Antharonova kampaň v Divném Hornouhorsku

[Antharon]

Dnes sme mali session zero divného hornouhorska!

iMarkup_20250406_225121.jpg

Povedali sme si niečo o našom hraní o OSR, o settingu a vytvorili sme postavy. Vlastne tak ako to aj definuje distribúcia z pravidiel nakoniec máme troch ozbrojencov a jedného prieskumníka. Dvaja z nich sú bývalí husári, jeden z nich patrí k nízkej šľachte. Potom je tu ich koniar a furman. Celkovo prekvapivo veľmi konzistentná jednotka odpadlíkov uhorskej kavalérie.

Nemám rád, keď session zero zabije celé popoludnie a tak som sa pokúsil do hry vtesnať ešte rýchly one shotík. Hrali sme Butcher of Alcross. Stanovil som si cieľ dohrať dobrodružstvo za dve hodiny a dosiahnuť aby hororová hra nebola fraška a aby tam bola aspoň jedna-dve scény, kde na niektorého hráča doľahne strach a panika.

Príbeh sa začína, ako to v správnom OSR býva, v krčme. Respektíve na ceste z nej. Postavy sa rozhodli, že sa z tancovačky v Slovenskom Grobe vrátia do Pezinka ako chlapi. Priamo, nie nejakou obkľukou cez Grinavu. Cesta viedla vinohradmi a postupne začalo pršať a dážď prešiel v búrku a búrka v krúpobitie.

Našťastie narazili na svetielko, ktoré svietilo v okne osamelého majera. A tu sa spustil známy RPG scénár....

Rodina Vásáryovcov ponúkla postavám prístrešok a jedlo, začali sa objavovať divné halucinácie, otec rodiny poprosil postavy aby sa pozreli po jeho dcére, ktorá sa nevrátila z pastvy a vonku sa teraz pohybuje Mäsiar zo Slovenského grobu.

Na lúke zmasakrovali dvoch nemeckých knechtov s flambergami, objavili v stodole Piros Tamása, vraha a zdalo sa, že všetci sú iba plní pilín, oživení tajomnou mágiou. Nakoniec plní nedôvery zabili aj rodinu v dome, ktorý pritom skúmali. A že rodina krvácala, kričala a prosila o zľutovanie. Všetko sa začalo komplikovať. Navyše všetky známky boja sa stratili a rodina sa opäť objavila v kuchyni akoby nič. A potom sa objavil kňaz, nakráčal do domu a začal zabíjať vásáryovcov. Nič nedávalo zmysel. Zabili kňaza a zapálili dom aby sa vysporiadali s duchmi rodiny.

Potom sa k nim konečne pridala helena. Ale postavám sa nepodarilo vyskladať z indícií príbeh. Možno keby mali medzi sebou nejakého učenca... A tak helenu ani nepochovali, nezískali bonusové XP a kúzelný prsteň.

Zbalili teda všetko hodnotné a pokračovali do pezinka kde to všetko predali. Celkový zisk cca 600 XP na osobu.

[Markus]

Co říkáš na The Butcher of Alcross? Mně se moc nelíbil.

[Antharon]

Co říkáš na The Butcher of Alcross? Mně se moc nelíbil.

Ja som si naň robil asi pol dňa prípravu, poňal som ho tak nejak po svojom, ale je to také slabšie no. Hra sa tvári, že nie je čistý railroad, ale vlastne je. Možnosti investigatívy sú veľmi slabé až nulové a vlastne mi to pripomína takú retro tragédiu, kde v každej scéne predstavíš novú postavu len aby nakoniec všetci zomreli.

Na druhú stranu aby som hre iba nezazlieval, mala svoje momenty. Hráči očividne prepadli do nejakej úrovne imerzie a užívali si to. Vedeli, že sa niečo deje ale bol tam až do konca prvok mysteriózna, strach keď sa z landsknechtov začali sypať piliny, šok keď prišli zabit rodinu duchov a miesto uistenia, že všetky postavy sú bábky začala všade striekať krv. Prosby rudého toma, že on už to viac nechce a odpoveď, že ho zabilo dievča zo studne... Malo to svoje momenty. A keď nad tým tak rozmýšlam. Nepoznám veľa entry modulov, ktoré sa dohrajú za dve hoďky a nie sú funnel alebo prvoplánový tutoriál. Do settingu mi to celkom zapasovalo a hráči aj ja sme sa bavili.

[Antharon]

Ešte by som chcel doplniť, že pôvodne som chcel modifikovať sailors of the sunless sea, ale všetci ma varovali, že to je strašná prepálená píčovina, ktorú by mali hrať iba ludia pri pive, ktorí chcú nejaké osvieženie. Zvolil som teda slabšiu, ale vlstne funkčnú duchársku príhodu.

Sailors majú o 0.1 hviezdičky viac a tak nejak si vravím, či to je správne alebo je to iba dcc is cool bias. Lebo okrem doom of savage kings mi prišli dcc koduly pekné ale herne veľmi slabé

[Antharon]

Night's Dark Terror/Divné hornouhorsko

Naši štyria hrdinovia zameraní na kone strávili tri týždne v Pezinskom hostinci pod tromi stĺpmi. Spoznali miestne osadenstvo a nakoniec naverbovali cigáňa Lola, prezívaného Pavúk. Ten sa živil ako člen skupiny lovcov čarodejníc, až kým jedného dňa neprišiel, lebo nemal dostatok disciplíny.

V krčme ich oslovil hostjnského známy Štefan Čiliský, že videl, že sa vzorne starajú o kone a chcel by si ich najať na službičku. Jednalo sa o ozbrojenú eskortu stáda koní, ktoré chceli predať viedenským židom na jarmoku v Rači. Pláca bola viac než nadpriemerná. 600 grošov za týždeň, dva práce.

Dohodli sa, že v prešporku ich naberie prevozník na loďky, odvezie dolu prúdom po dunaji a na mŕtvom ramene sa stretnú na kompe v dedinke menom Hamuliakovo. Kompár Mišo je Štefanov dobrý priateľ. Odtiaľ spolu vyrazia na ich majer v Šamoríne.

V Rači narazili na bandu Martalovcov, ktorí terorizovali miestne obyvateľstvo. Vzali im zásoby a zvieratá a vydali sa na východ. Naši hrdinovia ich chvíľu sledovali až kým janičiarsky dôstojník nevytiahol arkebúzu a skoro zabil jedného z husárov. Potom začali pušky pripravovať aj ostatní a hrdinovia sa dali na útek.

V Prešporku našli prevozníka a vyrazili na plavbu. Po pár hodinách padli do pasce. Rieka bola prehradená reťazou a iba vďaka Robovej ostražitosti včas stočili lode. Islamskí konvertiti, vedení janičiarom s puškou, spustili na loď paľbu z lukov. Vzápätí po oboch stranách z krovín vyskočili ďalší aby pritiahli lode kotvami k brehu. Na prvej z lodí zároveň cestoval zradca. Jeden z veslárov vytiahol spod plášťa dýku a dobodal furmana. Potom sa pustil do ostatných. Zatiaľ druhá loď odolávala paľbe a pritom odrážala paľbu.

1000025009-01.jpeg

Nakoniec sa podarilo zabiť všetkých okrem veliteľa na brehu ktorý vzal nohy na ramená a jedného zajatca. Bol to masaker. Celkovo zomrelo 21 islamistov, husár a šesť veslárov. Prevozník začal pochovávať telá a potom vyrazili do Hamuliakova.

Hamuliakovo bolo vyrabované a vypálené, po Mišovi ani Štefanovi ani stopy. Keď Lolo s Robom v dedine narazili na medveďa, obetovali nejaké zásoby a radšej sa vydali do Čilistova. Cestou za vysporiadali s hliadkou tureckých jazdcov s vlkom v erbe.

Čilište je opevnený majer, kde pomerne nedávno postavili palisádu, ktoré celý majer uzatvára do jednej uzavretej pevnosti. K večeru, keď sa priblížili z pevnosti začali stúpať plamene a dym. Tureckými hliadkami sa to tu len tak hemžilo a jedna z nich naháňala manželský pár smerom k pevnosti.

1000025005-01.jpeg

Keď ich zachránili, pár ich zavolal dnu, kde sa rýchlo dozvedeli, že to je Tomáš, syn statkára Petra s jeho ženou Alenou. Na statku okrem nich žila aj Petrova žena Dária, mladší syn Matej, dcéra Irena a petrova matka Katarína, ktorá ju vychovávala vo viere a chcela z vnučky mníšku.

Bývala tu aj rodina kováča Ňoňa, jeho dcéra Máša, jej manžel Ákoš a novorodená vnučka Gréta. Posledným obyvateľom bol starý sluha Šani.

O Štefanovi už nejakú dobu nepočuli a navyše pri poslednom útoku turecký oddiel zmijí prerazil zadnú bránu, zabil Ňoňa s Ákošom a odviedol ich 41 koní, ktoré mali postavy odviesť do Rače. Dohoda stále platila, no majer bol pod tureckým útokom a kone bolo treba najprv nájsť a priviesť. Kým zapadalo slnko, získali hodinku na vydýchnutie a Katarína s Irenou ich preliečili. Spolu s Petrom a Tomášom naplánovali obranu a vybavili rodinu zbraňami.

Keď padla tma rozozvučali sa bubny a začala prvá vlna útokov. Skupina desiatich turkov s dvomi elitnými jazdcami zaútočila na bránu. Luky z veže bezpečne dostrelili až k bráne a za barikádou stáli všetci bojaschopní chlapi. Domáci si nedávali servítky pred ústa a starý šani prakom vyradil Pavúka. Našťastie babička Katarína nemusela zachraňovať nikoho iného a tak sa prvej pomoci dostalo aj cigáňovi. Vyviazol so zlomenou rukou. Čo však nebolo patrné bolo, že okrem vlčích detí útok zároveň podnikli aj dve červené čepele a schovali sa vo vyhoretej stodole kúsok od brány.

Potom nasledovala fáza úskokov. Odrazu stíchly bubny a spev a zhasli ohne. Takto to trvalo hodinu. Akoby obliehatelia jednoducho odišli. O polnoci sa tichom ozval ženský plač a pred bránou zastavila rozrušená žena. Husár nezaváhal a strelil po nej s lukom. Zranená turecká špiónka sa s krikom rozbehla späť do tmy.

Hodinu pred polnocou a spustila paľba. Turci začali z línie lesov páliť po ľuďoch vo veži a na strome. Guľe z prakov boli prekvapivo efektívne a tak sa všetci schovali do budov. Infiltrátori v stodole to využili a zapálili stohy slamy, od ktorých sa chytila aj palisáda.

1000025011-01.jpeg

Posledná vlna sa spustila dve hodiny pred svitaním. Turecký spojenec, rumunský černokňažník Vlad poslal na Čiliský majer obrie netopiere a krysy a okrídlené monštrum ("Satan diabol netopier"). Boj by skončil úplne inak, keby sa do Satanáša nepustila babička Katarína. Tá zatlačila monštrum do kúta a umožnila tak hrdinom bojovať s ostatnými netvormi. Upír nakoniec padol bez toho aby sa stihol zakúskuť do starého ženského krku. Koniar robo to schytal ale vďaka Kataríne nakoniec skončil s pohmliaždenou nohou. Hojenie môže trvať mesiace. Potom vyšlo slnko, vlialondo všetkým do sŕd novú nádej a odahilo opustené ohniská, akoby väčšina turčínov nakoniec odišla...

[Markus]

Ohó, Night’s Dark Terror! Pěkná volba dobrodružství a zajímavá konverze do Uhorska. Z goblinů jsou Turci! Siege of Suvyskin s reálnými domečky a figurkami! Pěkný, pěkný, těším se na pokračování.

[Wolfus]

V sobotu som bol v Cilistove nakupovat kvety. Keby som len vedel, co sa odohravalo kusok odo mna... Krasny prispevok, pobavil

[Antharon]

Night's Dark Terror/Divné hornouhorsko

Nad Čilistovom svitá a zvuky boja utíchli. Lórant a Robo ostali na statku v starostlivosti Kataríny s jej vnučkou. K hrdinom sa pridala ďalšia skupinka, okultista Absolón Straka a šermierka Hilde Weber.

Hrdinovia stáli pred rozhodnutím. Buď budú brániť Čilistov pred finálnou vlnou Červených čepelí (zbytok otomanov sa medzičasom stiahol), alebo pôjdu hľadať zabehnuté kone. Zvolili si druhú variantu. V maštali našli telá kováča Ňoňa, jeho zaťa Ákoša a troch potetovaných turkov. Stopy kopýt smerovali na juhovýchod. Medzi stopami desiatok kopýt sa našli aj turecké podkovy a tiež podivné stopy pripomínajúce obrovského jeleňa.

Asi dvesto metrov za hranicou lesa prišli na miesto masakru. Otomanské jednotky niekto prepadol a pozabíjal väčšinu z nich. Po obhliadke sa ukázalo, že Zmije pozabíjali Vlčie deti. Na zemi ležali desiatky tiel ľudí i koní. Stopy pokračovali ďalej.

Po pár hodinách narazili na ďalšiu scénu boja. Na zemi ležali dve telá zakliesnené do seba, jeden člen červených čepelí a pytliak. Za hranicou lesa sa našla jeho mulica naložená vybavením a kožušinami.

Po nejakej dobe si Miláth uvedomil, že mu chýba jeho magická dýka. Nakoniec sa s Hilde vrátili tri hodiny kým ju našli. Ďalšie tri hodiny sa vracali späť k bojisku, kde sa museli utáboriť. A prečkať do rána.

antharon_Dozens_of_white_horses._Meadow._Three_wagons._Four_men_38ca763b-5735-4993-be11-2448a704cbdd.png

Na konci stopy narazili na improvizovaný oplotok a pár maringotiek. Na tabuli stálo “Rachel Fedorová, obchodník s koňmi”. Postavy tu privítali štyria pištolníci a žena s veľkými kučeravými vlasmi. Debata prebiehala pomerne dobre. Slečna Fedorová uznala, že kone kúpili nedávno. Bol to vraj poctivý obchod a sú ochotní túto krivdu nahradiť ale chcú byť férovo kompenzovaní. Vraj ak hladaju otomanov, majú tábor 15km na juh. Absolón začal zjednávať a potom čo prešiel do hebrejčiny, Rachel mu povedala, že potrebuje peniaze pre svoju rodinu, ktorá je pod útokom víl z jazera na malom dunaji. Nakoniec však spustila cenu až na polovicu. Vtedy urodzenému pánovi Miláthovi rupli nervy a rozbehol sa po nej na koni. Strhla sa krátka bitka, ktorá skončila vraždou kabalistky a jej kumpánov. Ani fakt, že čítala myšlienky útočníkov neatačil na jej záchranu. Ich telá zapálili, kone aj maringotky vzali so sebou. Cesta späť trvala dva dni.

Prvý deň cesty bol poznamenaný nepríjemnou udalosťou. Kôň stúpil do králičej nory a zlomil si nohu. Možno ho bolo možné zachrániť. Alena Čilistová by to asi zvládla. Urodzený pán Miláth však vzal šabľu a preťal mu krk. Koňa naložili a pokračovali v ceste.

Utáborili sa na lúke krátko potom ako vyšli z lesa. Stále im ostávalo 33 koní. V noci ich navštívil prastarý pohanský bôžik menom Lóšád. Prišiel nenápadne vo forme čierneho žrebca a začal sa motať okolo koní. Pltník Ďuďo ho však začul a zahnal. Klebety sa však medzi koňmi šírili rýchlosťou zvuku.

Na druhý deň už kone začali trucovať. Rebelantsky sa zaťali a nechceli sa pohnúť. Vraveli si, že ony pre toho vraha pracovať nebudú. Nakoniec sa stádo pohlo keď Miláth pripustil, žee nepôjde ani koňmo ani na voze. Ďalší deň strávili pomalou cestou dunajskou nížinou.

Príchod do Čilistova priniesol zaujímavé novinky a nové tváre. Na statok zaútočili červené čepele. Ich yuzbaši podnikol posledný zúfalý útok. Jeho bojovníci rozsekali dvere a dostali sa až to veľkej siene, kde Peter Čilista v dueli porazil Yuzbašiho Kloša. To podlomilo morálku jeho bojovníkov a zbytky sa rozutekali zo statku na všetky smery.

Neskôr prišli utečenci z Ivánky pri dunaji. Tú turci vypálili tiež. Spoločný útok červených čepelí a vlčích detí sa odohral deň pred útokom na Čilistov. Zapálili palisádu, počkali kým sa rozpadne a prenikli dnu. Väčšina ľudí bola zajatá, Gregorovi, predákovi drevorubačov a jeho trom kumpánom sa podarilo utiecť. Vravia, že medzi zajatými boli aj Štefan Čilista a kompár Michal z Hamuliakova, no Michalovi sa podarilo ujsť a schovať. Vtedy sa rozdelili.

Peter s rodinou zatial vystrojil hostinu. Množstvo zvierat bolo počas útokov zranených, či zabitých a budovy boli poškodené, bola by škoda to jedlo nechať skaziť. Máša zaspievala, Katarína rozprávala príbehy, Tamáš s Alenou zatancovali a Peter im ukázal svoje zbierky.

Potom ich prijal do svojej rodiny a smutný ich poprosil, či by sa nepozrel po jeho bratovi. Ponúkol im polovicu zisku z koní. Ďuďo pozná Michala aj Štefana a tak ich presvedčil, že musia akceptovat.

Najprv sa vydali do tábora. Prešli bojiskom a táborom zlodejov koní a keď padla tma museli sa utáboriť. Počas noci na nich narazila skupina utečencov. Vraj turci dobyli Jelku. Zdalo sa, že útočia na všetky dediny v okolí. Nedávalo to zmysel. Utečenci, starý muž dve ženy a tri deti, sa pohli na juh a keď narazili ha turecký tábor v bažine stočili sa na západ. Hrdinovia ich nechali prespať a inštruovali ich smerom do Čilistova.

Turecký tábor bol obohnaný nízkou palisádou a obsahoval niekoľko veľkých stanov. Hneď za otvorenou bránou sa pohybovali nejakí ľudia. Boli to cigánčence. Tri sa schovali v jednom zo stanov a tri v latríne. Prvá skupina sa vrhla na Milátha. Pobodali ho a keby nebolo Baróna Zajácza, nebol by už medzi nami. S tou na latríne spravila Hilde krátky proces. Dve zabila jedným sekom a tretie skopla do latríny kde sa utopilo.

Ďalšie stany obsahovali ubikácie vojakov a kapitána. Kapitánov našli plný krýs hodujúcich na jedle a tak ich odtial vydymili. V zadnej časti stál stan v ktorom bola z okovaných stien vyskladaná akási schránka. Bol to Klossov trezor. Dal by sa otvoriť kľúčikom čo u seba nosil, no nikto si naspomenul. A tak Ďuďo vybral náčinie a hodinu vŕtal zámok. Vovnútri okrem strážnych psov našli hromadu cenností a obrovský rubín, ktorý bol pascou. Vybuchol a utrhol niekomu sval na ruke.

Hrdinovia sa vracajú do čilistova neúspešní, no obťažkaní pokladmi. Majú na výber medzi tromi miestami kam pokračovať. Do druhého tureckého tábora, aby sa pozreli, či tam nie je štefan, do Ivánky a okolných dedín aby preverili čo sa stalo a zachránili Kompára Michala, alebo do židovského chrámu na zakázanom ostrove, kde víly ukradli drahú sochu a Absolón tu má nejakú prácičku pre svojho patróna?

antharon_Abandoned_mediveal_camp._Wooden_palisade._Damaged_larg_eb2a4d31-cd8d-4e21-8f3c-f17ab37bca7a.png

[Markus]

Odděleno do vlastní diskuze. Tohle si ten prostor rozhodně zaslouží.

[Antharon]

Premyslal som nad xp for gold a hyrenim. V tejto kampani postavy nemaju velmi cas na to aby sa zastavili a stravili par tyzdnov v meste, uzivanim si zabavy. Ale dosiel som tak k tomu, ze vlastne charita je tiez forma hyrenia. Solidarita je navyse aktom radu. Premyslam teda, ze dam postavam moxnost investovat s oje ziskane peniaze do obnovy okolitych dedin a pomoci utecencom po tureckych utokoch s tym, ze si mozu opravit alignment ktory si v minulom sedeni pokazili a budu si moct skonvertovat svoje zlato na xp. Co si o tom myslite?

[Markus]

To je podle mě výborný nápad, navíc velice křesťanský.

Já obvykle „hýření“ definuju jako jakékoli utrácení peněz bez přímého herního užitku – takže například když uspořádáš hostinu pro důležitého úředníka, aby ti schválil něco, co potřebuješ, není to hýření. Když pořádáš hostiny obecně a zveš na ně městskou smetánku, je to hýření. Charita je hýření, restaurování kapliček je hýření a podobně.

V Hornouhersku se postavy navíc rozdáváním peněz budou stávat známými mecenáši, vzornými křesťany, lidi z vesnic je budou velebit, to je fajn.

[Selhan]

Hýření je, co vím, novodobá interpretace xp-for-gold, která měla vést k nějakému příběhu. Když to tam vést nechceš, tak to určitě změň.

[Markus]

IMHO než k příběhu to má vést k tomu, aby se nějak využily všechny peníze nahromaděné v nehorázném počtu.

EDIT: Jinak než budováním hradu a armády. To chlastání a veselice to posouvá z wargame víc do literárního sword & sorcery.

[Bifi]

Hýření je, co vím, novodobá interpretace xp-for-gold, která měla vést k nějakému příběhu. Když to tam vést nechceš, tak to určitě změň.

IMHO ako píše Markus - B/X nemá náklady na postup (a chýbajú aj niektoré z ďalších money sinkov).

[Selhan]

Nějak nerozumím, v čem nesouhlasíš. Posun "víc do literárního sword & sorcery" je přesně o čem mluvím.