Zapovězené Země SOLO - Jekyll&Hyde na iniciačnom výlete

[Jekyll]

LEGENDA

Dávno pradávno, ešte v časoch, ktoré Krvavú hmlu predchádzali, žil medzi ľuďmi po moci bažiaci panovník. Čím väčšou mocou oplýval, tým viac sa o ňu bál. Všade videl uchvatiteľov, mnohí nevinní preto zahynuli, no skutočného nepriateľa, pánovho sluhu, hnala nie honba za mocou, lež chamtivosť.

Tak túžil po pánovej zbrani, až ho pod zámienkou odhaleného sprisahania vylákal do jeskyne kdesi vo večnej temnote hvozdu. No sluha vedel, že nie sprisahanci tam na pána čakajú, ale krutý démon, s ktorým uzavrel podlú dohodu. A tak obaja vošli do jaskyne, no ani zradca, ani zradený s bájnou zbraňou z nej už nevyšli.

Ako sa vlastne volali? Čo sluha démonovi sľúbil? A prečo ani zradca nevyšiel z jaskyne živý? Odpovede na tieto otázky zavial čas. No lesk moci bájnej zbrane túto legendu často vnáša do rozhovorov obyvateľov Krkavčích zemí a ktovie, kto všetko sa vydal po jej stopách.

SITUÁCIA

Toto je príbeh výpravy dvoch Vlkenov, druida Jek´hyla (akože mňa) a jeho pomocníka, lovca Hyda. Rovesníci, ktorí sa už od mala túlali južnými lesmi Heminho hvozdu. Spoločný čas strávený lovom ich zblížil natoľko, až sa rozhodli, že keď v úsvite dospelosti príde čas a kmeň ich vyšle na ich iniciačnú výpravu, vydajú sa na ňu spoločne.

A tak, keď im náčelník tretieho dňa Letazrodu, dvadsiatyšiesty deň od Rozkvetu ráno vyrozprával legendu o mocnej zbrani stráženej azda ešte mocnejším démonom, neotáľali, rozlúčili sa a osadu pod horami nechali za sebou, aby sa mohli vydať v ústrety nielen legende, ale najmä svojmu osudu.

ZZ_solo.jpg

POZNÁMKY

Toto je úvod k solo hre podľa oficiálnych pravidiel uvedených v príručke Book of Beasts. Tvorba postavy prebiehala podľa pôvodných pravidiel, akurát herná postava začína s jedným talentom navyše, spoločník zase len s jedným všeobecným talentom (pričom spoločník je sčasti voľbou - zvolil som lovca na základe odporúčania, že práve ten sa hodí k druidovi, sčasti náhodou - tabuľka určila jeho talent).

Vzťah postáv i legenda sú dielom náhody, len niektoré príliš ostré hrany editačne či intepretačne obrúsené, hlavne kvôli konzistencii príbehu. Napríklad vzťah postáv podľa tabuľky náhody determinoval "spoločný lov"; legendu zase jaskyňa, žiadostivý lord, chamtivý zradca, mocná zbraň.

[Jekyll]

Je ráno, prvý deň našej výpravy. Navliekol som si svoju koženú zbroj, zovrel palicu, Hyde si skontroloval krátky luk i tulec so šípmi a...

...osud rozhodol že síce máme počasie primerané letu, ale s takým víchrom, čo koruny stromov láme, čo nám srsť priam trhá, s tým sme veru nerátali. A aj keď som síce bol ochotný v ceste pokračovať, Hyde (neuspel v skúške) odmietol.

A tak sme sa pohnúť mohli až cez deň. Vietor síce neutíchol, ale aspoň Hyde nabral odvahu. Ja som sa rozhodol udávať smer (úspešne), Hyde zase držal hliadku, a pokročili sme, nieže nie, ani sa nič nepritrafilo a musím povedať, že dobre. Hyde vyzeral (neuspel), akýsi nesvoj. Som si istý, že keby za nami kráčala samotná Hema, nevšimol by si ho.

Každopádne, nechcel som riskovať smrť pod korunami stromov, tak som sa ešte rozhodol nevstupovať hlbšie do lesa. Vybrali sme sa k rieke, Spléve. Po takom úvode sme si povedali, že na dnes stačí a večer sme rozložili tábor. Teda, rozkladal som ho ja a (neuspel), len som pri tom rozzúril celé osie hniezdo. Nuž, aké ráno, taký večer… Ale aspoň sme sa vyspali bez prerušenia.

Píše sa 4. deň Letazrodu (27. deň od Rozkvetu), a ráno je síce rovnako víchrové ako včera, no zato s brutálnou páľavou. Aj na to leto priveľkou. Včerajšok sa zopakoval, takže postúpiť ďalej sme mohli až cez deň. Rozhodol som, že sa vydáme po prúde Splévy, zdalo sa mi to bezpečnejšie. Čím neskôr vojdeme do temnoty temného lesa, tým neskôr budeme zápasiť s temnotou temného lesa. Pochod prebehol bez problémov, aj tábor sme tentokrát zvládli bez problémov. Akurát pri jedle sme sa obaja pozabudli, prepytujem, zožrali sme viac, ako sme mali (obom kocka zdroja jedla klesla na k6). Neviem, neviem, či zajtrajšok nezačne lovom...

travel.png

[Jekyll]

Lovom sme nezačali, keďže sa počasie trochu umúdrilo, rozhodli sme sa už viac sa nezdržiavať a vojsť dlhšie do hvozdu. Len škoda, že som si nevšimol toho drzého psa, ktorý ma pripravil o posledné zásoby jedla (nehoda po neúspechu pri ukazovaní smeru). Čo už, snáď sa večer Hyde podelí.

Nakoniec to nebolo nutné, Hyde zachytil vábivú vôňu chleba, áno, aj vlkeni dokážu oceniť pečivo. Narazili sme na istého polovičníka (padlo náhodné stretnutie „Démonický pekár“), ktorý žil sám v lese. Zdalo sa nám to trochu nezvyčajné, čo podčiarkol aj fakt, že okrem chleba si piekol akési medovníky v humanoidných tvaroch (Neskúmali sme na čo mu budú, domnievame sa, že ich bude na nejakých trhoch či pútiach predávať).

Ale bol milý, nielenže nám predal zásoby, ale ponúkol nám i nocľah a sľúbil informácie o démonovi, s ktorým sa budeme musieť možno čoskoro musieť vysporiadať (tu som prvýkrát využil Oracles z Book of Beast). A tak sme jeden štvrťdeň strávili vaľkaním cesta a vypekaním „postavičiek“.

A čo nám teda povedal? Démon má humanoidnú podobu, ale nemá oči. A napriek tomu je to v boji on, kto najčastejšie útočí prvý (démona som si nahádzal už pri úvodnej legende a jednotlivé info odstupňoval. NPC si hodilo na Príbehy a podľa množstva úspechov (neúspech = vie, ako vyzerá; jeden úspech = prezradí im jednu mechaniku, v tomto prípade si démon ťahá dve karty iniciatívy a vyberá lepšiu; dva úspechy = jeho slabiny; etc.)

I vyspali sme sa, i poďakovali, i pripravili sa na finálny hex, kde nás čaká cieľ cesty.

travel2.png

[Jekyll]

Život konečne umožnil našej dvojici pokročiť vo svojej ceste, a tak sa stalo, že sa Jek´hyl a Hyde ocitli pred bránami svojho cieľa. Nešlo to však úplne podľa predstáv ani legendy.

Prechod do "hexu" totiž poznačil na toto obdobie nezvyčajný mráz, čo najmä Hyde-a zastihlo nepripraveného (utrpel stav Podchladenie). Miesto očakávanej jaskyne nás prekvapil chrám so zavaleným vchodom, tak sa nám javilo, že úmyselne zavaleným, ale predtým, než sme si začali zúfať, objavili sme vchod do podzemia. Tiež sa nám nejavil úplne prírodného charakteru, ale to sme už zistiť nestihli, lebo moja maličkosť neuspela na Ostražitosť, čo malo za následok, že sme sebavedomo vošli do podzemia, prešli prvým tunelom, až sme sa ocitli v neveľkej jaskynnej miestnosti, kde sme sa navzájom prekvapili...

... s hmyzákmi! Obkľúčili nás dvaja robotníci, ktorých pri práci, alebo čom, strážil jeden vojak. Nezdalo sa nám ako dobrý nápad zaútočiť, popravde, ostatky všakovakého kedysi životného charakteru nám naznačovali, žeby sme nedopadli dobre. Snažili sme sa spomenúť si, čo je to vlastne za háveď, či sa s ňou dá nejako vyjednávať, ale na nič sme si nespomenuli (zlyhanie na Príbehy). Napriek tomu na nás nezaútočili, niečo si "zaklepotali" a tlačili nás hlbšie do tunelov. A tak sme sa ocitli pred hmyzáckou kráľovnou. Na naše prekvapenie, imobilnou, bola totiž v strede siene prikovaná ľadovou reťazou. Celkovo sa nám zdalo, že je v podzemí chladnejšie, ako sme očakávali.

Kráľovná nám prezradila, prečo nás hmyzáci nechali žiť. Celá kolónia je totiž otrokom démona. Kráľovnú väzní pomocou mocného ľadového kúzla ako rukojemníčku, a tak hmyzáci robia, čo im on káže. No a od nás chce, aby sme im pomohli zbaviť sa ho. Dozvedeli sme sa, že bežné zbrane mu neublížia, ale že sa už párkrát stalo, že sa ho komusi podarilo zraniť striebornou zbraňou. Tie pre istotu démon necháva pri sebe v chráme, do ktorého vedieť schodisko práve z kráľovninej siene. Okrem informácií nás ešte obstriekala nejakým ich slizom, nech ostatní v kolónii vedia, že nám nemajú ublížiť.

Prešli sme ešte pár miestností, reku, či čosi neobjavíme. Medzi ostatkami akéhosi orka ležal obojručný meč, kostra polovičníka zas chránila meč krátky. Napodiv aj nejaké fakle po nich ostali, nuž nepovieme nie... Teraz nám neostáva iné, len si odpočinúť a zamyslieť sa nad tým, ako sa dostať k strieborným zbraniam a tak k možnosti zabiť démona.

POZNÁMKY K PROCESU HRANIA

Dobrodružné miesto je výsledkom hodov:

• Vek jaskyne: Pred krvavou hmlou

• Tvorca a účel: kult, ktorý si chcel chrámom uctiť dákeho svojho boha

• História: staviteľov zabili magické experimenty (v tomto prípade si pozvali nášho démona a bolo...)

• Obyvatelia: hmyzáci (to mi vnuklo myšlienku, že démon si ich zo sebou vzal spoza portálu, a keďže kdesi žiť musia, tak si vybudovali tunely pod chrámom)

• Vchod: pod budovou, počet miestností: 9 (ktoré som nahádzal a opísal, ale nechal priestor na ostatné tunely. Posledná "miestnosť" je samotný chrám)

dung.jpg

V tomto sedení som už aktívne využíval oracles, kde som sa už pýtal otázky typu: je vchod strážený (je), kým: robotník či vojak (vojak). Keď postavy hmyzáci obkľúčili, nevedel som úplne, čo s tým, ťahal som kartu na "traits oracle" kde som vybral, že "Remorseful". To mi, po prečítaní opisu hmyzákov vnuklo nápad, že im je ľúto toho ich života a žeby chceli pomôcť, preto nezaútočili a priviedli PC ku kráľovnej, zvyšok už poznáte.

Pokračovanie nabudúce. Kde si už zrejme vyskúšam aj boj!

[Jekyll]

Hmyzáci mi pred spaním poskytli ešte jednu zaujímavú informáciu. Kúzlo, ktoré kráľovnú púta ľadovými reťazami, musí démon, ktorý si hovorí Naalon, obnovovať. Je to rituál, ktorý trvá štvrť deň a potrebuje pri ňom esenciu živého tvora. Zvyčajne poslúžia nebohí dobrodruhovia, ale keď ich nemá, vyberie si nejakého nešťastného hmyzáka.

Vyspali sme sa, vyliečili a ráno netrpezlivo čakali na odpoveď na otázku: Príde Naalon obnoviť kúzlo dnes (oracle karta pri 50/50 šanci povedala, že áno) a bude to tento štvrťdeň (plán bol taký, že každý štvrť deň sa Oracle spýtam, či Naalon prichádza, pričom, ak by prvé tri "neprišiel", posledný by bol áno)? No ani sme poriadne nerozlepili oči, už sme zbadali ako schodmi zostupuje humanoidná postava. Nohy vyzerali ľudsky, ale čím vyššie telo pokračovalo, tým desivejšie a odpornejšie sa javilo. Široký hrudník s akýmisi ľadovými šupinami, ruky, ktoré končili ľadovými dýkami miesto prstov, hlava prirastená bez krku rovno k trupu. Hlava sa opäť javila ľudsky až na to, že jej chýbali oči. A nemyslím tým očné zreničky, viečka, či očné gule, myslím tým koncept očí vôbec. Žiaden otvor, nič...

Naalon (démon)
Sila: 8; Obratnosť: 3; Bystrosť 3; osobnosť 3
Empatia: 3; Manipulácia: 4; Mrštnosť 3; Ostražitosť: 4; Príbehy; 5
Zrak netreba - ťahá ako prvý dve karty iniciatívy, volí lepšiu; Magická ľadová zbroj - imúnny voči bežným zbraniam, ublíži len útok bez zbrane, ohňom, kúzlom, alebo striebornou zbraňou - tá spôsobí dvojnásobné poškodenie
Útok: ľadové pazúry - 7 kociek, sečné, spôsobí podchladenie, ak spôsobí poškodenie

Naalon pristupoval ku kráľovnej, hmyzáci rozostupovali cestu a bolo cítiť strach. Strach hmyzákov, že tentokrát to bude niekto z nich, kto posilní kúzlo proti ich vlastnej kráľovnej. Nuž ale, my sme to vzali ako otvorené okno príležitosti a uvedomili si, že kým Naalon bude celý štvrťdeň čarovať, my môžeme prehľadať chrám.

Problém je, že keď sme chceli prekĺznuť schodiskom (neúspech na Plížení), Naalon odrazu ukázal na mňa s tým, že ja budem ten obetovaný hmyzák. Síce nevidel, čo som, ale cítil, že som hmyzák, všakže... Nedalo sa inak, nastal čas na silu. Skríkol som na kráľovnú, že som prezradený a oracle karty usúdili, že hmyzáci sa pokúsia Naalona zdržať, kým mi v chráme nájdeme zbraň schopnú démona zraniť.

Za zvukov boja sme vybehli po schodoch, ocitli sa v chrámovej lodi a tu začala debata s kartami. Spýtal som sa, či vidím zbrane hneď z fleku, karty odvetili, že nie, spýtal som sa, že prečo, karty na to nebolo treba, využil som ideu mrazivého démona a odpoveď znela: v chráme si démon udržiaval taký mráz, že prvé, čo sme museli vyriešiť je odolať podchladeniu (hod na Výdrž: Jek´hyl neuspel, Hyde uspel), potom sme pri akomsi sarkofágu zočili nejakú kopu a mali čas, aby sme z nej vytrhli krátku kopiu so strieborným hrotom. Nič moc, ale lepšie ako kusom ľadu do oka.

V momente, ako som ju zovrel v rukách, zjavil sa vo dverách Naalon nasledovaný hmyzákmi.

A teraz: boj som podľa pravidlových rád sprocesoval nasledovne - bojoval len Jek´hyl, Hyde ako "companion" poslúžil ako kocka navyše k "boju zblízka" (ostreľoval démona lukom a tým ho zdržiaval), hmyzáci mi však svojím množstvo e neustálym dorážaním ponúkli druhý slot iniciatívy. Démon skončil s iniciatívou 3, ja 6 a 7.

1. kolo: Nie práve ideál, pokojne som mohol ľahnúť na prvý pokus, ale zo siedmich kociek Naalon netrafil ani jednu, vo svojom ťahu som hneď ako prvú vec spravil to, že som si Ľsťou vymenil kartu iniciatívy, následne som bodol a spôsobil 4 poškodenia.
2. kolo: začínam ja, síce trafím, ale Naalon sa úspešne uhol, jeho ťah pozostával z útoku, spôsobil jedno zranenie (ostávajú mi dva životy), následne som šiel ja a spôsobil démonovi 2 zranenia. Naalonovi ostávajú 2 životy
3. kolo: pýtam sa Naalona, či mu stojí za to zomrieť (lebo mi tiež nie je všetko jedno), karty rozhodli, že je otvorený debate, napokon, je to inteligentná bytosť, ktorá má život celkom rada.

Týmto sa skončil boj i sedenie. Nabudúce si pokecám s démonom a uvidím, čo ďalej so životom. A hlavne koho životom...

[Jekyll]

Skláňam kopiju k zemi, Hyde však pre istotu drží tetivu napnutú, niektorí hmyzáci využívajú pokoj a vyťahujú z kopy ďalšie postriebrené zbrane.

„Fajn,“ hovorím démonovi s vedomím, že mám navrch a myslím pri tom na to, kam mu mám vlastne pozerať, keď nemá oči, „nik tu nemusí zomrieť. Mám len dve podmienky: necháš kráľovnú a jej kolóniu, a prepustíš mi artefakt, kvôli ktorému sme prišli.“

Yes/No Oracle: Yes, but with some complication.

Naalon jemne vytočí hlavu aj s bezkrkým trupom, akoby uchom mojím smerom a ľadovým hlasom povie: „Dobre, ale je tu taký problém. Keďže som ľadový démon, pobyt vonku v tomto ročnom období by ma zabil. Kráľovnú prepustím, ale oni musia odísť odtiaľto.“

Rozmýšľam, čo s tým, ale vlastne, čo ja s tým, to musí rozhodnúť kráľovná Kinga. Pýtam sa jej, či je ochotná pristúpiť na démonovu „ponuku“.

Yes/No Oracle: No, and some complication.

„Toľké roky ma väznil, mučil, zneužíval môj ľud,“ hovorí Kinga a popritom sa viacero vojakov presúva ku mne s Hyde-om. Nie je to práve príjemný pocit. „A preto nielenže nepristúpim na jeho ponuku, ale rozhodne ho nenechám nažive! Verím, že sa mi nepostavíte do cesty!“

No, veruže nepostavíme, čo by sme zmohli. Len sledujeme, ako pár hmyzákov, ktorí našli nejaké to striebro doráža Naalona. S posledným úderom klesá k zemi a my vidíme, ako sa jeho telo roztápa a mení na kaluž vody. Nič viac po ňom nezostalo. Len teplo, ktoré vystriedalo neprirodzený chlad, kaluž vody a kryštál.

Dvíham ho, cítim z neho mágiu. Ale akú?

Kúzlim Vycítění magie, bez nehody.

Tak sa zdá, že démon neodišiel zo sveta nadobro:
Naalonov démonický chlad (drobný, spotrebný artefakt, kocka zdroja k8)
Kryštál umožňuje, tomu, kto dokáže čarovať, kúzliť „Záhrobní chlad“. Po každom použití si kúzelník hodí kockou podobne, ako pri spotrebných predmetoch. Keď dôjde „zásoba“, artefakt sa nezničí, ale zhmotní do podoby démona Naalona.

Hmyzákov zjavne vôbec nezaujíma, čo to držím v rukách, no mňa zaujíma, ako sa teraz dozviem, čo sa stalo s mocnou zbraňou z legendy. Pýtam sa teda kráľovnej, či legenda hovorí pravdu a naozaj sa tu niekde nachádza.

Yes/No Oracle: Yes, but with some complication.
Theme Oracle: Calm; Hopelessness

„Je, isteže je,“ začala hmyzia kráľovná, a prisámvačku, v hmyzej tvári posmutnela, „máš ho dokonca nadosah. Ukázala pritom na svoje bruchu, kde som zočil jazvu. Kinga nám následne rozpovedala príbeh o tom, ako ju Naalon po vzbure v kolónii nielenže pripútal, ale vložil do nej aj návnadu pre dobrodruhov, samotný artefakt. A o čo teda ide?
Ulrikovo vojnové kladivo (artefakt, k8)
Hlava kladiva sa pri každom použití rozžeravý dočervena.

„Teraz viete,“ pozerá na nás hmyzia kráľovná, „prečo musím aj napriek tomu, že ma ľadové reťaze nedržia, zostať tu. Ale aspoň sa môžem hýbať po svojom kráľovstve.“
Hovorím si, že veď dobre, ale čo ukážeme doma, aký dôkaz predostrieme kmeňu, že sme objavili miesto legendy. Poťažkal som v ruke kryštál, to by malo stačiť, ale nedá sa mi Kingy neopýtať: „Je nejaká šanca, žeby sme dokázali to kladivo dostať von? Napokon, aj tebe by sa uľavilo.“

Yes/No Oracle: Yes (diamond 10) – čo je blízko k Yes, but with some complication
Theme Oracle: Conflict; Efficiency

„Hmm,“ zamyslí sa, tykadlá jej hádžu zo strany na stranu, „možné to je. Ale to by som sa musela opäť nechať rozrezať a navyše hneď potom je nutné ranu zaceliť, inak za pár chvíľ všetka moja životodarná tekutina skončí na zemi. Naalon to spravil svojou ľadovou mágiou. A teda, nechať do seba rezať, to naozaj nenechám hocikomu, dovolím to len tomu, komu bezhranične verím. A ani ten, v prípade neúspechu, neodíde odtiaľto živý.“

„Druidi na ceste liečenia,“ hovorím, „poznajú kúzlo Zacelení ran. Otázka len je, či ja som tá osoba, ktorej bezhranične veríš.“

Kráľovná chvíľu uvažuje a potom, prikývne. „Ale do ničoho ťa nenútim, už teraz sa cítim slobodná.

Sľúbim Kinge, že ak mi raz bude dopriate naučiť sa zaceliť rany, vrátim sa sem, a pokúsim sa pomôcť. S týmto sme sa rozlúčili, hmyzáci nám dovolili prenocovať v chráme.

I najedli a napili sa:
Jek´hyl jedlo: k6; voda: k12=>k10
Hyde: jedlo: k6=>0; voda: k12

A uľahli k spánku. Ktovie, na ako dlho nerušenému. Napokon, domov to je ešte nejakých pár hexov...

[Jekyll]

8. deň Letazrodu
Na druhý deň sme uvažovali, akým smerom sa vydať. Deň to bol krásny, jemný vánok nám hladil srsť zaliatu slnečnými lúčmi napriek hustým košatým korunám stromov. Nadchli sme sa pre šíry svet (a bod skúsenosti za novoobjavený hex), a tak sme sa vydali cestou neprebádanou. Na juh.

Jek´hyl udáva smer => úspech ()
Proces návštevy nového hexu: náhodné stretnutie; bez stretnutia

Vegetácia zhustla, slnko už len tak pomedzi stromy požmurkávalo, ale inak bola cesta pokojná. Hyde si spomenul, že už nemá zásoby jedla, a keďže večer sa blížil, povedali sme si, že čo? No že si čosi ulovíme!

Jek´hyl hľadá korisť => úspech () => srnec
Hyde strieľa => úspech ()

Zamrzelo ma takto mu vziať život, o to viac, že mäso si nedokážeme uvariť a tak značná časť vyjde navnivoč. Ale aspoň kožušinu vezmeme. Taká kožená zbroj by sa Hydeovi zišla.

Každopádne, čas utáboriť sa a občerstviť!

Jek´hyl chystá tábor => neúspech () => skúša šťastie => úspech ()
Hyde odpočíva
Jek´hyl jedlo: mäso; voda: k10
Hyde: jedlo: mäso; voda: k12

9. deň Letazrodu
Ďalší deň ráno, počasie bez zmeny, cesta do ďalšieho hexu rovnako bez problémov a náhodného stretnutia. Cez deň sme pokračovali ďalej, ale zamierili sme už na juhozápad, aby sme sa dostali priamo do osady.

Jek´hyl udáva smer => úspech ()
Proces návštevy nového hexu: náhodné stretnutie; 34 (Book of Beast)
Hyde drží hliadku => úspech ()

Hyde odrazu zastal, zastrihal ušami, ťahal do nozdier vzduch. V tom som to začul aj ja. Ktosi si pred nami spieval. Síce falošne, no o to viac nadšene. Potichu (hoci to vlastne nebolo nutné), sme sa približovali. Každým metrom sme počuli zreteľnejšie slová, bolo to čosi o škretích danostiach, čosi o záchrane polovičníka, do ktorého dorážala vlčia svorka a… mŕtvych? Fakt sme počuli jarý spev o pochovávaní mŕtvych? Kým veselosť a bezstarostnosť sme dosiaľ len počuli, teraz sme ju i videli. Pomedzi porast sme zbadali troch škretov pri ohni, na kraji táboriska batohy, o ktoré sa opierali lopaty. Ak aj nejaké zbrane mali, nevideli sme ich.

Nezdali sa nám nebezpeční, a tak sme vystúpili z porastu a pozdravili ich. Ukázalo sa, že ide o troch súrodencov – Plump, Kolk a Hekate – na ceste za prácou. Áno, hľadali prácu hrobárov. Spýtali sa nás, odkiaľ ideme a či o čomsi nevieme. Nepovedali sme celú pravdu, len, že sme boli na love, ukázali kožušinu a posledný kus mäsa ako dôkaz.

„Čo sa práce týka, veruže nevieme, ale,“ začal som, „na sever odtiaľto žije jeden polovičník, možno ten by o čomsi vedel. A čo vy? Niečo zaujímavé sa vám na cestách prihodilo?“

„Yes/No Oracle: Yes, but some complication
Theme Oracle: Ambition; Reward
Pozriem na mapu, a mám nápad!

Veselosť sa vytratila, pozerali na chvíľu váhavo na seba, potom si navzájom prikývli a Kolk spustil: „Taká vec, dostali sme taký tip, choďte tam a tam, je tam taký hrad, možno tam ktosi bude žiť a dáku robotu vám nájde. Však aj hrady navštevuje smrť a treba pochovávať. No a tak sme šli, vlastne to nie je ďaleko odtiaľto, asi tak poldňa pochodu na východ.“

Hádžem si náhodne na hrad
Čas stavby: počas krvavej mhly
Účel: strážne miesto
Zakladateľ: elf / baží po krvi
Stav: trosky
Dejiny: obyvateľov vyhubila choroba
Obyvatelia: zlodeji

„Ibaže keď sme tam konečne dorazili,“ pokračoval Plump, „našli sme hrad v troskách. Ak tam aj niečo žilo, už je to rozhodne pochované.“ Škret sa začal uchechtávať na vlastnom vtipe a v rozprávaní ho vymenila Hekate. „Lenže nebolo to celkom tak. Videli sme táborový oheň a počuli hlasy, zahliadli sme aj akési postavy, ale v ruinách predsa nik, kto by stál o pohrebné obrady, nebude žiť. To skôr ukrývať, ale to sme zisťovať už nechceli. Kde nie je práca, tam nie je pláca. Neradi, ale radšej sme sa otočili sme sa a vyrazili týmto smerom. Až sme narazili na vás.“

Týmto svoje rozprávanie skončili. Súhlasili, že môžeme s nimi prenocovať a odpočinúť si.

10. deň Letazrodu
Ráno sme sa rozlúčili, navzájom si popriali veľa šťastia a pobrali sa za svojím. Škreti dali na našu radu a šli na sever, ktovie, možno si tiež dáky medovník upečú. A my sme sa vydali do známeho hexu a konečne sme dorazili domov. Dostalo sa nám patričného uznania prinajmenšom v podobe zvýšania reputácie.

travel2.png

Čo ďalej? Nuž, prinajmenšom záhadné ruiny hradu si koledujú o preskúmanie. Bolo by celkom vhodné zistiť, kto sa nám to potuluje na hraniciach Heminho hvozdu. Ale najprv, najprv si Jek´hyl a Hyde musia oddýchnuť.

KONIEC

A týmto otváram priestor na prípadné komentáre či diskusiu.