Hranie podľa starej školy

[RPG Fórum]

Hranie podľa starej školy je veľmi konzistentný, zmysluplný a, trúfam si tvrdiť, aj zábavný herný štýl, ktorý vďaka starým hráčom prežil až dodnes. Mnohí z nich v priebehu 80. rokov prestali hrať a ich záujem sa obnovil po vydaní tretej edície Dungeons & Dragons (2000), avšak neuspokojení sa vracali k tomu, čo ich na RPG bavilo najviac. V ostatných dvoch rokoch sa tak zaslúžili o renesanciu starej školy, o čom svedčí vydávanie klonov starých hier (Swords & Wizardry, Labyrinth Lord a ďalšie) a nových variácií (napr. Red Box Hack), prudko rastúci počet fanzinov, blogov, publikovaných dobrodružstiev a pozitívnych hráčskych ohlasov. A napriek tomu, že stará škola je fenomén takmer rýdzo americký, mnohé jej prvky presiakli do hrania aj u nás (ostatne prvá verzia Dračího doupěte intenzívne, aj keď neúspešne, stavala zrejme na Holmesovej edícii pôvodného Dungeons & Dragons).

Článek
1. část článku k nalezení zde
2. část článku k nalezení zde

Odkazy:
Rýchly sprievodca oldschool hraním (přeložil alef0)

Retroklony ke stazeni:
Swords and Wizardry
Osric (ten uz je trochu rozsahlejsi)
Labyrinth Lord (ktery je taky free, ale free verze je bez ilustraci).
Staci si jen vybrat
Rozdíly mezi Swords and Wizardry a Labyrinth Lord

[York]

Ale samozřejmě to nemusí sednout každému.

Jasně - o to mi právě jde. Moje spoluhráče to moc nabavilo. Nebo řekněme takhle - bavili jsme se u toho, ale zábava pramenila hlavně z toho, jak se autor absolutně nesral s jakoukoliv logikou. Dungeon přitom sám o sobě není špatnej po herní stránce - je tam celkem dost věcí k interakci, není lineární a má vcelku použitelnej koncept.

Čili hledám něco s podobnou hratelností, co má ale aspoň trochu nenulový Jerson score. The Keep on the Borderlands to má třeba prohozený - není až tak zajímavá herně, ale taky tam nejsou místnosti, kam autor fláknul první potvoru, která ho zaujala v bestiáři, aniž by se zamyslel nad tím, co tam vlastně dělá, jak se tam dostala a tak.

edit: Taky by bylo fajn, kdyby ten modul byl o něco dotaženější. V The Lost City jsou například tajný dveře řešený čistě značkou na mapě. Nijak mi to tudíž nepomáhalo s tím, jak je vlastně hráči mohou najít a už vůbec s tím, jak se otevírají. Hráli jsme to nakonec tak, že hledání se scvrklo na ukázání na správnou stěnu na mapě a otevírání jsme neřešili vůbec.

[Bajo]

Chápu, takže žádný gonzo funhouse dungeon (tak to nedoporucuji nic od Moldvaye a ani White Plum Mountain ) Udelam znacky do toho seznamu.

Ja mam Funhouse rad, asi vice nez ten Gygaxian naturalism/realism (i kdyz vseho s mirou), bavi me v roli DM v kombinaci se strucnymi popisy mistnosti a nahodnymi prvky vymyslet vysvetleni v ramci fikce, pro me je to dost inspirativni a casto to vytvori zajimavy a prekvapivy herni obsah (i pro me jako DMa). Ale nekdy je to za cenu toho, ze nektera WTF zustanou a ty se snazim pojmout alespon tim pulpovym zpusobem.

[ShadoWWW]

Mně se ze všech TSR dobrodružství, co jsem hrál, nejvíc líbil The Hidden Shrine of Tamoachan. Dokonce víc než White Plum Mountain. Tomb of Horrors se mi taky hodně líbil, dokonce víc než Tomb of Annihilation.

[Markus]

Tady je můj výběr doporučených modulů, včetně stručného představení každého z nich (obrázek jen ilustrace, víc na odkazu)



Viz taky můj starý článek Jak se pozná dobrý modul.

[Bajo]

Asi by stálo za to zmínit i nějaké zdroje recenzí:

Ten foot pole (blog) - má seznam doporučených, ale recenzuje vše, i sračky a je dost náročnej, má dobrá hodnotící kritéria
Questing Beast (youtube kanál) - za mě asi nejlepší zdroj pro OSR, pokud chcete fakt topovky a originální věci

[ShadoWWW]

Expedition to the Barrier Peaks má v dnešní době problém, že je to extrémně profláklé dobrodružství. Velké kouzlo toho dobrodružství tkví v tom, že jde o Sci-Fi, kde PJ má sci-fi věci popisovat tak, jak by je nejspíš popisoval člověk ve středověku. Celé to působí na hráče takovým zvláštně podivným dojmem a v určitém momentu (většinou ke konci) hráči prozří, že celou dobu jsou na palubě havarované vesmírné lodi.

No ale dnes, kvůli té známosti, to už obvykle nemá takový wow efekt, co kdysi (vyšlo v roce 1980).

EDIT: Podobně je na to Curse of Strahd a I6: Ravenloft. Hráči kvůli profláklosti většinou už od začátku ví, že hlavním záporákem dobrodružství bude upír. V původním modulu (vyšel v roce 1990) autor hned na začátku píše, že PJ by měl celé prostředí popisovat ponuře. Ale že je Strád upír by mělo vyjít najevo až později. Dokonce píše, že čím později, tím lépe. (To se píše i v úvodu CoS.) Celé to na hráče má působit jako ponuré prostředí středověké Východní Evropy, plné hlubokých lesů, mlh a blat, vlků a vlkodlaků a vesniček s prostými, omšelými lidmi. Twist s upírem by měl postavy překvapit.

[Bajo]

Kdo má rád dobrodružství s pointou a wow efektem, tak doporučuji Thulian Echoes (teoreticky všechny moduly od tohoto autora) a Death frost Doom (pro mě nejzajimavější, výrazně nebojový dungeon, co jsem viděl).

[Bifi]

Tady je můj výběr doporučených modulů, včetně stručného představení každého z nich (obrázek jen ilustrace, víc na odkazu)



Viz taky můj starý článek Jak se pozná dobrý modul.

Blast from the past... in more ways than one.

Díky Markus. Ja som si takýto zoznam robil prostredníctvom mapy. Moje herné prostredie (Hornouhorsko v r. 1671) je Prešporok a jeho okolie, do ktorého zasadzujem existujúce moduly a nejaké veci na nich (príšery, mená, kontext) pomením. Povyťahujem nejaké chýry a dám ich do tabuľky chýrov (rumours). Niektoré z nich rozpracujem ako sledy udalostí a urobím jeden centrálny, regionálny timeline. To bol aspoň plán, dotiahnutý len čiastočne. (Mimochodom, mám aj vlastný retroklon odvodený od LotFP a Delving Deeper/Seven Stars of Zylarthen, ktorého ranú verziu testovali E2, Bubák a Charles.)

Ľadová sprcha: Moji klasickí hráči (Robo/Dvorax, Fin, Hozo, priateľka Janka) nechcú hrávať old school. (Chcú sa naviazať na postavy a nemať hrozbu reálnej smrti, nechcú hrať "hádaj, na čo GM myslí" atp.)

Ťažká voľba a riešenie: Už som mal rozpracovaný záložný plán, že idem dať dohromady novú družinu, že porekrutujem ľudí cez fóra, herné obchody a známych. Mástroval som aj jednu abstraktne-artovú OSR hru na jednej doskovkovej chate a bolo to super, záujemci by sa našli.

Twist: Potom prišiel Conan 2d20 a téma ma dosť vzala. Vyvinula sa z toho asi 2,5-ročná trojkampaň, pri ktorej sme nakoniec prestriedali do d20 a to už sa potom nikomu nechcelo hrať ďalej.

Medzitým som stále pracoval na svojom retroklone. Išiel som až na dreň, proti prúdu času - ako losos, pokúšajúci sa odčiniť vlastnú existenciu. Think Chainmail/Grognard/Faerie Tales & Folklore. Hľadal som riešenie, ktoré zjednotí mechaniku boja jednotlivých postáv a mechaniku boja skupín (až po úroveň kompánie).

Ľadová sprcha: Nevedel som to dizajnovo poriešiť. Mal som pred sebou dve cesty. Nové mechaniky (hádžeš toľkými k20, koľko je práve súčet levelov v skupine podobných útočníkov), čím sa ale začala meniť mechanika backstabu a ďalších prvkov, ako napríklad kúziel (t.j. namiesto pridávania bonusov sa pridávali kocky). Mimochodom, používala sa tabuľka cieľových čísel zásahu jednotlivými zbraňami proti rôznym typom zbroje, ktorá sa nikdy v priebehu vývoja postáv nemení - čiže ak mečom proti drôtenej košeli potrebujem 14, vždy to bude 14, akurát na vyšších úrovniach hádžem viac kockami. Nevýhodou je, že sa všetky tie publikované moduly stanú spätne nekompatibilné (pracoval som na jednoduchom prevodníku typu každých +2 je 1 kocka, ale nie je to už pick up and play). Druhá cesta bola ponechať to v klasickej forme, tým sa ale začala rúcať moja idea protitureckých vojen, trénovania skupín utečencov, obliehania pevností atď. (think Temple of the Frog).

Ťažká voľba a riešenie: Ťažkú voľbu som už načrtol. Riešenie? Začal som sa hrabať vo wargames. Začal som skúmať vojnové hry z obdobia tridsaťročnej vojny (Musket & Pike, The Pikeman's Lament) a postupne aj neskorších. Začal som riešiť subsystémy pre command & control. Napríklad koľko vojakov je v efektívnom dosahu velenia postavy. Aké majú organizované jednotky formácie a manévre a čo to znamená v boji. Narazil som na zmienku, že existuje systém, ktorý bol navrhnutý ako "Dungeons & Dragons v Stalingrade", čo ma zaujalo.

Twist: Tým systémom bol Squad Leader (1977), jeho modernejšou verziou z polovice 80. rokov Advanced Squad Leader. Čím viac som o tom čítal, tým viac ma to zaujímalo. Kúpil som si dostupnejšiu a lacnejšiu retro verziu ASL, volajúcu sa prekvapivo Retro. Nebolo to dosť a nevedel som si úplne predstaviť, ako to funguje v hre. A ani nakoľko je mechanika hier simulujúca taktiku v 2. sv. vojne prenositeľná do 17. storočia. Tak som to začal hrať…

…A hrám ASL už vyše roka. Je to jedna z najkomplexnejších hier, aké existujú, a je to úplne mega zážitok. Okrem toho to výrazne prebudilo môj záujem o 2. sv. vojnu, takže mi medzitým vznikla ešte knižnica vojenskej histórie, partizánskych spomienok, štúdií o východnom fronte a pod. Pointou je, že hrávam pravidelne (raz týždenne tak 6-8 hodín) a hrozne veľa ďalšieho času zaberá príprava scenárov, učenie sa pravidlám a ďalšie veci okolo. Čo ohrozuje môj čas vyhradený na RPG.

Druhá ťažká voľba a riešenie: Povedal som si, že dám našej skupine šancu, nechcem o tých ľudí prísť. Takže to prostredie našijem na systém, ktorý je niekde medzi a ktorý budú vedieť všetci zúčastnení skusnúť. Voľba padla na Warhammer Fantasy 2. edíciu. (Veľká škoda, že prídem o všetky tie moduly, ale zase tie by nepodporovali iný spôsob hry ako old school. Aj keď niektoré idey možno preberiem... Hovorím si, že máme dosť WFRP1e a 2e materiálu a že aj investigatívno-hororový štýl hrania k môjmu prostrediu bude dobre sedieť, aj gonzo naladenie WFRP.) Back to the drawing board. Opäť tie úpravy začali nevinne, iba jednoduchým revidovaním kariér, aby to lepšie sadlo na low-magic Uhorsko 17. storočia…

Ľadová sprcha: …a potom to začalo rásť. Narazil som na Zweihänder, retroklon 1. a 2. edície WFRP. Potom vyšla 4. edícia WFRP, ktorá je tiež back to the roots. Začal som robiť svoj systém, ktorý je best of všetkých verzií, tematicky sa hodiaci na môj štýl hrania a moje prostredie... a to sa ťahá. Viď tiež predchádzajúci bod.

Takže asi sa tu budem zapájať do diskusie so štyrmi cieľmi:

• Diskutovať o rozhraní medzi old schoolom ako bol definovaný užším jadrom OSR (vrátane môjho článku), old schoolom v širšej podobe ako rôznymi spôsobmi hrania, ktoré sa ako alternatívy k (A)D&D vyvinuli v 80. rokoch často v nadväznosti na iné systémy (WFRP, CoC...) a modernejšími hrami, hlavne mainstreamovým blendom medzi doskovkami a RPG (Time Stories, Gloomhaven, 7th Continent, legacy games, detektívne jednorazovky, naratívno-kompetitívne hry atď.).

• Riešiť využiteľnosť a prenositeľnosť OSR modulov do iných žánrov hrania.

• Filozofovať o old schoole v našich kultúrnych rámcoch: O americkej estetike, politickej filozofii, chápaní jedinca v spoločnosti či mytológii vpísaných do starého D&D a retroklonov a nakoľko to sedí „nám“. Zvažoval som pre Drakkar napísať článok o prenášaní historických reálií do herného prostredia, súvisí to s tým tiež. Mimochodom: Málokto si uvedomuje hlbokú kultúrnu a politickú trhlinu v americkej OSR scéne, medzi ultrakonzervatívnymi predstavami a stereotypmi vpísanými do hier a ich niekedy až alt-right podporovateľmi (The Alexandrian, RPG Pundit, čiastočne aj Raggi!) na jednej strane a medzi liberálnymi a artovými prístupmi k OSR, ktoré sú jednou z revolučne inovatívnych zón RPG vývoja (Zak S, Anomalous Subsurface Environment, Marlinko & spol., Deep Carbon Observatory atď., mimochodom aj úplne rané veci k WFRP v UK). Inak vyšlo ešte v zime číslo A2 venované Dračáku, kde sa autori práve tejto prenositeľnosti na naše kultúrne rámce trocha venujú.

• Nachádzať motiváciu pre pokračovanie v práci na mojom Divnom Hornouhorsku.

[York]

Moji klasickí hráči (Robo/Dvorax, Fin, Hozo, priateľka Janka) nechcú hrávať old school. (Chcú sa naviazať na postavy a nemať hrozbu reálnej smrti, nechcú hrať "hádaj, na čo GM myslí" atp.)

Tohle jsme tu nedávno řešili a narazil jsem na to i u svých spoluhráčů. Hrát bez tvrdý smrti není až takovej problém. Jako jo - okamžiky, kdy život postav visí na vlásku, jsou príma, ale to se stejně stává jen jednou za čas. Problém teda samozřejmě je, pokud tvrdou smrt ve hře chceš mít ty. Mně je to teda jako GMovi jedno (jako hráči ne - s tvrdou smrtí bych chtěl hrát maximálně oneshot, dlouhodobou hru určitě ne).

Hádání, na co GM myslí, není nedílnou součástí hraní olschoolových dobrodružství. Plyne až z toho, jak jsou napsaná a jak je hraješ. Chce to trochu cviku, ale dá se hrát tak, že hráči tenhle pocit nemají.

[Pieta]

Bifi: To je úplně epický post! (:

Je to trochu mimo téma, ale jakým stylem hraješ ten ASL? Nějaké kampaně, nebo jen jednotlivé střety?

[Bifi]

Moji klasickí hráči (Robo/Dvorax, Fin, Hozo, priateľka Janka) nechcú hrávať old school. (Chcú sa naviazať na postavy a nemať hrozbu reálnej smrti, nechcú hrať "hádaj, na čo GM myslí" atp.)

Tohle jsme tu nedávno řešili a narazil jsem na to i u svých spoluhráčů. Hrát bez tvrdý smrti není až takovej problém. Jako jo - okamžiky, kdy život postav visí na vlásku, jsou príma, ale to se stejně stává jen jednou za čas. Problém teda samozřejmě je, pokud tvrdou smrt ve hře chceš mít ty. Mně je to teda jako GMovi jedno (jako hráči ne - s tvrdou smrtí bych chtěl hrát maximálně oneshot, dlouhodobou hru určitě ne).

Hádání, na co GM myslí, není nedílnou součástí hraní olschoolových dobrodružství. Plyne až z toho, jak jsou napsaná a jak je hraješ. Chce to trochu cviku, ale dá se hrát tak, že hráči tenhle pocit nemají.

Díky Yorku, mne old school vysvetľovať netreba, to bola citácia výtky jedného z mojich hráčov a nepodarilo sa mi ho presvedčiť o opaku...

[York]

to bola citácia výtky jedného z mojich hráčov a nepodarilo sa mi ho presvedčiť o opaku...

No právě - podstatný je právě to, jak to vnímají tví hráči. Pokud si to myslí, tak to nejspíš znamená, že je potřeba něco změnit. Zrušit tvrdou smrt by mohlo pomoct, protože pak hráči nebudou v takovém stresu. Jinak je to asi otázka konkrétních situací a jak jste je odehráli.

[Bifi]

Bifi: To je úplně epický post! (:

Je to trochu mimo téma, ale jakým stylem hraješ ten ASL? Nějaké kampaně, nebo jen jednotlivé střety?

Zatiaľ len scenáre, odohral som ich už na československé pomery celkom dosť (okolo 45). Medzi moje ciele na rok 2019 partili rozbehnúť ASL aj online (VASL), čo sa už realizuje, a začať aspoň minikampaň. (Asi začať niečím menším ako Pegasus Bridge alebo Hatten in Flames, či prípadne minikampaňmi od Lone Canuck.)
Som napojený na niekoľkých veteránov vo Viedni, ktorí ASL hrávajú od zač. 90. rokov. To pomáha tiež.
Chcel by som založiť bratislavský ASL klub Partisan CX, už mám skoro hotové prvé číslo nepravidelného newslettera.
Poznáš ASL?

[Bifi]

to bola citácia výtky jedného z mojich hráčov a nepodarilo sa mi ho presvedčiť o opaku...

No právě - podstatný je právě to, jak to vnímají tví hráči. Pokud si to myslí, tak to nejspíš znamená, že je potřeba něco změnit. Zrušit tvrdou smrt by mohlo pomoct, protože pak hráči nebudou v takovém stresu. Jinak je to asi otázka konkrétních situací a jak jste je odehráli.

Vo WFRP to funguje cez fate pointy, čo sú záložné "životy". Problém bol konkrétne z hľadiska tohto hráča aj inde. Je to IT-čkár a moderný stolovkár a potrebuje, aby hra fungovala na explicitnej takticko-pravidlovej rovine a aby hráč mal pravidlové voľby a vysokú mieru kontroly (napr. player resources typu všelijakých bodov a hejblátek ovplyvňujúcich úspech). Riešiť situáciu len diskusiou, resp. prácou s fikciou, mu príde trocha proti srsti. Pravidlá potrebuje ako poistku, ale nie nutne vo význame nedôvery voči vyjebávajúcemu GM, ako skôr mechanické poistenie úspechov, ktoré dosiahol. (Poznáš Burning Empires?)

[Pieta]

Zatiaľ len scenáre, odohral som ich už na československé pomery celkom dosť (okolo 45). Medzi moje ciele na rok 2019 partili rozbehnúť ASL aj online (VASL), čo sa už realizuje, a začať aspoň minikampaň. (Asi začať niečím menším ako Pegasus Bridge alebo Hatten in Flames, či prípadne minikampaňmi od Lone Canuck.)
Som napojený na niekoľkých veteránov vo Viedni, ktorí ASL hrávajú od zač. 90. rokov. To pomáha tiež.
Chcel by som založiť bratislavský ASL klub Partisan CX, už mám skoro hotové prvé číslo nepravidelného newslettera.
Poznáš ASL?

Jen z rychlíku, ale od té doby, co mě pokousalo D&D4, se o úplňku měním ve weretaktika a okrajově se zajímám i o hry strategické. Jen okrajově, na víc čas nezbývá.