Margaretin denník

Družinové hranie RPG formou denníkových záznamov v štýle sorcerera o osudoch normálnych ľudí.

Moderátor: Antharon

Zephyra
Příspěvky: 4
Registrován: 11. 11. 2010, 14:16

Margaretin denník

Příspěvek od Zephyra » 11. 11. 2010, 19:53

Milý denník,
dovoľ, aby som sa ti predstavila. Volám sa Margaret, ale všetci ma volajú Marge ako z toho animovaného seriálu. Rozhodla som sa zapĺňať tvoje riadky písmenami, pretože dnešný deň bol tak úžasný, že si to musím niekde zapísať, aby som na to už nikdy v živote nezabudla.
Prijali ma na strednú školu. A nie na hocijakú. Na umeleckú! Mala som najlepšie práce spomedzi všetkých uchádzačov. Dokonca aj moja matka ma pochválila, hoci ona by ma radšej videla na pozícii nejakej blbej lekárky. Komu sa chce učiť biológiu a chémiu? Tento deň je medzníkom v mojom živote a ja nedovolím aby mi ho skazili cudzie predstavy, na to som príliš tvrdohlavá. Už sa neviem dočkať, kedy sa začnem umením živiť. Dokonca sa chystám začať predávať vlastné šperky a ozdoby, myslím, že aj to mi ide. Mám len 16, no už teraz viem, že je to super začiatok. Pri tejto príležitosti som si dnes dokonca zafarbila vlasy na tmavohnedo! Od prirodzenej je to riadne ďaleko, ale v škole ma pochválili. Dúfam, že všetko pôjde podľa mojich predstáv. Hlavne, aby ma matka za tie tmavé vlasy nevyfackala... drž mi palce!

Zephyra
Příspěvky: 4
Registrován: 11. 11. 2010, 14:16

Re: Margaretin denník

Příspěvek od Zephyra » 14. 11. 2010, 12:47

14.11.2010
Píšem dosť neskoro na to, že je to denník, však? No...nevadí. Až dnes sa udialo čosi zaujímavejšie ako predošlé dni. Vlastne včera večer. Bola som na narodeninovej oslave mojej kamarátky Jany. Oslavovala už 18 a trochu som jej závidela, že si mohla s čistým svedomím objednať pivo. Ja som to musela bohužiaľ robiť cez starších a dosť ma to štvalo. No na druhej strane môžem byť vďačná, že mám len 16, pretože ináč by mi pivo neobjednal ten najkrajší chalan akého som kedy v živote videla. Je ťažké ho opísať. Tmavé vlasy mu takmer padali na plecia a mal tak prenikavé zelené oči, až som si myslela, že sa každú chvíľu rozsvietia ako tie zelené svetielka za barom. Našťastie nie som typ, ktorý začne koktať a červenať sa, takže sme si celkom fajn pokecali. Aby som nezabudla, volal sa Šimon. Celkom pekné meno... Bol tam ešte jeden, všetci ho prezývali Ofke, vraj preto, že má kučeravé vlasy ako ovca. Nepočula som jeho skutočné meno. Čudné bolo, že aj keď sa mi nepáči, nedokázala som sa naňho prestať pozerať. Pohľad mi skákal zo Šimona naňho a bolo to čudné. Náladu mi to však nepokazilo, hlavne po tom čo mi Šimon povedal, že som milá a inteligentná! Závraty sa asi u mňa začnú prejavovať častejšie. Hlavne keď nastúpime do školy, on tento rok bude maturovať. Ale teraz musím ísť, znova ma začína bolieť hlava... ktovie prečo?

Zephyra
Příspěvky: 4
Registrován: 11. 11. 2010, 14:16

Re: Margaretin denník

Příspěvek od Zephyra » 15. 11. 2010, 20:27

15.11.2010
Bolo to veľmi čudné.Dnes poobede mi zavolal ten chlapec, čo ho prezývajú Ofke. Zistila som, že sa volá Matej, aj keď bolo trochu trápne sa ho na to pýtať. Bol ku mne veľmi milý a rozprával mi, že som mu na tej párty padla do oka. Veľmi mu neverím, veď tam ošahával aj nejaké dievča, tuším sa volala Anna. Taká padavka, ani si poriadne nevypila. Je mi jasné, že mu ide len o jednu vec. Lenže ja sa stále nemôžem zbaviť pocitu myslieť naňho, hoci nechcem. Akobysom sa nevedela rozhodnúť medzi ním a Šimonom a pritom mi to je nad slnko jasnejšie. Šimon je milý a vychovaný. Matej je skôr drzé decko, ktoré sa cíti cool, keď si zapáli cigu. Je možné, aby ma také typy priťahovali? Nezná sa mi ani romantický a ja si na romantiku potrpím, veď som umelkyňa!Neviem čo sa to v mojej hlave deje. Bodaj by chlapi neexistovali a rozmnožovali sme sa ako slimáky...

Zephyra
Příspěvky: 4
Registrován: 11. 11. 2010, 14:16

Re: Margaretin denník

Příspěvek od Zephyra » 21. 11. 2010, 14:56

21.11.2010
Bola som vonku so Šimonom! Bol to ten najkrajší deň v mojom živote, ak nerátam deň kedy som ho prvý krát uvidela. Napchávali sme sa pizzou, prechádzali po meste a odprevadil ma až domov. Nastala iba jedna trápna chvíľa ticha a aj tá sa skončila smiechom. Skomplikovalo sa to až pred mojim domom, kedy som sa stretla s Matejom. Znova mi podskočilo srdiečko.Spočiatku bol milý, no keď sa dozvedel, že sme boli so Šimonom na rande videla som, že má chuť svojho kamaráta aj zbiť! Keď Šimon odišiel na autobus Matej sa so mnou chvíľu rozprával no potom ma surovo schytil za rameno a povedal, že sa mu páčim a že so mnou chce chodiť. Dosť divné požiadanie, nie? Doteraz mám na ruke modrinu. Povedala som mu, že keď sa ku mne bude takto správať, budem ho ignorovať. Najhoršie je, že stále kreslím len jeho tvár, jeho oblečenie, úsmev. Nechápem sa! Aj tu si teraz čarbem jeho telefónne číslo. Som si však istá, že Šimona mám radšej. Naozaj neviem či som normálna...

Zamčeno

Zpět na „Journal RPG“

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 0 hostů