[WFRP] Séria one-shot dobrodružstiev

[Peekay]

Zdravim.

Niektori z vas ma mozno poznaju, ini nie. Ti, ktori poznaju: vedzte, ze onen vyssie zmienovany Peter, hrajuci Conrada, som ja.

Na Bifiho impulz pridavam svoje komentare:

Do hry som povodne vstupoval bez nejakych vacsich ocakavani - Fantasy ako zaner mi prilis nevyhovuje (asi jedina Fantasy, ktora sa mi paci, je Black Company od Glena Cooka), plus proklamovana one-shotovitost sluzila trochu ako brzda pre moje nadsenie (mam tendenciu sa na postavy velmi viazat). Po predoslych skusenostiach s Bifim ako GMom som si ale povedal, ze "vyskusame, uvidime".

Povedzme si to na rovinu, prvy session nebol nic moc - silne som v mnohych ohladoch vnimal premrhany potencial, vo vseobecnosti vo mne zanechal dojem asi ako tradicne DnD. Postavy boli v prostredi, kde sice bolo zrejme, ze sa deje kadeco, ale bez iniciativneho "stuchania do pahreby" ziadne plamene v krbe nebudu. No a nase postavy boli take, ze vlastne ziadna z nich nemala dovod do pahreby stuchat. Vdaka akcnosti jedneho zo spoluhracov a pile-on efektu zo strany nas ostatnych sa nakoniec ohen rozhorel (doslova, heh)... ale vo vseobecnosti som dobrodruzstvo nevnimal ako dobre.

Na druhu stranu, zistil som, ze sa mi velmi paci setting, lebo (aspon v Bifiho podani) ma velmi silne dark fantasy tendencie. Spoluhraci tiez boli skveli, takze som si so svojim klasickym optimizmom povedal, ze "nabuduce bude lepsie".

Druhy session bol omnoho lepsi - temne prvky boli ovela silnejsie, a dobrodruzstvo bolo nastavene tak, ze nase postavy boli vhodene do viru udalosti. Nenastavala totiz otazka, ci zacat riesit (a ak ano, tak preco)... jednoducho sa riesilo, lebo situacia vyzadovala. Taktiez zacali v klucovych momentoch/rozhodnutiach prebleskovat aspekty postav, na prejavenie sa ktorych v prvom dobrodruzstve nebol priestor. Pre moju postavu sa sice velmi nekonali nejake zasadne odhalenia/zapojenia sa do deja (bodaj by aj, ked som tri stvrtiny sessionu stravil zomieranim ), ale vo vseobecnosti som mal dojem, ze Bifi aj spoluhraci aktivne pracuju na odstraneni veci, ktore mi na prvom sedeni vadili.

Tretie dobrodruzstvo (prestavam pouzivat termin session, kedze sa to natiahlo) bolo zatial najzaujimavejsie - dedina, do ktorej sme prisli, bola citit existujucimi sietami vztahov, a mal som dojem, ze uz naozaj zalezi na tom, kto ma aku postavu. Myslim, ze toto je priamy dosledok toho, ze Bifi toto dobrodruzstvo musel trochu viac "napasovat", kedze bolo (podla jeho slov) pisane pre ovela viac bojovo zalozenu druzinu. Prostredie bolo dostatocne bohate, a myslim, ze kazdy si nasiel elementy, s ktorymi sa mohol vyhrat. A tak s potesenim konstatujem, ze na rozdiel od stavu, v ktorom som bol na zaciatku, sa teraz na kazdy dalsi session dopredu tesim.

Na zaver este poznamky k piatocnemu sessionu (a dvojhodinovemu terapeutickemu sedeniu pred jeho zaciatkom):

Myslim si, ze bolo velmi dobre, ze kazdy z nas pre ostatnych zhrnul, ako vnima svoju postavu. Asi by bolo dobre taketo zhrnutie robit castejsie (nie nutne na zaciatku kazdeho sessionu... treba nechat trochu casu, aby sa veci stihli aj zmenit).

Je trochu problem pre Pokusitela odhadnut spravny balanc zapajania sa - teraz sme zazili obidva extremy:

• Eldsiliirov Pokusitel velmi tlacil, v niektorych momentoch to na mna az posobilo rusivo - v podstate vzdy, ked mal Eldsiliir scenu, centrovanu na nom, mal k tomu Pokusitel co povedat
• Druhym extremom bol Rutgarov Pokusitel - pripravil mu velmi pekny element, ale bol velmi jemny, a ked sa Rutgar prilis nechytil, tak sa vobec nepokusal ozrejmit "o co ide". Nakoniec sa element vyuzil, ale aspon ja som mal dojem, ze skor mojim zasahom

Osobne som ako Pokusitel mal trochu problem odhadnut, kolko z pripraveneho materialu pouzit - absolutne nedokazem odhadnut, akym tempom sa budu ukazovat nove motivacie mojho "zverenca"... a to ani nehovorim o tom, ze vobec nie je iste, ze mi na buduce pripadne ten isty "zverenec", a ak nepripadne, do akej miery bude chciet jeho novy Pokusitel mnou rozmyslene/pripravene prvky.

Toto vsetko vsak povazujem za detske choroby, ktore sa casom (s trochou stastia uz na buducom sessione) plynulo stratia.

p.s. Este ku koncu piatocneho sessionu:

V momente, kedy bolo lovcom carodejnic prezentovane riesenie, ze "zenu upalime, cely ten skandal s klobasami zhodime na nu, pamiatka majstra Schillera ostane neposkvrnena, vsetci budu drzat jazyk za zubami a festival bude dalej pokracovat", som seriozne zvazoval vyeskalovanie do otvoreneho konfliktu. Jedine, co ma zabrzdilo, bol komentar od spoluhraca v zneni: "Neblazni - ich je sedem a ty mas tri zivoty"... strasna skoda, ze tento dialog/rozhodnutie sa neudial v hernej rovine, mohla to byt nadherna scena. Takto som si to aspon transponoval do hernej roviny - preto som navrhol, aby bol ako obetny baranok pouzity Tileanec (profesionalny zabijak, na rozdiel od ubohej vdovy)... "Ved je cely zmrznuty, aspon sa trochu zohreje".

[Bifi]

Ja chcem v prvom rade veľmi pekne Peekayovi poďakovať, že si dal tú prácu a dojmy z nášho doterajšieho hrania spísal a postol. A vítam ho na fórach.


Ešte niekoľko nesúvisiacich poznámok. Pre mňa bol tento WFRP o dvoch veciach: bude sa pravidelne hrať aspon niečo, a preto to bola idea one-shotov, aby to nebolo závislé na tom, kto má kedy čas. Po druhé, aby som mal menej práce s prípravou - vezmem predpripravené veci a nebudem riešiť osobné ciele postáv, to si hráči zabezpečia sami. Taká bola idea.

Mám za sebou zopár výnimočne dobrých hier v istom hráčskom obsadení a v systémoch, ktoré boli stavané na vstup hráčov do deja. Podvedome som očakával, že sa táto úspešnosť prenesie aj do tejto hry, pričom ja budem mať minimum práce - prečítam si akékoľvek scenário a ideme na to, a hráči sa postarajú o to, aby to bolo ich postavách. Zistil som, že WFRP nepodporuje úplne všetko to, čo hráči od hry chcú, že nefunguje one-shot striedanie postáv, že "tradiční" hráči čakajú, že hru zabezpečí GM a mnoho ďalších vecí.

No a nase postavy boli take, ze vlastne ziadna z nich nemala dovod do pahreby stuchat.

Ja som predpokladal, že si ten dôvod hráči vymyslia, ale po diskusii s Jurajom (Fingalen) som pochopil, že ten author stance a retroaktívna motivácia nie sú pre bežného hráča automatické. Ani som to jasne nekomunikoval na začiatku, že je v moci hráčov dokresľovať postavu, vstupovať do deja, navrhovať veci a pod.

A ako Peekay povedal, "nemali sme na to nástroje" - hráči nemali žiadne mechaniky, ktoré by im vstup do deja umožnili a dali im vedieť, že na seba nestrhávajú prílišnú pozornosť, ani nekazia GM-ovi plány.


Skúsenosť hráčov:
Robo/Dvorax: člen mojej jadrovej skupiny, môj kmeňový hráč posledných 5 rokov. Občasný GM pre ďalších hráčov (Pendragon). S Warhammerom má skúsenosť cezo mňa, hrali sme dve kampane.
Matej + Soňa: dvaja samorasti, párik, ktorý roky hral silne house-rulovaný DrD one-on-one. Warhammer milujú z kníh, majú doma brutus WH knižnicu v angličtine.
Andrej: úplný nováčik.
Juraj/Fingalen: vcelku skúsený chlapík, ktorý sa zaoberá aj teóriou, hlavne ale robí LARP. Warhammer je pre neho vcelku nový svet.
Peter/Peekay: veľmi skúsený hráč a GM so silnou schopnosťou sebareflexie a chuťou skúšať indie hry (napr. GMuje Enemy Gods). Neviem, nakoľko WH pozná.
Martin/Mytko: Skúsenejší hráč a GM, ktorý sa sám od seba začal zaujímať o indie hry, napríklad nám GMuje TSoY v prostredí ruských bohatierskych bylín. Neviem, nakoľko WH pozná.

Vyrobil som ale taký zopár-stránkový PDF dokument ako úvod do sveta a celkom to pomáha, dá sa to použiť aj ako referenčný dokument pri hre.


Čo som sa ešte minulú session snažil robiť: strihať scény tak, aby som udržoval napätie. Napríklad Eldsillir sa snaží nebadane vyviesť trpaslíka von z dediny a ja mu hovorím: "Začul si vrznutie okenice." a strih na ďalšiu postavu. Nech je napätý, že čo sa deje. To isté s Rudgarom: Zhrozený stojí v svätyni nad zohaveným telom a hovorím "Počuješ hlasy, prichádzajú nejakí ľudia." a strih na ďalšiu postavu.

M

[Peekay]

Co sa mojich Warhammerovych skusenosti tyka, trochu sa orientujem. Zvykol som hravat WH aj Mordheim, aj ked s cudzimi figurkami Tato hra mi ale na onen setting poskytla uplne iny pohlad -bitky su skor High Fantasy, toto je celkom silne vyprofilovane Dark Fantasy (s akcentom na spolocensku temnotu). Preto by som povedal, ze osobne to vnimam ako celkom odlisny setting s rovnakym menom (a myslim, ze Mytko je na tom rovnako).

[Corvus]

Fear the Worst je super dobrodruzstvo, mozno jedno z najlepsich co sa da na nete najst... hral som ho uz dva krat a vzdy to bolo zaujimave.... a vzdy to koncilo velkym ohnom
ak si chce niekto vyskusat Warhammer s pravou Warhammer atmosferou tak toto je to prave.

hru s Pokusitelom si ako GM neviem moc dobre predstavit.

striedanie postav pocas hrani by ma asi riadne rusilo... aj ako hraca aj ako GMa...

aj ja sa snazim nejaksi vydebatovat s hracmi motivacie a zamery ich postav mimo hry...narazam ale na problem ze niektori ani sami nevedia kam by sa ich postava mala posuvat

[Fingalen]

(<-Juraj, "Kleber")

Ja som do toho celeho siel hlavne preto, lebo vsetkych zucastnenych povazujem za kvalitnych a prijemnych spoluhracov a Bifiho za GMa nastandardnych schopnosti. Proste na tej hre nemalo byt co zle.

Navyse postava Klebera mi prisla ako prototyp UZASNEJ postavy a tak som sa na to cele velmi tesil. Nepovazujem sa za velmi skuseneho hraca, skor larpujem ako sedim za stolom a teorii som sa zacal venovat az v spojitosti s diplomovkou. Sam seba navyse v terminologii predoslych Bifiho prispevkov mozem oznacit za "tradicneho hraca." Som zvyknuty na postoj herca a autorsky mi robi vazny problem. Nejde mi improvizovat v tvorbe (=vytvarani, nie formovani) postavy pocas hry, ovela pohodlnejsie sa citim, ked len davam formu predpripravenemu konceptu. V tomto ohlade som mal a mam pri hre velke problemy, ale snazim sa..

Z prvehu sedenia som mal silne rozpacite dojmy. Hra pre mna zacala tym, ze sa strhol boj, Kleber sa okamzite pokusil ujst/skryt/whatever, skoncil so sipkou v nohe na pokraji smrti snaziac sa prezit.. Boj trval z mojho pohladu polovicu sessionu, ked som len z krikov sledoval dianie a ako hrac neznaly systemu zdanlivo nekonecnu retaz hodov, ktorym som vobec nerozumel. Potom sa pribeh skrutil, atmosfera sa prijemna zatiahla a otazela..

V druhom sedeni som sa citil ako ryba v potoku, Bifi nadhernym sposobom vykreslil dedinu a klobaskovy festival. Velmi presvedcivo stvarnil pozoruhodne mnozstvo roznych npc a v zdanlivo nezavaznych rozhovoroch sa zacali odkryvat pochmurne skutocnosti. Zbrane sa ani netasili, kocky hru z mojho pohladu ani trochu nebrzdili a hra mi prisla velmi prijemna.

Pri dalsom hrani, dramaticky silne gradujucom som vsak zacal vyrazne citit, ze mi chyba rozvinutie osobnych vztahov a linii jednotlivych postav. Mozno to bolo preto, ze som si Klebera privlastnil a zacal som sa s nim silno zzivat. V tejto situacii mi trochu nesedel model faktickej zamenitelnosti postav v deji (to, ze by v akejkolvek chvili v podstate mohol byt na mojom mieste ktokolvek iny a velky rozdiel by v tom nebol..). Tak som sa o tom pobavil s Bifim, skoncili sme v debate o autorskom postoji a ja vo velkom ocakavani pred poslednou session...

"Terapeuticke sedenie" mi prislo velmi vhodne, ujasnil som si vela veci aj sam u seba a uvedomil som ako a v com by sa dalo na niektorych veciach pracovat (napr. na mojej vecnej obave, ci spravne odhadujem mieru, v ktorej mozem do hry zasahovat bez obavam, aby som "nieco velke kolektivne" nepokazil (imo asi deformacia z larpov, kde k podobnym veciam moze dojst ovela lahsie.. najma tam, kde vsetok dej, informacie, hybne motivy lezia ulozene v postavach, ich minulostiach a vztahoch a vyrazne vypadky jednej postavy sa mozu odrazit v zazitkoch inych. zvlast ked ma org prilis maly dosah na hru..)).

Rola Pokusitela mi prisla velmi zaujimava a hru obohacujuca. Uz pri predoslych hrach som totiz maval chut hodit beng niektorej z inych postav a ked sa to takto sformalizovalo, povzbudilo ma to. Nutno podotknut, ze mozno az nad mieru rozumnu. Aj ked som osobne ten pocit nemal, moje snahy vyvolat v Eldsilirovi pocit, ze ak sa rozhodne aspon obcas nechat ovladat chaosom, skutocne sa mu to vyplati, posobili asi az prilis nasilne a neprirodzene. Ale myslim, ze to chce asi cvik. Aspon v mojom pripade.

Sam som si vsimol a velmi pozitivne hodnotil aj Bifiho snahu dramaticky strihat sceny a urcite je podporujem aj v buducnosti.

Zaverecna scena bola velmi silna. Citil som velmi intenzivne svoju nemohucnost mat vplyv na veci, ktore sa bytostne tykali mojej moralky. Citil som, ze ak chcem prezit, musim sa teraz uplne podriadit niecomu, co nedokazem prijat. Nechat upalit nevinneho cloveka, vyjadrit tichy suhlas s mletim ludskeho masa do klobasok, proste zacal som ako hrac citit, ze sa Kleberovi do oci tlacia slzy bezradnej rezignacie. A ked Rudgar s odporom naplul pred opiteho lovca carodejnic a Konrad sa zastal vdovy (zabalenej v mojom plasti.) s tym, ze ju zoberiem so sebou pocitil som ako ma obliala radost a ospokojnenie. Takto prijemnu imerziu som si uz dlhsie neuzil a velmi si cenim tu scenu.

[Bifi]

Ej, toto sa nám stáva modelovou témou pre zápisy z hry. Ïakujem, Fin.

[Markus]

Tohle je haluzně modelové téma pro Zápisy z her. Díky vám všem za vaše skvělé postřehy.

Mám dotaz

Bifi, když jsme spolu mluvili, říkal jsi, že ta kampaň měla být původně zamýšlená jako "klasické" fantasy RPGčko, kdy parta dobrodruhů jde a plní úkoly, žádný narativismus a kdesi cosi. Nicméně jak tak sleduju vaše postřehy ze hry, vidím, že je to hodně i o osobních příbězích postav. Navíc, pokud jsem to správně pochopil, postavy se hodně oddělují, hrají v nezávislých scénách a žijí si "své vlastní příběhy".

Mohl bych se zeptat na upřesnění? Nakolik je sezení o tvém předpřipraveném příběhu a nakolik je o vedlejších dějových liniích jednotlivých postav?

Jak tady už všichni ví, připravuju svojí kopii vaší kampaně chci to dělat skutečně jen tak, že si před hrou přečtu předpřipravené dobrodružství a nic víc. Vážně nemám čas ani chuť připravovat si pro každou postavu vlastní dějovou linii. Jak to zvládáte vy? Pochopil jsem z toho, že Bifi se stará o předpřipravený příběh, a jednotlivý hráči se v roli pokušitele starají o vedlejší dějové linie postav.

Funguje to?

Nestává se vám, že vedlejší dějové linie jsou v rozporu s tou hlavní? Nestává se, že osobní příběh postav jim zabraňuje plnit ten hlavní? Nebrání jim to pracovat jako družina? Třeba já se bojím, že kdybych postavám dal až příliš propracované vedlejší linie, tak se mi v půlce sezení rozpadne družina, protože každá postava bude chtít dělat něco jiného, někde jinde, ideálně na druhém konci světa než ty ostatní.

[Bifi]

Pôvodne som sa pripravoval tak, že mi je jedno, aké sú tam postavy - oni si svoje "veci" zabezpečia sami. To fungovalo v prvých dvoch one-shotoch. Potom sa nachomýtlo dobrodružstvo, ktoré sa natiahlo na 4 sedenia a navyše som ho musel mierne upraviť. A medzitým aj hráči konaním svojich postáv dávali nejaké indície - Bokgrom chcel sebevražedne zohnať drvený chaotit, Kleber začínal riešiť svoju rodinu, Rudgarov hráč už chcel vedieť, že pred čím vlastne uteká...

Takže som si pripravil drobné prvky, ktoré som do hry vovádzal ako reflexiu na toto - napr. Rudgarovi niekto povedal, že tam bol nejaký nejaký šľachtic zo Sylvánie. Vlastne po vzore drobných bengov, ale iba s color funkciou. Ale nestačilo to, dobrodružstvo bolo stále málo o postavách. Plus som pridával odkazy na predchádzajúce one-shoty, ale neviem, ako to zapôsobilo.

Teraz sa idem pripravovať na 7. sedenie, postavy sa dostali do Middenheimu, časť budú nové postavy a časť staré... Chcem si čosi prečítať o Middenheime (City of the Wolf, WFRP 1e a Ashes of Middenheim, WFRP 2e) a porozmýšľať. Každopádne hra prestáva byť sériou one-shotov v pôvodnom zmysle, ak sa mi však podarí každé sedenie nejako uzatvoriť, nebude problém so zmenami v hráčskom obsadení zo sedenia na sedenie. Chcem sa tiež vrátiť k príprave, akú som používal, keď sme začínali hrať WFRP 1e v roku 2004. T.j. vziať zopár krátkych scenárií, úplne najlepšie sú tzv. cameos (bral som ich z Corrupting Influence a obohacoval elementmi z Apocrypha Now! a Apocrypha Now 2). Vzájomne ich poprepájať a popridávať tam rôzne zaujímavé prvky (napr. NPC, lokácie a zápletky, ktoré sa hodia či už k postavám alebo na dokreslenie) a umožniť, aby sa v každom sedení niečo ukončilo, pričom sa zachováva kontinuita deja. Plus postavy nie sú obmedzované linearitou zoradenia scén pripraveného dobrodružstva (ako neskoršie diely The Enemy Within, ktoré sme hrali neskôr), ale scény sú usporiadané viac ako sieť a prostredie je uveriteľnejšie. Je to o čosi viac roboty ako si len prečítať jedno predpripravené dobrodružstvo, ale rozbiehať sa to dá aj postupne a keď už to fičí, tak zo sedenia na sedenie zase tak veľa práce nie je. Akurát treba v hlave držať nejaké súvislosti a pripravovať prvky pre konkrétne postavy.

M

P.S.: Moja rada je, že daj explicitne hráčom na začiatku najavo, že majú právo a povinnosť do hry vnášať veci pre svoju postavu (hlavne color a výstavbu konfliktov), lebo Ty sa o to starať nebudeš.

[Bifi]

Nová runda postáv:
(Toto je prvý nástrel - s tým, ako už hráči majú s WFRP nejaké skúsenosti, majú možnosť do tvorby postáv vstupovať, takže sa ešte niečo možno bude meniť. Okrem toho som pod vplyvom WFRP Companion začal viac zapájať hviezdne znamenia. Prvé dve postavy sa navyše už objavili v hre a na želanie hráčov som z nich spravil PC-čka.)

Ada Müller – Fisherwoman (rybárka)
Ada je pôvodom z Hochlandu, z mesta Krudenwald (kde sa od severských obchodníkov naučila norsky), avšak vydala sa za rybára do Heideldorfu. Má okolo 30 rokov a viac než 5 rokov bola šťastne, aj keď bezdetne, vydatá. Manžel sa však jedného dňa utopil a zostala opovrhovanou vdovou. Má silný, sudovitý trup a vlasy zviazané do copu. V posledných mesiacoch sa jej pri styku s vodou na rukách vyhodili bradavice. Je správny Tanečník – je vášnivá a nedá sa ponižovať. Nedávno búrlivé udalosti v Heideldorfe spôsobili, že ju lovec čarodejníc Manfred Harwitt chcel dať upáliť. Teraz cestuje so skupinou pútnikov a doniesli sa jej zvesti o vypálení rodného Krudenwaldu...

Conrad Neemann – Servant (sluha)
Conrad je 12-ročný chlapec-sirota z dedinky Holzbeck, blízko Middenheimu. Keď sa z Drakwaldu vyvalili Archaonove hordy, ľudia začali utekať a Conrad sa v panike stratil. Nejako sa dostal do Heideldorfu, kde prežil Búrku Chaosu. Mohol pomáhať v krčme U tancujúceho draka, ale nestarali sa o neho veľmi dobre (svedectvom jeho trápenia sú napríklad jazvy na chrbte a strhnuté nechty z prstov). Je na svoj vek vyššej postavy, má silné obočie a je veľmi obratný a vnímavý. Vie si zachovať rozvážnosť a postarať sa o seba. Je narodený v znamení Mammita Múdreho – hviezdy mu predpovedajú, že sa môže stať múdrym a rozvážnym vodcom. V Middenheime možno nájde svojich rodičov alebo súrodencov, ale len z jeho dediny sú stále desiatky ľudí nezvestných.

Ranulf Kaltenbach – Smuggler (pašerák)
Ranulf je starý pašerák, operujúci v okolí Middenheimu. Jeho mladí a pochabí synovia sa roztratili po svete a žena celé dni s fľaškou v ruke presedí pozerajúc do prázdna. Ranulf poznal niekoľko tunelov vo Fauschlagu, ktorými pašoval kontraband, a túto znalosť využil (aj pre dobro mesta) pri obliehaní Middenheimu. Ku koncu obliehania sa mu však v podzemí niečo stalo – z podzemia ho vytiahli skrvaveného (dostal masívny úder do hlavy) a v bezvedomí. Odvtedy má trocha problémy s orientáciou. Ranulf si pamätá, že kvôli závalu odbočil do neznámych tunelov, ktoré mali na stenách zvláštne značky – ale od toho okamihu nič. Teraz má na holej hlave škaredé jazvy zasahujúce až do tváre a prst, na ktorom mal prsteň od grófa Borisa (za služby mestu), mu chýba. Ranulf je narodený pod znamením Veľkého kríža, ktoré mu dáva jasnú myseľ, nie je to však žiadny dobrák od kosti – je manipulatívny, hrozivý a nebezpečný, s mnohými kontaktmi v podsvetí. Teraz, po zotavení, zvažuje, ako sa dá zo súčasnej situácie v Middenheime s jeho schopnosťami čo najviac vyťažiť.

Gismar Reichert - Student (študent)
Gismar je synom správcu cisárskych baní z Wissenlandu, ktorý chcel svojmu naničhodnému synovi zabezpečiť dobrú budúcnosť. Gismar je však babrák narodený v znamení Namastenej kozy – je apatický a ľahostajný k osudu iných. Má sklony k závislosti a trýzneniu seba a iných a ako mora k plameňu sviečky je priťahovaný k tajomnu a k veciam, sľubujúcim rýchlu moc. Preto na Nulnskej univerzite študoval kontroverznú démonológiu a nekromanciu. Ako magnet ho priťahuje sila Búrky Chaosu. Gismar je nižšej, ovisnutej postavy, má široké ramená, chtivý výraz v tvári, kučeravé vlasy a po tele jazvy po popáleninách.

polčík Vido Lackstern – Valet (komorník/sekretár)
Polčík Vido Lackstern je dlhoročným komorníkom pána Waldor Behn-Koniga z Middenheimu. Za tie roky pochytil veľa ľudských a šľachtických „manierov“. Má udržiavaný, biely chrup, vystretý chrbát a je posadnutý čistotou svojich naozaj drahých a pekných šiat. Je dobre živený, už prešedivený a má dlhé prsty. Je narodený v znamení Mammita Múdreho a je to poznať – je to uhladený vyjednávač, diplomat, ktorý pána zastupoval najmä v obchodných záležitostiach. Pred niekoľkými dňami však jeho pán záhadne zmizol a mestská stráž zatiaľ nič nezistila. Vidov usporiadaný svet sa začína rúcať...

[Bifi]

Ada Müller – Fisherwoman (rybárka)
Ada je pôvodom z Hochlandu, z mesta Krudenwald (kde sa od severských obchodníkov naučila norsky), avšak vydala sa za rybára do Heideldorfu. Má okolo 30 rokov a viac než 5 rokov bola šťastne, aj keď bezdetne, vydatá. Manžel sa však jedného dňa utopil a zostala opovrhovanou vdovou. Má silný, sudovitý trup a vlasy zviazané do copu. V posledných mesiacoch sa jej pri styku s vodou na rukách vyhodili bradavice. Je správny Tanečník – je vášnivá a nedá sa ponižovať. Nedávno búrlivé udalosti v Heideldorfe spôsobili, že ju lovec čarodejníc Manfred Harwitt chcel dať upáliť. Teraz cestuje so skupinou pútnikov a doniesli sa jej zvesti o vypálení rodného Krudenwaldu...

Dodatok od Fingalena:
Vdova - to, ze stary Muller chlastal ako duha vedel kazdy. Aj to, ze ho za to Ada neraz zmlatila. Vsetci vedia aj to, ze sa raz nevratil z domu a o par dni ho vyvrhla rieka. Malokto vie, ze ho vtedy zabila Ada. Zuriva nad jeho opitym stavom, prisudzujuc alkoholu muzovu neschopnost v posteli (vid Matka-nematka). V amoku mu rozbila flasou hlavu a ked zistila, ze je mrtvy, odniesla jeho telo zabalene v plasti ulicami nocnehoho Heideldorfu rybarskou brankou von z dediny do rieky.
Dcéra - vyrastala v rodine, ktorej vladla jej matka. 3 sestry a 4 bratia neslubovali velke veno, ale Ada sa aj tak snazila rodicom zapacit. Otec ju mal ako najmladsiu dceru velmi rad, ale proti matkinej voli nic nezmohol. Utiekal sa k alkoholu, ktory ho napokon zabil. V tom case Ada zistila, ze caka dieta s potulnym komediantom, ktory u nich zimoval. Matka dala Ade na vyber, ze ked si to mesiaca nenajde muza, najde jej ho ona. Ada vedela, aky osud ju caka (stary skulavy Herbert) a den pred vyprsanim obdobia usla z dediny. Nasla babicu, ktora jej ukrutnym sposobom dieta zabila. Par tyzdnov na to sa vydala za rybara Mullera. Svoju rodnu viesku uz nikdy viac nevidela a nikoho z rodiny na svadbu nepozvala. Stale veri, ze niekto z jej surodencov plienenie prezil.
Matka-nematka - Zena z pocetnej rodiny, no jej lono ziaden zivot nevydalo. Kedysi z toho vinila muza. Teraz vie, ze aj ked to bol babrak, chyba bola u nej. Po jeho smrti sa spustila s mnohymi muzmi, v planej nadeji, ze pocne dieta. Potrat, ktory jej privodia babica vsak jej lono umrtvil... Preto ma velmi ochrancovsky postoj ku vsetkym detom, odpor k alkoholizmu (i ked s mierou si vypije aj ona (ale ona vela vydrzi)), velmi si vazi rodinu a rodicovstvo a zivi v sebe stale nadej, ze jedneho dna jej Shallya pozehna vlastnym potomstvom...

[Fingalen]

Uz mi z pisania zacina hrabat tak volim par minut uplnej myslienkovej preorientacie..::)

Jsem moc zvědavý, jak se osvědčí to střídání postav. Mě osobně se střídání postav v půlce sezení nelíbí (jakkoliv jsem pro to, aby se měnily mezi sezeními), nicméně rád si poslechnu, jak se vám to hraje.

Vo stvrtok sme hrali druhu session s novymi postavami a prvu, kde sa zaroven objavili tie stare. Pre mna osobne to bol asi najsilnejsi zazitok z celej session aj ked este tak celkom nevystihol planovanu koncepciu menenia postav v priebehu hry.

Rybarka Ada, ako moj prvy pokus o crossgender, sa mi uz od prvej hry s nou videla byt tuhym orieskom. Hrat neustale v zenskom rode som si napokon ako tak zvykol, stalo ma to ale pomerne vela sil a energie, co mi zas branilo naplno sa sustredit na ostatne aspekty (ci uz v rovine hereckeho stvarnenia roly (napr. hochlandske zvieracie prirovnania), zodpovednom Pokusitelstve, ale aj napr. pri vymyslani, co vlastne s postavou dalej planujem.) Niekolkokrat sa stalo, ze som vpadol do hry ako pasivny divak a ked Bifi strihol na Adu, vobec som nevedel, co robit.

Mam pocit, ze toto sa mi najma vdaka bengom od Bifiho trochu podarilo v druhej session vyladit, stale mi ale robilo velky problem zaradit Adu do postupne splietanych vztahov novych postav medzi sebou a s okolitym prostredim. Proste vidiecka rybarka vo velkomeste na vrcholku skaliska citila ako ryba na suchu. A jej sucasny stav vnimam tak, ze skor ci neskor sa jej zufale snahy najst si svoje miesto (napriklad falosnou hrou na viacere strany v middenheimskom podsveti) zrutia na jej hlavu a skaredo na to doplati (a velmi sa na to tesim..)

Posledne dve sedenie boli velmi dobre v tom, aky priestor dostavali postavy, aby sa dostali blizsie k sebe. Famozna spolupraca niektorych Pokusitelov s GMom vytvorila nadherne linky prenikajuce medzi PC aj NPC tak, ze si to ani oni sami casto neuvedomuju. Fakticky absencia nejakej hlavnej dejovej linie (ak som ju len ja nepostrehol, tak sa ospravedlnujem;-)) sa v spleti udalosti jednotlivych postav vobec nejavila ako nieco rusive. Pribeh sa rozvinul do novej kapitoly, ktora mala s predoslymi udalostami na klobaskovom festivale pramalo spolocne. Vybodoval sa vsak kvalitny zaklad k dalsiemu hraniu a osobnostnemu rozvoju novych postav.

V uplom zavere si kazdy hrac odohral jednu scenu zo starou postavou. Stary Conrad nachadza chirurga, aby zistil, ze ani zlato mu nezabezpeci uplnu istotu, ze chrbat bude v poriadku. Rudgar prijma pracu mestskej hliadky, odmietajuc neprijemny kontakt so zubozenym ludom a radsej voli straz podzemnych stok. Eldsilirova scena zacala este pred vstupom postav do mesta a bola uchvatnym poetickym obrazom pritomnosti chaosu a zosilnila jeho neistotu vlastnymi hodnotami. No a Kleber po strastiplnej ceste nachadza chram, avsak po otcovi Markusovi zlahla zem. Aspon tak sa vsetci tvaria. Prijma habit Shallyinho novica a na svoje plecia bremeno sluzby inym...

Session konci.

Pre mna osobne ten zaver vyznel nesmierne emotivne. Znovuzhmotnil stare postavy a zasadil ich do noveho prostredia, otvoriac mnoho novych otazok. Prislo mi to ako z takeho serialu, kde vam nakonci dielu otvoria moznu zapletku novej casti a obycajne prave tam, kde ju cakate najmenej..
Som osobne velmi zvedavy, ako bude vyzerat dalsia session. Ci sa zacnu starym postavam rozvijat nove linie, alebo sa napoja na linie sekundarnych postav. Myslim, ze premiesavanie postav bude velmi zaujimave.

Kazdopadne mam ale pocit, ze az na samotny zaver, medzi prvou a druhou session v middenheime bol len nepatrny dramaticky narast. Niektore linie zacinaju ukazovat svoje pozadia, ale celkovo to nevyznieva az tak dramaticky, ako by mohlo. Mozno by to slo trochu zosilnit intenzivnejsim strihanim scen. Teraz je to take, ze kazdy ma svoju agendu (Hartegar v kuchyni, Conrad poslickuje, Vido zhana peniaze), ale vsetko su to veci, co maju relativne dlhe trvanie a tym trochu stracaju na dramaticnosti. Inak povedane, polcik sedi v kuchyni, ked sa nieco zacne diat (niekto zaujimavy vstupi do lokalu, polcik vybehne nieco riesit), zacne sa jeho scena a ukonci sa tym, ako to doriesil. Nasleduje dalsia postava. Su samozrejme aj vynimky, ale celkovo mam pocit, ze to ma zatial vyrazne mensi spad ako klobaskove hody.
A mam trochu obavu, ci to staronovy hrdinovia este trochu nespomalia..

Ale necham sa prekvapit.

[Peekay]

Osobne som posledne dva sessiony silne pocitoval absenciu konstruktivneho ramca, a preto som (viac aj menej otvorene) huckal k tomu, aby sa zacala crtat nejaka spolocna konstrukcia, ku ktorej su v skutocnosti jednotlive criepky pribehov postav pripevnene. Faktom ostava, ze ide o pomerne radikalnu zmenu stylu hrania (podotykam, ze tu nejde o kritiku - novy mi vyhovuje rovnako, ako mi vyhovoval stary), na ktory si bude treba zvyknut a niektore veci mu prisposobit.

No ved uvidime... nechajme sa prekvapkat.

Aha, este jedna vec - mechanizmus Pokusitela mi osobne velmi vyhovuje, a mnohokrat mam z pokusitelovania vacsie potesenie ako z hrania vlastnej postavy (postav)... mozno je to ale iba tym, ze realne GMujem ovela viac ako hram (a vzdy to tak historicky bolo... v ten osudny den na zakladnej, ked sme dostali do ruk DrD 1.2, som si kratku slamku vytiahol ja a akosi mi to prischlo ), a pokusitelovanie vnimam ako "GMing minus all the dirty work". Rad by som pocul nazory ostatnych spoluhracov na tuto temu.

[Bifi]

Prvá session s novými postavami mi prišla bombová a veľmi blízko tomu, čo si predstavujem pod ideálnou (narativistickou) hrou. Hra bola naozaj orientovaná priamo na postavy, ne ich vzťahy, ciele, viery a hodnoty a darilo sa mi prichádzať aj s dobrými situáciami, v ktorých sa tieto veci riešili. Príjemné plus bol chvíľu hosťujúci Furďo, ktorý hral akoby NPC-čko* (aj keď je to jeden z hlavných protagonistov, pašerák Ranulf), nemal Pokušiteľa a zároveň mal možnosť hrať Pokušiteľa všetkým ostatným hráčom (čiže bol akoby na mojej strane). Dráma v priebehu sedenia rástla.

Druhá session bola pre mňa úplne iná. Všetci sme boli menej nabudení a viac unavení (minimálne ja som zíval už okolo 21.00 a Ice Tea nepomáhal) a vtedy sa stráca iskra. Mal som prichystané dva bengy pre každú postavu, ale podobne ako v prvých sedeniach Inkvizítora** sa mi na ne nepodarilo nadviazať (rozvíjať ich v ďalších scénach, pritvrdzovať) a preto sa to ukázalo byť málo. Situáciu aspoň trocha zachraňovali Pokušitelia. Postavy sa trocha motali, scény sa rozťahovali a chýbala im pointa. Dostal som ku koncu spásny nápad preniesť pozornosť jednou scénou na staré postavy a tým sa session ešte trocha oživila, ale už som fakt nevládal ďalej.

M


* Poznámka na neskoršiu diskusiu: hranie poolu postáv (tuším ich je 13) ako tvorba kolektívneho príbehu. Tých istých protagonistov si medzi sebou striedajú hráči a GM a aj hráči striedajú jednotlivých protagonistov. (Ja som napríklad staré postavy hral na začiatku prvého sedenia, pri príchode do Middenheimu.) Cieľom vyzerá byť príbehy postáv prepliesť, vyšpičkovať konflikty medzi nimi a nakoniec dosiahnuť nejaké uspokojivé ukončenie ich príbehov a zároveň aspoň symbolické zavàšenie toho "konštruktívneho rámca", ktorý spomína Peekay. (Čo mi ináč príde ako schodný spôsob, ako z tradičného hrania v tradičných systémoch urobiť pomocou herných techník narativizmus.)

** Vtedy som postupne dospel do štádia, keď som na jednu session pripravoval okolo 5 potenciálnych bengov pre každú postavu a ešte zopár spoločne pre všetkých, teda tak 25 - 40 otvorených momentov. Uf. Jasné, že sa to celé viac a viac zamotávalo.

[Markus]

Wow... teda vás číst, to je velmi poučné.

Když jsem s Bifim mluvil o WH poprvé, tedy v době, kdy jste měli az sebou asi jenom jedno sezení, přišlo mi, že způsob hry byl úplně jiný. Bifi říkal cosi o tom, že má připravený pool postav a že před každou hrou prostě vezme nějaké předpřipravené dobrodružství z internetu, které se pak odehraje. Prostě klasika, relax, odpočinkové hraní. A ten původní report z klobáskového festivalu mi přišel právě takový. (A právě WH kampaň jako odpočinkové, socializační hraní chystám i já, i když mi to děsně trvá)

Ale teď mám dojem, že jste se dostali úplně někam jinam. Pokušitelé, narativismus, předpřipravené bangy, konstrukční rámec... to už zní jinak než jako odpočinková klasika

Takže jen abych se ujistil - hrajete tak, že neexistuje žádné centrální "dobrodružství" nebo dějová linie. Místo toho hrají postavy své osobní příběhy v oddělených scénách a celé je to poháněno bengy a pokušiteli? Je to tak?

Další otázky budou následovat. Díky.

[Bifi]

Vlastne áno, máš pravdu. Začína to byť o osobných cieľoch/problémoch postáv, avšak elementy z predpripravených dobrodružstiev tam stále sú. Rozdielom už je ten dôraz - kým spočiatku šlo o prejdenie dobrodružstva (a reálne nezáležalo na postavách), niekde v priebehu klobáskového festivalu sa to začalo lámať. Teraz je to skôr tak, že "dobrodružstvo" je príležitosťou/rámcom na rozohranie osobných konfliktov.