Zážitky nováčika Mouse Guardu
Dostal sa mi do ruky boxed set Mouse Guardu a cítil som sa ako echt nováčik, ktorý náhodou našiel na polici akési Dračí doupě a matne tuší, čo to je
Hrali sme traja: dve myši a ja ako GM. Popravde, pravidlá som uchytil poriadne do ruky až na začiatku sedenia, takže celá hra bola o zbesilom a chaotickom listovaní, ale tisíckrát vďaka chápavým hráčom, z ktorých jeden bol úplne začiatočník nič netušiaci o RPG a vôbec mu to nevadilo, ba naopak.
Kniha síce má 320 strán, ale na prvé sedenie mi stačilo prvých 133, v ktorých sú ukážkové postavy, mikrodobrodružstvo na prvé sedenie a takmer všetky mechaniky, ktoré rozhodne pokryjú všetko, čo na prvom sedení treba. I tie strany sú obvykle preskočiteľné, resp. doštudovateľné a navyše sú to veľmi striedmo popísané strany. Ono sa ale treba pripraviť na to, že je to pomerne rules heavy, možno tak ako D&D; lenže vlastnosťou v MG je to, že začínate so znalosťami na nule, a skúsenosti veterána kobiek a drakov vám popravde veľmi nepomôžu. Preto by to chcelo nejaký quickplay, resp. povedať, že s ktorými elementami hrať a s ktorými až tak nie (niečo ako legendárny rámik z DrD2 „začnite bez manévrov“), lebo vynechávať som to musel sám od seba a nie vždy sa to javilo k dobru a navyše sa poľahky mohlo stať, že som vynechal niečo, čo bolo fatálne dôležité. S quickplayom by to bola doslova pick-up hra: a to dokonca i pre GMa.
Začali sme tým, že som v dvoch vetách predstavil svet, poukazoval ilustrácie a nechal som vybrať postavy podľa popisu. Vybrali si z troch ukážkových Kenzieho a Saxona, čo bolo kúzelné, lebo tie dve postavy sa super vzájomne doplňajú. Vysvetlil som, čo sú Beliefs (tu Maťo vymyslel skvelý preklad: Krédo), Goals a Inštinkty a prečítal som ich. (Skvelé je to, že všade je povedané, že používanie vedie k odmene).
Na denníky som odtrhol dva papiere z predtlačených charsheetov, čo sa dodávali v štočku krabici (je ich tam takých 100) Vyplnili si tie tri veci, začiarkali skilly, traity a gear. Skilly ani traity som extra nevysvetľoval, len som prečítal, na čo sú približne dobré a ani sa v hre nepoužili (hoci mohli).
Tuto mohlo trošku ušetriť čas vytlačenie tých postáv rovno z PDF v knihe
Vysvetlil som ability, resourcy a circle, i keď sa nepoužili (tu bol cool moment, keď sa hráčovi páčili hody na predmety).
Povedali sme si, ako funguje hod a ako sa počítajú úspechy a miera úspechu. Dodávané kocky v krabici sú skvelé: obsahujú len hada a meče (i keď ma trochu vyWTFovalo, prečo sú tam aj meče, aj sekerky ako úspehy) a je ich primeraná kopa, i keď by ich mohlo byť ešte viac.
Prešli sme na dobrodružstvo so strateným prievozníkom obilia. Opísal som Gwendolyn, zadal quest a išlo sa -- v tomto je príručka explicitná -- jasne povie, čo má GM robiť a pekne ho vedie za ruku. V prvej scéne s hadom sa hráči rozhodli zhruba preskúmať káričku a keď had vyliezol, tak sa hráči skrz postavy rozhodli neutekať. Myšiak rovno dostal puntík za hranie svojho inštinktu (to bolo krásne motivujúce, hrať päť minút a hneď DING! odmena). Rovno sme vpadli do prvého konfliktu. Za všeobecného listovania
Na iPade som mal otvorené dobrodružstvo a na notebooku druhé PDF so sekciou o súboji. Našťastie na Xtej strane je outline, takže sa išlo krok za krokom. Samozrejme, ciele sme si nezapísalo, ani dispozície, lebo „veď si ich zapamätáme“, čo sa samozrejme nestalo, lebo po skončení súboja sme už netušili, že čo sme chceli na začiatku, tobôž aká dispozícia bola na začiatku. S dispozíciou som mal tiež problém, doteraz neviem, ako sa ráta v tíme -- v rýchlosti sme to previedli na súboj dvojčlenný tím myší vs jeden had, kde dispozíciu hádzal len jeden a nepoužili sme ani traity, ani nič iné.
Kartovkový súboj je tiež minihra sama o sebe. Samozrejme to chcelo opäť divoké listovanie a klikanie, lebo najprv bolo treba zistiť, čo s čím má aký efekt, ktoré skilly treba používať kedy a hlavne čo má aký dôsledok. Tie čo-sa-s-čím-vykráti sú síce napísané na liste postavy i na zástene, ale skôr sú to ako ťahák pre prípad, že to už vieš a narýchlo tam bolo veľa výnimiek (manéver je sám o sebe zásada
) Veľký zásek bol tvorený zbraňami -- zrazu nastal problém, že čím hádzať, lebo žiadnu stať "hádž týmto na útok" som nenašiel
(nakoniec sa to nalistovalo, had išiel Nature, myši Fighterom).
Keďže sme nepoužívali ani traity, ani zbrane, ani fate pointy, ani conditions, tak had by rozcupoval myši relatívne rýchlo (myši hádzali 4kockovým poolom, had 7), ale to zrejme nebolo správne. Nakoniec sme sa dohodli, že had vyhral, ale medzitým sme vyskúšali naprázdno viacero kombinácií. (Tuto mám taký neodbytný pocit, že sa to môže zvrhnúť na kartový súboj bez fikcie presne tak, ako sa D&D súboj môže zvrhnúť na I hit, I miss, ale snáď ma niekto opraví.) Ešte bolo zamyslenie, že keď v tíme idú dvaja voči jednému, či to nie je tak, že had ide vždy, zatiaľčo myši len nastriedačku, ale tam mi určite niečo ušlo.
Inak kúzelný je príklad v príručke, kde myš rozcupuje hada tuším za jedno kolo, lebo sa naboostuje jak divá, pomíňa všeto čo môže, a 10 úspechmi stiahne dispozíciu na nulu. Aha, príklady! Mimoriadne a strašne ma tešilo a bozkával by som autorovi, že všetky príklady pravidiel, čo som našiel v tých úvodných stranách súviseli s úvodným dobrodružstvom. Neviem, či to bola náhoda alebo génius, ale ak niečo bolo treba v úvodnom dobrodružstve pravidlovo pokonzultovať, tak vždy som naďabil na príľahlý príklad s tými istými postavami a obvykle exaktným alebo približným popisom, ako to v hre vyriešiť. Prakticky som sa pohyboval medzi sekciou Resolution a dobrodružstvom.
Milý bol tiež nováčik, ktorý chudák si furt myslel, že v súboji sa zomiera, ale zároveň hovoril, že je to jednorazovka, že keď sa to stane, tak nezomrie a naradostene sme si vydiskutovali, že tu sa nezomiera, pokiaľ to nie je nutné a v zámeroch.
Po súboji došlo na kompromisy, čo je tiež utešená tabuľka o počítaní dispozície (na ktorú sme samozrejme zabudli, lebo sme si ju nezapísali): had zaliezol do hniezda, ktoré postavy nenašli, ale zároveň našli úbohé polonatráveného obchodníka s obilím. Keďže jedna myš mala quest "zistite, či je to špión", neváhali a urobili vypočúvanie. Urobil sa sociálny konflikt, ktorý bol jednoduchší a poučenejší: jedna myš pomáhala druhej (pridávala kocku k dispozícii i k akciám), hádzal sa len Persuade a dokonca sa hovorili kreatívne repliky, ktoré boli silne riadené mechanikami. Tento súboj skončil za tri kolá a bolo. Absolútne nebol problém s tým, že sociálny konflikt, režim vyhodnocovania je prostý a naozaj to bolo o tom, že „aha, aha, to je Defense vs Feint, to už viem, ako sa spraví!“
Následne som sa dočítal, že existuje niečo ako DM's turn a player's turn a čosi o checkoch, ale to sme predbežne odmávali na ďalšie štúdium a spokojne to uzavreli. Ešte sme podebatovali o odmenách (najcennejší hráč vs ťažný kôň sú skvelé.).
Čo ma teší, je ten hybrid medzi stolovkou a RPG a premyslené serepetičky z boxed setu, ktoré našli využitie a asi si neviem predstaviť, ako to ide bez nich
(To v rámci boxed setu z Amazonu, dva kusy spolu vyšli 100 dolárov plus 15 dolárov za DPH.) Na denníku je kopa pravidiel, to isté na zástene, plus na papieri s DMovým helpom. Akčné karty (z ktorých jedna má zle vytlačený rub!) majú tiež minitabulečky vzájomných interakcií, zbrane sú ako z Order of the Stick, všetko jasne kričí, že chyť a hraj so mnou. Detto tie odmeny v rámci mechaník, detto Kréda a podobne, ktoré možno aj z tichého hráča vytlačia nejakú interakciu, nehovoriac o tom, že hru podporuje aj ten rozkošný kontrast medzi lákavým "jééé myšičky" a "motherfucking guards", ktorí sa tiahne celým textom.
Nabudúce doštudujem pravidlá a hádam hráme znovu, hráči to tak chcú.