva zo skladania východzej mapy sveta pred strhnutím sa konfliktu – pasovanie dielov k sebe trochu pripomína puzzle. Obaja hráči striedavo prikladajú kúsky mapy až kým obaja nemajú na mape 4 mestá obsadené svojimi vojakmi a loďami.
Cieľom hry je získať nadvládu nad 10 mestami – na začiatku je ich však na mape iba 8, ďalšie pribúdajú jedine moreplavbou. Je teda potrebné v správnom pomere miešať do svojej stratégie vojenskú expanziu a objaviteľské cesty. Keďže ale vojenské rezervy sú konečné (15 figúrok), je nemožné s rastúcim počtom miest obsadiť všetky plnou posádkou (3 vojaci) – skôr či neskôr teda dáte súperovi možnosť jedno z ťažko získaných miest dobyť.
Základné bojovanie je v Hellas veľmi jednoduché – väčšia armáda zvíťazí nad menšou.
Náhodným prvkom hry sú karty bohov vágne zamerané na doménu toho ktorého božstva – Áres zvyšuje vojenskú silu, Poseidón zlepšuje šancu objaviť kvalitné nové územie a pridáva
možnosti lodiam (umožní napríklad vymeniť lodičku za vojaka) a Zeus zase vládne rôznym čarovným efektom ako záplavy a výmena miest či posádok na mape. Podľa toho, karty ktorého božstva si súper ťahá teda môžete odhadnúť, čo asi zamýšľa, čo presne to však bude, neviete, až kým sa jeho plány
nedočkajú realizácie.
Hellas je zábavná hra s partiou trvajúcou približne jednu hodinu, je veľmi dobre vybalansovaná a je nemožné dosiahnuť stav „bezpečia“ aj expanziu zároveň, takže napätie neupadá po celé trvanie partie. Karty bohov vnášajú do hry prvok, ktorý dokáže dramaticky porušiť vyrovnanosť síl. Jedinou nevýhodou je, že napriek kompaktným rozmerom je komplikované, kvôli fragmentovitosti tejto hry, ju hrať napr. vo vlaku (potrebujete plochu na rozloženie mapky a figúrky sú veľmi nestabilné).
Zeus na úteku
Gamewright, 2006
Z úplne iného súdka je táto extrémne jednoduchá a extrémne zábavná kartová hra pre 2-5 hráčov, pôvodne určená ako pomôcka pre deti, aby sa naučili sčítavať do 100. Karty sú práve na to – obsahujú čísla od 1 do 10 a hra prebieha tak, že hráč zahodí kartu a pripočíta jej hodnotu k predchádzajúcemu výsledku, ohlási ho a ďalší hráč opäť prihodí, pripočíta atď. Potom sú tu samozrejme karty, ktoré robia šarapatu (karty bohov) a jedno pravidlo na zbesilé preskakovanie poradia (hráč s kartou rovnakej hodnoty ako na vrchu kopy si môže ukradnúť poradie). Ale ako do toho zapadá Zeus?
Zeus sa zbláznil a utiekol z Olympu a je vašou úlohou ho dobehnúť, chytiť a dovliecť späť na Olymp (ktorý pre herné účely má práve 100 jednotiek dĺžky). V tom sú, ako inak, nápomocní alebo prekážajúci ostatní bohovia – napríklad Áres vás vždy zhodí (alebo vykopne) do polovice, Hermes vás prenesie väčšinou tam, kde ste nechceli byť (vymení cifry v momentálnom súčte) a Héra vás magicky priblíži tesne pod vrchol Olympu (a iste sa nájde dobrá duša, ktorá sa po vašom chrbte vyštverá a pritom chytí Dia za členok).
Jedinou nekartovou súčasťou Zeusa na úteku je žltá plastová figúrka zblázneného boha, vlastníctvo ktorej určuje, kto má práve Dia „pod ochranou“ (figúrka mení majiteľa pomerne často – keď sa preskakuje poradie, keď je aktuálny súčet násobkom 10 či ako efekt karty boha).
Napriek tomu, že múdre hlavy vyhlasujú, že Zeus na úteku je vlastne strategická hra, nie je treba im veriť – len hľadajú vznešené ospravedlnenie pre detinské nadšenie, ktorým táto hra nakazí každého, kto ju skúsi.