DeGenesis

Diskuzní sekce věnovaná konkrétním RPG hrám, příručkám a produktům, jako jsou třeba Dračí Doupě, Fate nebo třeba Dungeons and Dragons.
Uživatelský avatar
Bifi
Motivátor; Moderátor
Příspěvky: 4970
Registrován: 3. 3. 2005, 12:24
Bydliště: Viedeň

DeGenesis

Příspěvek od Bifi » 14. 7. 2008, 22:33

Zistil som, že tu Degenesis nemá (okrem starých archívov) žiadnu tému! Takže ju zakladám. (Pre viac informácií a hlavnú príručku zdarma: http://www.degenesis.de/.)


1
Na začiatku nebolo svetlo...


Berlínom poletuje mucha, míňa zadebnené dvere a bzučí na okenných tabuliach, za ktorými už nikto nepracuje. Šum vánku zvestujúceho jar jej je tichým spoločníkom. Noviny a knihy ležia na uliciach ako rozdupané vtáky. Horia autá, asfalt je rozpukaný, steny sú špinavé šmuhami hlásajúcimi: „Koniec je už tu!“

Ľudia ušli na vidiek alebo do hôr vo viere nižšieho nebezpečenstva požiaru. Len veční optimisti, skeptici alebo jednoducho šialenci sa teraz zachmúrene pohybujú ulicami ich mesta, požiarne sekery poruke. Tí, ktorí rabovali, sa teraz hompáľajú na pouličných lampách. Lakomé krákanie vrán sa tupo ozýva kaňonmi medzi domami. Nad tým všetkým blikoce na nebi skupina nových hviezd. Najskôr ich bolo možné spozorovať len na nočnej oblohe, no neskôr svojím jasom pretrhli jas dňa. O niekoľko týždňov už boli z drobných bodov svetla planúce fakle.

2073. Rok Apokalypsy. Pradivo sveta sa otriasa pod ranami z vesmíru, kultúry sa rozpadajú aby sa už nikdy neobnovili. Desaťtisíc rokov ľudskej civilizácie zhorelo v priebehu jediného dňa. Ale neboli to smradľavé vredy na tvári Matky Zeme ani horiace mestá zo skla a ocele, ktoré mali všetko zmeniť. S asteroidmi sa na Zem zrútilo aj niečo prastaré a na tejto modrej planéte dávno zabudnuté. Semeno zatiaľ nebadane pučí pod ochranou hliny. Slepé a hluché k svojim deťom spustilo motor novej evolúcie a začalo vtláčať svoje génové spomienky do tkaniva sveta.

2
...ale život...


Roky súmraku ochladili Matku Zem a nechali ju upadnúť do nepokojného zimného spánku. Preživším sa však oddychu nedostalo. Otrasení vyliezajú z ruín civilizácie, von do temnoty kultúrnej a technologickej doby kamennej. V tomto novom svete boli ako deti – bezbranné, naivné. A brutálne. Silnejší olúpil slabšieho o chlieb, vyhnal ho od zdrojov čistej vody do snehovej búrky. Žiadna vláda ho neuvrhla do väzenia. Svoju ľudskosť obetoval právu päste a svojmu prežitiu. V tých dňoch boli ako zvieratá.

Zatiaľ čo Homo Sapiens sa ruval so sebe podobnými, rozkvitli krátery plesnivou belobou. Cudzorodá huba roztlačila steny zeme a rýchlo sa začala rozširovať. Spóry chvejivo viseli vo vzduchu, vetrom boli vynášané do výšky a nesené do diaľky. Kde dopadli, pevne sa uchytili. A menili. Človeku sa vtedy ešte mohlo podariť ich zastaviť, čo si o niekoľko storočí neskôr trpko vyčítal.

3
...si vždy nájde cestu.


Prešlo pät storočí – píšeme rok 2585. Vyvinuli sa nové formy života, ľudské znalosti sú rozdelené medzi kulty, ktoré ich formujú do nových ciest. Sedem životaschopných kultúr od Severnej Európy až po Afriku vyžaruje odhodlanie, ktoré je na míle vzdialené ich pohodlným bratom z minulosti. Mestá ako veľkolepý Justicián alebo ponurý Tripolis sú pýchou ľudstva. Ale v tieňoch uličiek pekného nového sveta číha niečo, čo bude s človekom súperiť o korunu stvorenia. Cudzinci sú silnejší a prispôsobivejší. A požívajú priazeň Gaie – boli živení na jej prsiach, hladení jej spórovými búrkami. Vidia sa ako časť vedomia Zeme, ako noví ľudia: ako Homo Degenesis. Mohli by Zemi priniesť jednotu, spojiť svoje mysle. Mnohí v jednom. A starý ľud má strach, pretože sa bojí o svoju jedinečnosť.

Neodvratne stoja obe hračky evolúcie proti sebe. Jedny uctievajú techniku pranárodov, ďalší sa obklopujú hmyzou pliagou Gaie. Hmota proti duchu, jin proti jangu – nech sa použije akýkoľvek príklad, nič nezakryje, o čo sa bojuje: o vlastnú dušu!
"We don't explore characters; we explore dungeons."
Divné Uhorsko - blog o mojom OSR projekte z divného Horného Uhorska 17. storočia, chystanej hernej kampani a nejaké zamyslenia sa
Hlboké lesy - môj zatiaľ odložený OSR projekt o raných kvázislovanských komunitách na hranici tajomného Lesa

Uživatelský avatar
Bifi
Motivátor; Moderátor
Příspěvky: 4970
Registrován: 3. 3. 2005, 12:24
Bydliště: Viedeň

Příspěvek od Bifi » 14. 7. 2008, 22:34

Degenesis - Príbeh v pozadí


Minulosť, súčasnosť, budúcnosť


500 miliónov rokov v minulosti. Prehistorický vek, neskôr nazývaný kambrium v termínoch príslušníkov rodu homo sapiens. Zemský povrch stvrdol, litosférické dosky sa vyvíjajú a začali svoj pomalý tanec naprieč planétou. Riasy produkujú prvý kyslík, organizmy bez ochranných schránok dobyli oceány. Evolúcia stagnuje. Aj napriek tomu je toto čas náhlej celosvetovej udalosti, neskôr pomenovanej paleontológmi „kambrická explózia“. Fauna sa začala vyvíjať fantastickou rýchlosťou, vetviť sa a špecializovať – na konci Kambria sa objavili všetky hlavné druhy okrem stavovcov. Čo spustilo tento evolučný skok, čo nakoplo motor evolúcie?

500 miliónov rokov neskôr. Je rok 2073. Roj asteroidov ničí planétu Zem. Niektoré väčšie asteroidy preletia cez atmosféru a vyryjú obrovské krátery do krvácajúcej krajiny. Nárazové vlny a požiare vymazali ľudskú civilizáciu z povrchu Zeme. Pripravili priestor pre niečo iné, niečo nové, niečo, čo je o niekoľko eónov staršie ako človek.

Asteroidy sú nositeľmi Stvoriteľa, mimozemskej substancie schopnej symbiózy s formami života najlepšie prispôsobenými lokálnym podmienkam. Na domácom svete bol Stvoriteľ iba jednoduchým spojením rôznych organizmov. Spájal tieto organizmy do vysoko efektívnej siete, ktorá umožňuje populácii optimálnu adaptáciu na prostredie. Niečo podobné sa stalo pred stovkami miliónov rokov, keď roj asteroidov prvý krát skrížil obežnú dráhu mladej modrej planéty.

Či Stvoriteľ umožnil vznik vyšších foriem života alebo sa primitívne domáce organizmy ukázali silnejšie ako mimozemský organizmus je dnes dávno zahalené hmlou histórie.


Gaia

Existujú teórie, ktoré považujú planétu Zem za živý organizmus, obrovské spoločenstvo. Ľudia a zvieratá sú iba bunky v masívnom tele hostiteľa, choroby nie sú ničím iným ako reakciou imunitného systému na nebezpečný rast. Tento poznatok je upokojujúci aj znepokojujúci zároveň: na jednej strane pocit príslušnosti k niečomu oveľa väčšiemu a komplexnejšiemu (podobajúcemu sa Bohu), na druhej strane istota, že individualita nie je ničím iným, iba egocentrickou ilúziou. Keď Stvoriteľ zasial svoje semeno pred 500 miliónmi rokov, zdolal nižšie formy života a spojil ich do jedného celku. Zem si vyvinula základnú, inštinktívnu inteligenciu, posadnutú prežitím ako jedinou vecou, o ktorú sa snaží. Samostatný mozog, prahnúci po sebauvedomení a vzpierajúci sa inštinktom, v tej dobe neexistoval.

Stvoriteľ vytvoril sedem veľkých energetických uzlov všade po celom rozvíjajúcom sa svete. Každý z nich podporoval určitý aspekt života: potrebné adaptácie na geografické a klimatické podmienky. Ale evolúcia bola v slepej uličke, väčšina životných foriem bola spútaná s určitým ekosystémom a neboli schopné miešať sa a splynúť s ostatnými formami života, aby dosiahli pokrok v rebríčku evolúcie.

Boli to prví hominidi, ktorí mali inteligenciu a potrebnú agresivitu, aby sa mohli adaptovať na rôzne klimatické zóny: jednotlivec vyhral tam, kde kolektívne vedomie zlyhalo. Ale jeho zlyhanie nebolo úplné, Stvoriteľ sa adaptoval na novú situáciu. Genetická informácia uložená v siedmych energetických uzloch, neskôr nazývaných čínskymi učencami čakry, sa stala súčasťou vyvíjajúcich sa ľudských druhov. Evolúcia si našla svoju cestu.


História sa opakuje


V roku 2073 Stvoriteľ znovu spadol z nebies a stretol sa s výsledkom evolučného procesu, ktorý naštartoval pred 500 miliónmi rokov. Stvoriteľ nebol schopný rozoznať svoju vlastnú prácu, začal odznova vo svojom bezduchom a nezastaviteľnom diele, tak ako bol naprogramovaný.

Sedem čakier sa otvorilo blízko kráterov a začalo navzájom komunikovať, vymieňať si genetické informácie prispôsobivej biomasy. Čoskoro trilobity dobyjú svetové oceány, prastaré stvorenia sa vyvinú v kráterových jazerách. Hmyz a huby nesúce spóry, formy života najlepšie prispôsobené prostrediu, šíria mimozemské mutagény.


Materské spórové polia


Spórové polia prechádzajú cez niekoľko štádií, ktoré nevidel žiadny svedok. Po rokoch rozširovania dosiahnu kritickú fázu. Podobne ako húsenica, ktorej jediný účel života je žrať zelenú biomasu až kým nie je dostatočne veľká, aby sa mohla zakukliť, obrovské spórové polia sa zmenia na niečo ešte čudnejšie. Kryštály sa zaryjú do zeme, absorbujú minerály a kovy a vybudujú komplexný systém, ktorý narastá smerom von v sústredných kružniciach tesne pod mŕtvym povrchom. Z výšky vyzerá také spórové pole ako vlnenie na hladine vody spôsobené kvapkou vody padajúcou na pokojnú hladinu. Vrchol vnútornej vlny blízko stredu môže dosiahnuť výšku desiatich stôp. Väčšina ľudí považuje tieto polia za systém valov postavený človekom.

Spórové pole, ktoré dosiahne svoje konečné štádium (teda doposiaľ konečné štádium potvrdené učencami), je ľudskými mystikmi nazývané zemská čakra. Je súčasťou zemského vedomia, jeden neurón medzi ostatnými.

Obrovské polia prekonali niekoľko štádií adaptácie a vyzerajú byť nejakým druhom symbiotickej reakcie na prevládajúce atmosférické a biologické podmienky. Prvé spórové polia neboli schopné ovplyvniť prírodu, ale materské spórové polia nie sú zaťažené týmto obmedzením. Sú obrovskými informačnými databázami s algoritmom založeným na totálnej sume ich znalostí. Produkujú ovplyvňujúce spóry zodpovedné za obrovské roje hmyzu a ľudských mutantov nazývaných Psychonauti.


Splodenec pekiel – Homo Degenesis


Päť veľkých čakier hrá dôležitú úlohu v post-apokalyptickej Európe. Každá z nich ovplyvňuje prostredie podľa svojho plánu. Zatiaľ čo jedna produkuje pavúky a škorpióny, aby rozširovali jej semeno, ďalšia používa pijavice, moskyty, blchy a roztoče, iná zase ovplyvňuje hmyz vytvárajúci spoločenstvá, napríklad mravce, osy a termity.

Otrava krvi nie je obmedzená len na členovce, pavúky alebo základné huby produkujúce spóry. Ľudstvo prešlo dlhú cestu od začiatku novej evolúcie pred 500 miliónmi rokov, ale stále sú stopy po Stvoriteľovi v jeho genetickom programe. Spóry otravujúce krv ako katalyzátor nie sú schopné odomknúť tento potenciál, iba telá detí sú schopné vyrovnať sa s týmto mimozemským ale dôverne známym poslíčkom v krvnom obehu a v génoch. Dospelí, ktorí neboli v kontakte (Psychonautami nazývaným Adaptácia) so spórami počas detstva, sú len sporadicky a nesprávne schopní spojiť sa s kolektívnym vedomím Gaii po kontakte so spórami. Ak sú príliš kontaminovaní spórami, prejavuje sa to ako rakovina. Spóry sa pokúšajú zmeniť genetické sekvencie v bunkách, ktoré sú následne napadnuté zalarmovaným imunitným systémom.

Psychonauti objavili jeden z mnohých spôsobov, ako sa spojiť s celoplanetárnym vedomím (aj keď si toho väčšinou nie sú vedomí) a sú schopní aktivovať malé použité časti svojich mozgov. V závislosti od materského spórového poľa v okolí miesta, kde vyrastali, sa Psychonauti stávajú Biokinetikmi, Prognostikmi, Dushanmi alebo Feromantmi. Každý z nich má svoje silné a slabé stránky, ale každý z nich je post-apokalyptickými spoločnosťami považovaný za monštrum alebo čudáka. Psychonauti nie sú archónmi Stvoriteľa. Nie sú Vyvolení, sú iba jeden pokus medzi mnohými. Spomedzi húb, hmyzu, rastlín a ľudí len najlepší vyhrá miesto na vrchole evolúcie.


Kríženci

Spóry sú silnou drogou, nie len pre Psychonautov. Substancia nazývaná Plameň (Burn) katapultuje toho, kto ju užije, blízko orbity materského vedomia, je to cesta do rýdzeho, pulzujúceho božstva. Nákazlivé gény spór vstúpia do pľúcnych buniek a cez krvný obeh sa dostanú do mozgu. Niektorí užívatelia Plameňa hovoria o zmyslovom zážitku nenásytného a sajúceho pôrodného kanálu, ktorý sa pokúša vtrhnúť individuálne vedomie do kolektívneho vedomia Gaii. Jin a jang sa spájajú do jednoty, žiara čakier, migrácia duší alebo diabolská posadnutosť: Vyhorení nekonečne bľabocú o týchto ezoterických témach. Ale väčšina z nich šepká o nekonečnom svete absurdnej extázy, odpaľujúcej niektoré body ľudskej osi. Tí, ktorí sa ponoria do vlhkej temnoty kolektívneho vedomia, vstúpia do reality prvotného vedomia, stanú sa časťou obrovského vesmíru vedomia. Niektorí šamani sú presvedčení, že časť tohto vedomia môže byť prenesená do reality. Čmárajú podivné línie a runy do prachu aby dokázali pravdivosť svojich slov, bľabocú o minulosti a budúcnosti, ale nik im nerozumie. Všetko je tam možné, ale nič z toho sa nedá vyjadriť jednoduchými výrazmi.

Či je to mimozmyslová skúsenosť, alebo číra túžba extázy, neuróny užívateľa Burnu horia ako signálne svetlice, keď inhaluje dávku Plameňa. Každá kvapka neurotransmitteru je vyvrhnutá z mozgu, po dvoch či troch dňoch je duša Vyhoreného zredukovaná na prázdnu škrupinu bez potrieb a emócií. Čo mala byť tá cesta do svetla?
"We don't explore characters; we explore dungeons."
Divné Uhorsko - blog o mojom OSR projekte z divného Horného Uhorska 17. storočia, chystanej hernej kampani a nejaké zamyslenia sa
Hlboké lesy - môj zatiaľ odložený OSR projekt o raných kvázislovanských komunitách na hranici tajomného Lesa

Uživatelský avatar
Bifi
Motivátor; Moderátor
Příspěvky: 4970
Registrován: 3. 3. 2005, 12:24
Bydliště: Viedeň

Příspěvek od Bifi » 14. 7. 2008, 22:37

Prostredie


Na začiatku bol koniec


Keď v roku 2070 obrovský vesmírny teleskop v Peru získal prvé obrázky široko roztiahnutého roja asteroidov, vlna eufórie zachvátila Zem. Vzrušenie sa zmenilo na strach a čistú hrôzu, keď dodatočné výpočty umožnili presnejšie predpovedať dráhu letu meteorického roja: nebeské telesá skrížia obežnú dráhu Zeme. Ľudstvo si myslelo, že je pripravené, a vypustilo starý zbraňový systém vytvorený na tento účel do chladného vesmíru. Stovky satelitov modelu Paladin, ľuďmi nazývaných Strieborná horda, bolo navedených na kolízny kurz. „Stretnutie Titanov“, boj na nebi medzi obrannou líniou Zeme a rútiacimi sa skalami, bol nafúknutý na senzačnú udalosť pre médiá. Avšak nikdy sa neudial. Strieborná Horda minula roj asteroidov bez jedinej detonácie bojovej hlavice. Príčiny zlyhania ostávajú zahalené tajomstvom, hádanka ostáva nevylúštená. Jedinou stopou je podpis 2^16 v riadiacom programe.

Nasledovala panika. Veľa ľudí opustilo mestá a hľadalo úkryt v horách, aby ušli prichádzajúcej apokalypse. Hromadné havárie zapchali diaľnice vedúce z miest. Cesty sa stali dejiskom krutých scén. Egoizmus a násilie je jedinou taktikou zúfalcov na prežitie. Policajné jednotky a vojenské oddiely sú beznádejne prečíslené. Mnohí ľudia sa odvrátili od technológie, ktorá ich nemohla zachrániť a hľadali ochranu vo viere. Tradície sa stali dôležitejšími. Sekty veriace v Koniec Sveta rozšírili svoje rady, mnohí ľudia putovali na posvätné miesta tradičných náboženstiev.

Dva dni do Dňa Nula. Samovraždy, rabovanie a lynčovanie sú prvými celosvetovými znakmi meniacej sa spoločnosti: trpká predzvesť dehumanizácie človeka, prvá predzvesť Veku Beštie. Posledné Dni sú tu.

Jeden deň na prežitie celého života. Homo sapiens je zredukovaný na najzákladnejšie emócie: lásku, nenávisť, žiadostivosť, moc a strach. Chaotická búrka emócií, všezahŕňajúca a desivá vo svojom čírom zvieracom magnetizme, pohltila svet. V uliciach je možné vidieť orgie, nespútané násilie, nenásytné rozkrádanie, ale tiež príklady obetovania sa a ľudskej srdečnosti. Vreskot alarmov, rinčanie rozbitého skla, pocit horúčavy plameňa na pokožke, zápach horiacej budovy priamo v susedstve, noviny a časopisy zmetené do jarkov. Prišiel Koniec.

13. marca skončil vek človeka v obrovskom mori ohňa. Nič nemohlo zastaviť nebeské bombardovanie, dokonca aj megawattové výboje obranných laserov systému Thor sú utopené v atmosfére, iba hračka v porovnaní so silou kozmickej hrozby. Človek si nikdy nebol vedomý svojej nedôležitosti v obrovskom pláne vecí.


Deň po

Európa bola strašne postihnutá bombardovaním asteroidov. Obrovské požiare a elektrostatické výboje zaliali noc žiarov ohňa, cez deň obrovské mračná obsahujúce čiastočky asteroidov a vynesenú špinu zadusili aj najmenší slnečný lúč. Dážď je kyslý, dokonca toxický. Mestá páchnu smrťou.

Ale toto bol len začiatok. Pozdĺž Brázdy, kľukatej línie kráterov ktoré roztrhali to, čo kedysi bolo severným Nemeckom, cez Alpy a taliansku čižmu až po severné pobrežie Afriky, sa otvorila zem. Zemetrasenia a zvýšená vulkanická činnosť predpovedali ďalšiu katastrofu.

Extrémne tektonické napätie spôsobilo chvenie a trasenie Zeme. V zemi sa otvorili obrovské trhliny, gigantické územia veľkosti celých miest sa prepadli, zvuk drviacich kameňov naplnil ovzdušie. Lávové moria bublocú v severnom a strednom Nemecku, zmenili celý región na šedé pole popola. Jedno mesto za druhým je zredukované na rumovisko strašnými silami mučenej zeme, vriaca láva tečie ulicami, taví autá, zaplombuje pivnice a bunkre.

Toxické plyny vanú na východ – a umieranie pokračuje. Európa je rozdelená Brázdou, akýkoľvek pokus o prechod tejto extrémne nestabilnej zóny je riziko, ktoré sa nedá brať na ľahnú váhu.


Doba ľadová

Roky temnoty si vyžadujú svoju daň. Polárne čiapočky expandovali na juh, zmenili miliardy litrov morskej vody na ľad. Severná Európa je pokrytá metrovou snehovou prikrývkou. Hladina spodnej vody poklesla, morská hladina klesla o viac ako 30 metrov počas nasledujúcich storočí. Ruiny bývalých pobrežných miest teraz stoja izolované na suchej zemi, kilometre vzdialené od novej pobrežnej línie. Zmeny v Afrike neboli až také katastrofálne. Zmeny počasia prehnali vznášajúce sa oblaky ponad Čierny Kontinent, saharská púšť rozkvitla do subtropickej džungle.


Európa po páde

Päť storočí uplynulo od Eschatonu. Vedomosti z tej doby sú vzácne a zahmlené legendami a náboženskými tvrdeniami, zmätené útržky popisujúce neopísateľné. Ľudstvo sa zmenilo, stalo sa tvrdším, adaptovalo sa na nové prostredie.

Keď konečne sneh uvoľnil zničené mestá, Hľadači prečesali prastaré budovy, hľadali artefakty, prinášali ich do rozvíjajúcich sa enkláv. Žoldnieri, šľapky, otrokári – zberba znovuzrodeného sveta putuje po krajine bez práva a vodcov. Združujú sa do klanov, bojujú proti vznikajúcim mestským štátom kvôli zbraniam a jedlu. Civilizácia je úbohá scvrknutá rastlinka, ale pomaly sa rast vracia do pustatiny, a vôľa alebo potreba poriadku stále dominuje ľudskej mysli.


O vrane a levovi

Európsky kontinent: chlad, zabudnuté zničené mestá, toxický červený prach kráterov, ľudia nezlomný ako krajina. Čierny kontinent Afriky: subtropická klíma, rastliny obťažkané ovocím, nová renesancia technológie. Pevninské masívy, kedysi oddelené, sú teraz spojené, a prechod je jednoduchý. Niektoré regióny stále odolávajú, ale kto je dostatočne silný aby zastavil celé ľudstvo? Avšak mnohí ľudia ostávajú na miestach, ktoré nazývajú domov, zvádzajú denný zápas o prežitie. Možno nepoznajú nič lepšie. Možno neveria novinkám o raji zvanom Afrika. A možno pravý dôvod leží v rozdrvenom dedičstve ich predkov: artefakty prastarých národov. Jediný z týchto pokladov stačí na zmenu chudobného prieskumníka na bohatého Hľadača, alebo na mocného Vojvodu. Zakorenená myšlienka o týchto možných nálezoch udržuje ich kultúru nažive, je palivom pre ich plameň nádeje. Európa je kontinentom dobrodruhov a vojakov šťasteny, každý to tam môže dokázať.

Lev o tom vie a túži po krídlach vrany, ktoré jej umožňujú letieť ponad pláne. Po stáročia sa Neolýbijčania a ostatní Afričania tlačili na Sever, olúpiť klany o produkčné zariadenia ktoré patrili ich predkom. Juhoeurópske mestské štáty nie sú o nič lepšie: hi-tech enklávy vysielajú prepadové jednotky, aby sa zmocnili ropných studní Neolýbijčanov. Kontrola ropy čo i len na pár dní môže zabezpečiť nadvládu nad krajinou na niekoľko týždňov, možno mesiacov.

Stredozemné more, kaluž poloslanej vody pokrytej riasami, zapáchajúca soľou a hnilobou, sa stala základným pilierom post-apokalyptického sveta.


Prastaré cesty

Veľký zisk a ešte väčšie nebezpečie očakáva post-apokalyptického kupca. Betónové cesty Starej kultúry odolávajú rozširovaniu sa novej vegetácie na mnohých miestach a uľahčujú cestovanie medzi mestskými štátmi, ale nedajú sa nazvať bezpečnými. Obchodníci sa prispôsobili novým hrozbám: sú šľachovitými bojovníkmi s vodcovskými schopnosťami a vynikajúcou znalosťou svojho okolia, opúšťajú známe cesty s ich lupičmi a samozvanými vojvodami. Bohatí, tuční a bruchatí obchodníci, príliš nemotorní aby zvládli bojovú kosu, sa dajú nájsť iba v protektorátoch Justiciánu.

Združení v malých a rýchlych skupinách alebo v karavánach so stovkami ozbrojených mužov, sú obchodníci zodpovední za prinášanie vody do Justiciánu, železného šrotu na pobrežie Stredozemného Mora a otrokov do bojových arén Liquy. Ropa za technológiu, kožušiny za zbrane, rastliny za mäso, Burn za oceľ – nový entuziazmus sa vlial do obchodníkov v Stredozemí. Šťastie a sláva patrí odvážnemu a zúfalému, ktorý skríži nebezpečenstvá pustatiny.
"We don't explore characters; we explore dungeons."
Divné Uhorsko - blog o mojom OSR projekte z divného Horného Uhorska 17. storočia, chystanej hernej kampani a nejaké zamyslenia sa
Hlboké lesy - môj zatiaľ odložený OSR projekt o raných kvázislovanských komunitách na hranici tajomného Lesa

Uživatelský avatar
Bifi
Motivátor; Moderátor
Příspěvky: 4970
Registrován: 3. 3. 2005, 12:24
Bydliště: Viedeň

Příspěvek od Bifi » 14. 7. 2008, 22:37

Z archívov Špitálnikov:

V roku 2562 (teda pred čosi vyše 20 rokmi) špitálnický Konzultant Dr. Hernez Vasco začal sériu pokusov s látkou nájdenou v srdci krátera Pandora. Jeho výsledky a teórie boli pre zvyšok kultu šokujúce a neprijateľné: Dr. Vasco obhajoval spórovú nákazu ako vírus, ktorý pred miliardami rokov odštartoval pozemskú evolúciu a teraz tiež predstavuje jedinečnú šancu adaptácie - bojovať proti nákaze je preto úplne mylné, ľudstvo by jej malo vyjsť v ústrety. Po odmietnutí ušiel aj s 36 žiakmi a nasledovníkmi. Po ôsmich rokoch ich vypátrali špitálnické protinákazové komandá čiernoodených Prezervistov a už boli úplne zaspórovaní. Dr. Vascovi sa podarilo premôcť svojich prenasledovateľov a ujsť - v protokole sa viacerí Prezervisti vyjadrili, že Dr. Vasco bol prekvapivo silný a agilný.

Patrola špitálnikov narazila pri sledovaní apokalyptických pašerákov ihličnatými lesmi južného Poľska na biokinetika, ktorému z tela trčali kostené výrastky. Z predlaktí mu pri zápästiach vyrastali dlhé kostené ostne, ktoré vedel obratne používať v boji.

V okrajových oblastiach justiciánskeho protektorátu boli videné krysy veľké ako mačky a úplne holé. Boli deformované aj vzrastom, mali veľmi dlhé končatiny. Ľudia ich volajú bunkrové krysy (asi spájajú ich existenciu s červiakmi, obyvateľmi poukrývaných bunkrov, v ktorých generácie prežívali stáročia po Eschatone).

Dushani, jeden z variantov psychonautov, vyskytujúci sa prevažne v oblasti Balkánu a známy svojím do mysle prenikajúcim spevom, majú pravdepodobne nejakú zvláštnu afinitu k zvieratám hlbín a temnôt - krabom, chobotniciam, netopierom, žabám, hadom a ďalšim jaskynným zvieratám. Pre biokinetikov, vyskytujúcich sa predovšetkým v Poľsku v okolí krátera Pandora a často majúcich veľmi vysoko vyvinuté fyzické schopnosti (ako napr. odolnosť), to zase platí o hmyze - pavúkoch, škorpiónoch, červách, larvách, mravcoch, stonožkách a pandravách. Psychonauti sú zvláštni predovšetkým svojou vysokou prispôsobivosťou a zdravím (nepotrebujú napríklad šaty) - a to vo svete, ktorý nie je veľmi žičlivý druhu homo sapiens. A nesú so sebou hrôzu.

V oblasti Stredozemného mora, na rozhraní európskych a afrických polí evolučných zmien, existuje Zóna diskordancie - oblasť nekompatibilných a chaotických mutácií. Deformované rastlinné a živočíšne druhy zrodené v tejto zóne žijú našťastie väčšinou len niekoľko hodín či dní a navyše nie sú schopné prežiť mimo nej.

V priebehu stáročí si spóry budovali rezistenciu voči fungicídom - špitálnické látky sa dajú používať len s čoraz väčšími obtiažami a nižšou účinnosťou.
"We don't explore characters; we explore dungeons."
Divné Uhorsko - blog o mojom OSR projekte z divného Horného Uhorska 17. storočia, chystanej hernej kampani a nejaké zamyslenia sa
Hlboké lesy - môj zatiaľ odložený OSR projekt o raných kvázislovanských komunitách na hranici tajomného Lesa

Uživatelský avatar
Pieta
sofistikovaný troll
Příspěvky: 13142
Registrován: 6. 9. 2006, 18:08
Bydliště: Praha, ale původem jsem z Hostivaře
Kontaktovat uživatele:

Příspěvek od Pieta » 14. 7. 2008, 22:59

To je síla!
Cicho żono, deszczyk padał, ja nie słyszał kto to gadał.
Cicho żono, deszczyk rosił, ja nie słyszał kto to prosił.

Kelton
Příspěvky: 901
Registrován: 2. 10. 2007, 18:06
Bydliště: Praha

Příspěvek od Kelton » 15. 7. 2008, 08:11

To teda. Strašně mi to na první pohled připomína Nausicuu, jeden z mých oblíbených filmů. Ale i bez toho by to vypadalo extrémně zajímavě.

DeGenesis se asi vyskytuje pouze v jazyce německém, nebo ne? Mám pocit že jsem o tom kdysi dávno něco četl a pustil to z hlavy - a tohle bych si asi priklouznout mezi prsty nenechal, pokud bych tomu mohl rozumět.
"You are already playing WTF," Coriander, quite seriously, explained.

Uživatelský avatar
Fritzs
Příspěvky: 5268
Registrován: 9. 5. 2005, 20:47
Bydliště: Brno

Příspěvek od Fritzs » 16. 7. 2008, 12:45

Kelton: Jo, mě to taky připomíná Naušiku, až na to, že manga (ne film) je IMHO se mi v několika hlediscích (ale kdybych je měl menovat, tak je to nehorázné spoiler) líbí o hodně víc...
-I don't suffer from insanity. I enjoy every minute of it.

-If violence isn't solving your problems then you aren't using it enough.

-Jestliže je hlad nejlepší kuchař, pak je smrt nejlepší lékař!

Kelton
Příspěvky: 901
Registrován: 2. 10. 2007, 18:06
Bydliště: Praha

Příspěvek od Kelton » 16. 7. 2008, 12:57

Fritz: Souhlas.
"You are already playing WTF," Coriander, quite seriously, explained.

Uživatelský avatar
Bifi
Motivátor; Moderátor
Příspěvky: 4970
Registrován: 3. 3. 2005, 12:24
Bydliště: Viedeň

Příspěvek od Bifi » 16. 7. 2008, 13:32

Nausicu mi už niekto v súvislosti s DeGenesis odporúčal. Videl som film a síce bol pekný, nemal som pocit, že to má až tak veľa spoločného, aj keď prostredie bolo fajn. Takže existuje aj manga? A kde sa k nej viem dostať?
"We don't explore characters; we explore dungeons."
Divné Uhorsko - blog o mojom OSR projekte z divného Horného Uhorska 17. storočia, chystanej hernej kampani a nejaké zamyslenia sa
Hlboké lesy - môj zatiaľ odložený OSR projekt o raných kvázislovanských komunitách na hranici tajomného Lesa

Uživatelský avatar
Fritzs
Příspěvky: 5268
Registrován: 9. 5. 2005, 20:47
Bydliště: Brno

Příspěvek od Fritzs » 16. 7. 2008, 14:36

Bifi: No, prodávaj to na amazonu a scany se dají najít na torrentech...
-I don't suffer from insanity. I enjoy every minute of it.

-If violence isn't solving your problems then you aren't using it enough.

-Jestliže je hlad nejlepší kuchař, pak je smrt nejlepší lékař!

Uživatelský avatar
Sosacek
Příspěvky: 21410
Registrován: 14. 7. 2004, 18:30

Příspěvek od Sosacek » 18. 7. 2008, 15:04

Co jsem nedavno zjsitoval, tak anglicky preklad by mel byt na svete do podzima. Jak bude dostupny, a kvalitni a podobne netusim.
Human wireless chargers were a big hit.
People loved them. The need to sleep was gone!
But soon they found them installed mostly behind cash registers. Under office chairs.
And they realized the dreams were gone, too.
@ASmallFiction

Uživatelský avatar
Bifi
Motivátor; Moderátor
Příspěvky: 4970
Registrován: 3. 3. 2005, 12:24
Bydliště: Viedeň

Příspěvek od Bifi » 22. 7. 2008, 21:05

Vybrané kultúrne okruhy
Vynechávam zatiaľ Afriku, Franku, Hybrispániu a Purgare (Taliansko).

Balkán
Ľudia sú zrkadlom krajiny: diví a neskrotní, nepoddajní, vášniví a výbušní. Balkánci žijú podľa princípu „ja proti môjmu bratovi, ja s mojím bratom proti nášmu strýkovi, spolu proti zvyšku sveta!“. Krvavé hádky medzi vojvodmi a kniežatami spravia z roľníka cez noc bojovníka. A cez ďalšiu z jeho ženy vdovu. Len v časoch ohrozenia odložia mocní vojvodi vzájomnú nenávisť pri vstupe do zhromaždiska a potrasú si spotené ruky. Ruky, ktoré by ešte pred niekoľkými dňami odseknuté zavesili na víťazné oštepy. Teraz však spoločne proti nepriateľovi!

A nad tým všetkým znie hlboký, vibrujúci spev Dushaniov, Obdarovaných duší. Hrozivo letí ponad široké planiny, láme sa na rozoklaných pohoriach. Tam v jaskyniach prebývajú, so slizkými spoločníkmi, a z diaľky pozorujú dianie v ľudských dedinách.

Kultúrne princípy: túžba po pomste, impulzívnosť, pýcha, bojachtivosť, divokosť

Borca
Šedivý sneh pokrýva ruiny starej kultúry, ľadový vietor bičuje cez rozbité šachty domov. Pred dlhým časom existovala v Borce prastará kultúra, ktorá svojmu ľudu darovala bohatstvo, múdrosť a zázraky techniky. Veže zo skla a betónu lemovali ulice, ktorými uháňali lesklé vozidlá. Len málo z toho prežilo Dni Eschatonu, keď úder kosy rozpolil zem.

Borci (nem. „Borcer“) sú pyšný národ, robustní, vysokých postáv, zahalení do ťažkých látok a kožušín. Tí, ktorí zostali na západ od úderu kosy, sa upli na bohatstvo minulosti. Ich oddiely šroťákov pri hľadaní stôp svojich predkov prečesali krajinu posiatu ruinami. Na východ od hrobu tiahnuceho sa kontinentom brázdia Borci divočinu nekonečných ihličnatých lesov s čriedami svojich volov, uväznení v teraz, bez vôle vymaniť sa z každoročného cyklu putovania.

Kultúrne princípy: samotár, pustovník, sebestačnosť, dieťa starej kultúry, túžba hromadiť

Poliaci
Mŕtva krajina. V nej roztrúsené oázy sýtych lesov s voňavými kvetmi, ktoré dni a mesiace vzdorujú Matke Prírode. Zrastené postavy, miešanci medzi človekom a zvieraťom, sa zakrádajú nocou, nemilosrdne útočia, strhávajú slabých a stratených.

Pre Poliakov je pohyblivosť a prispôsobivosť kľúčom k prežitiu. Pretože už zajtra sa môže úrodné pole, ktoré týždne obhospodarovali, stať hnijúcou pustinou. Všetok svoj majetok vezú Poliaci na pancierovaných, ťažko ozbrojených kárach a vozoch, vždy pripravení pohnúť sa ďalej, keď krajina umrie. Z Pandory, najväčšieho kráteru na severe Poľska, vynášajú vetry na juh spóry – a podivné kreatúry sa rodia z ich semena. Nečistota sa razantne šíri a na východe sa spája s balkánskymi spórovými poliami do nepriechodnej steny.

Kultúrne princípy: cit k Zemi, sebestačnosť, ochraniteľský pud, silný kmeň
"We don't explore characters; we explore dungeons."
Divné Uhorsko - blog o mojom OSR projekte z divného Horného Uhorska 17. storočia, chystanej hernej kampani a nejaké zamyslenia sa
Hlboké lesy - môj zatiaľ odložený OSR projekt o raných kvázislovanských komunitách na hranici tajomného Lesa

Uživatelský avatar
Bifi
Motivátor; Moderátor
Příspěvky: 4970
Registrován: 3. 3. 2005, 12:24
Bydliště: Viedeň

Příspěvek od Bifi » 22. 7. 2008, 21:06

Pozadia pre tvorbu postavy
Pozadie (tiež "koncept") vyjadruje podmienky, v akých postava vyrastala.

Bolesť.
Postava pochádza zo spoločenstva, ktoré bolo postihnuté násilím a zotročením obyvateľstva. Tvrdosť a nenávisť mali v jej živote viac miesta ako láska a teplo domova. Každý deň bol žitý ako posledný.
Princípy: poznačené dieťa, nemilosrdný, letargia

Viera.
Postava pochádza zo sekty, kde jej už od detstva bola vštepovaná prísna náboženská doktrína, rituálne poníženie a podriadené postavenie. Je ťažké prekonať tieto putá a začať vlastný duševný rozvoj.
Princípy: fanatizmus, sebatrestanie, strach z hviezd

Harmónia.
Postava vyrastala v ideálnom prostredí, v ktorom panovala medzi členmi spoločenstva harmónia a problémy boli len drobné – pri rozdeľovaní úrody či malé krádeže.
Princípy: mediátor, elitárske myslenie, moralista, čistota

Poriadok.
Prísne pravidlá a nariadenia rozdelili ľudí na tých, čo sú s nami, a tých, čo sú proti nám. Na zachovanie disciplíny sa používali tresty, samostatné myslenie a konanie bolo potláčané, voči cudzincom bola pestovaná nenávisť. Deťom bolo veľmi rýchlo vštepené ich miesto a vírus nenávisti.
Princípy: odsudzovanie, samotár, elitárske myslenie, nenávisť voči cudzincom, paranoja

Karanténa.
Postava vyrastala na mieste, ktorého hranice označovali varovné značky alebo kôpky rozkladajúcich sa mŕtvol. Vyhýbali sa mu všetci, až na tých najbizarnejších fanatikov a zúfalcov. Deti boli svedkami šialeného strachu a boja o prežitie, stávali sa svorkou zdivočených psov. Navždy budú poznamenané a označované za odlišných alebo barbarov.
Princípy: samotár, elitárske myslenie, fanatizmus, samostatnosť

Úpadok.
Miesto, odkiaľ postava pochádza, bolo kedysi na vrchole kultúry a blahobytu, ale zrútilo sa do trosiek chudoby, závisti, zatrpknutosti a hnevu. Uprostred všeobecného boja o vodu, dobytok alebo zbrane sa deti pridávali ku gangom, ktoré nahrádzali rodinu a poskytovali istotu – nenechávajú však svojich členov dobrovoľne odísť.
Princípy: letargia, masochista, oportunista, rebel, sadista

Závisť.
Postava vyrastala v prostredí honby za šťastím, intenzívneho ošiaľu slasti, závisti, túžby a smilstva. Len s malou pravdepodobnosťou poznala svojich rodičov – vyrastala na ulici medzi žobrákmi, zlodejmi a prostitútkami.
Princípy: dekadencia, sebazničenie, závislosť, hráč, utrácanie

Bohatstvo.
Len málo miest sa môže pýšiť bohatstvom, a tie sa naučili si ho chrániť – bez disciplíny, rozhodného vodcu a spoločnej kultúry by si svoju vodu, obchodné bohatstvo či zhromaždený lup neudržali. Deti boli prísnou a konzervatívnou, no dôkladnou výchovou formované do úlohy budúcich strážcov tohto bohatstva.
Princípy: arogancia, elitárske myslenie, lákomstvo, nadradený postoj


Niekoľko ďalších pozadí bolo vytvorených fanúšikmi a postnutých na fóra DeGenesis.

Princípy pri kultúrach, pozadiach a kultoch fungujú trocha ako kľúče v TSoY, resp. Nature vo WW. Hráč si z nich jeden alebo viac vyberie a ak ich roleplayuje, dostáva za to XPy.
"We don't explore characters; we explore dungeons."
Divné Uhorsko - blog o mojom OSR projekte z divného Horného Uhorska 17. storočia, chystanej hernej kampani a nejaké zamyslenia sa
Hlboké lesy - môj zatiaľ odložený OSR projekt o raných kvázislovanských komunitách na hranici tajomného Lesa

Uživatelský avatar
Bifi
Motivátor; Moderátor
Příspěvky: 4970
Registrován: 3. 3. 2005, 12:24
Bydliště: Viedeň

Příspěvek od Bifi » 22. 7. 2008, 21:22

Vybrané kulty
Kult znamená organizáciu, akou bola postava naverbovaná a predstavuje niečo ako povolanie. Kulty boli krátko po Eschatone založené pravdepodobne členmi Recombination Group. Okrem uvedených nižšie sú v pravidlách ešte africký Anubita (mystik), Červiak (kult, ktorý stáročia ochraňoval Spáčov v ich kryospánku v podzemných bunkroch), Chronista (kult, ktorý sa snaží oživiť staré informačné technológie), Neolíbyjec (africkí obchodníci), Otrokár (africkí otrokári), Znovukrstiteľ (neo-gnostický kult askétov a orgiastov).

Apokalyptici – Páni žiadostivosti
Sťahovavé vtáky, lúpežné vrany, supy mrchožrúti. Nespočetné sú mená pre tento putujúci ľud, ktorý je niekým obľúbený a niekým zatracovaný. Z apokalyptikov vyžaruje vášeň života, ktorá spáli všetko, čo jej skríži cestu. Tak rýchlo ako sa vynoria, rýchlo aj zmiznú – a rebelanti v hľadaní zmyslovej slobody nasledujú stopy ich vozov, aby sa pripojili k ich orgiastickému životnému štýlu. V pelechoch tohto kultu sa dá získať všetko, po čom srdce túži: hazardné hry, kurevníctvo, tarotové predpovedanie budúcnosti a droga Burn. Putovný národ vie, že už nemá čo stratiť: svet, v ktorom žije, bol už dávno odpravený. Prečo byť zatrpknutý, keď ešte možno posledné výdychy prežiť v extáze? Každý je predajný, všetko má svoju cenu. Apokalyptici sú majstrami závislosti, parazitujúci na zomierajúcom svete, burina, ktorá nevyhynie. Posledné zasmiatie bude patriť im. Používajú zvláštny tarot, prispôsobený životným podmienkam, aby predpovedali šťastie alebo nešťastie a vzostup a pád kultu. Je v tom veľa šarlatánstva, no už mnohokrát sa stalo, že tieto legendárne karty pravdivo ukázali budúcnosť.

Kŕdeľ: Pinkami a vrabcami sa nazývajú tí apokalyptici, ktorí v hierarchii stoja najnižšie. Postúpia len prekonaním skúšky odvahy, ktorou kultu dokážu, že mu budú užitoční. Havrani prinášajú zlý osud – sú vykladačmi kariet alebo vodcami kŕdľa a určujú jeho budúcnosť. Lúpežné vrany sú obrancovia kŕdľa, vrahovia a zákerní bojovníci. Straky sú prostitútky okrádajúce svojich zákazníkov, díleri s Burnom, lupiči – no okrádať svoj kult je pre nich tabu. Supy sú apokalyptici, ktorí sa po boku šroťákov odvážia do ruín a prehrabávajú sa troskami storočí, aby im uchmatli najlepšie kúsky a majstri intríg – nikdy pred nimi neukáž slabosť. Kukučky sú podvodníci a iluzionisti, ktorých doménou je prenikať do iných kultov. Pred pádom ich chráni tisíc masiek. Albatrosy sú kráľmi morí, princami prístavov, pirátskymi kniežaťami a riečnymi vládcami. Čajky sú pliagou morí, útočia na pobrežné osady a so zadutím vetra sú zase preč z nebezpečia. Sovy útočia len v noci. Vďaka ich milosrdnej precíznosti obeť netrpí a nemá už ani čas vykríknuť. Sú zabijakmi, vrahmi a lupičmi, ktorí sa vyhýbajú otvorenému konfliktu. Ďatle sú pionieri, ktorí otvárajú nové oblasti a obchodné cesty a budujú kmeňu nové hniezda. Bociany unášajú deti, aby zväčšili kult alebo ich využívali na prácu.

Princípy: vášeň zo života, milenec, sebazničenie, hráč, impulzívnosť, silný kmeň, závislosť


Barbari – vládcovia pustatín
V rokoch, ktoré nasledovali po Eschatone, upadlo mnoho predkov do civilizačnej temnoty novej doby kamennej. Dnes sa modlia k božstvám, ktoré zastupujú sily prírody, vzývajú predkov, uctievajú artefakty; niektorí odtŕhajú mäso z kostí zabitých nepriateľov a žerú ho, aby získali ich silu. Príšerné zvyky. Zviera je v nich silné. Oslobodené od akéhokoľvek nánosu civilizácie, akými sú morálka a maniere, brázdia malé bandy barbarov nekonečné pustatiny. Len málo z nich sa usadí, väčšina z nich vníma ako svoj domov celú zem pod nebom.

Klany: Štorskí (Vých. Borca) hrmocú v dymiacich lokomotívach po rozbitej sieti koľajníc, ktorá pokrýva Východnú Borcu. Divé kmene v nich vidia bohov alebo démonov – na vozňoch stojace postavy v čiernych kožených odevoch, s tvárami začiernenými sadzami, vrhajúce rozpálené uhlie. Čistí (Poľsko) ovládajú umenie vyhnúť sa spórovej nákaze, ktorou je Poľsko posiate. Nie je jasné, či je to genetickými predpokladmi alebo tým, že svoju pokrvnú líniu udržali čistú od psychonautov, veľmi sa však o nich zaujímajú špitálnici – miesta, na ktorých sa zdržiavajú, sú však neznáme. Lazari (Poľsko) boli považovaní za mŕtvych, nechceli však opustiť ríšu živých. Ich história sa dá vystopovať k rodine poľských utečencov, ktorí pri úteku z neolíbyjských plantáží v Afrike zomreli za ukrutných bolestí – v lese psychovorov im cudzie víry zošúpali mäso z kostí. Potom sa prebudili, akoby zo zlého sna, navonok nezmenení – no horel v nich vnútorný oheň, ktorý im dal silu vrátiť sa domov. Jedia hmyz a na tváre si maľujú lebky. Usudi (Balkán) žijú v jaskyniach v horách Balkánu. Centrom ich kultu je skalný dóm, v ktorom horí večný oheň, a pod ním vyhĺbený labyrint s hrobkami predkov. Mŕtvi predkovia žehnajú zbraniam živých – živí zabodnú svoje oštepy a nože do rozkladajúcich sa mŕtvol, čím ich nainfikujú. Roľníci ich preto nazývajú Usudi, čo znamená „diabli“, no kmeň samotný pre seba meno nemá – nehovoria, a možno ani nemyslia: niečo v horách ich zmenilo na mrmlajúce zvieratá. Krajní (Balkán) stratili vlasť, vedomosti o minulosti, písanú reč, techniku – zostalo im len zvláštne geometrické tetovanie. Neprijímajú do kmeňa cudzincov. Ich vodcami sú štyri mýtické postavy, ktorých esencia je prenesená do tiel vyvolených. Tí sa utiahnu do hĺbok kanálov a nedovolia žiadnemu príslušníkovi kmeňa uvidieť ich tvár.

Princípy: nepriateľstvo k cudzincom, zmysel pre nebezpečenstvo, samostatnosť, vášeň zo života, tradícia, divokosť


Helvetici – ozbrojené bratstvo
Následníci švajčiarskych milícií vládnu veľkým oblastiam Álp. Operujú v malých samotatných tímoch a nasledujú kódex cti, ktorý je pre nich dôležitejší ako vlastný život. Keď Neolíbyjci prekračujú Alpy, požadujú od nich clá, inak však zostávajú neutrálni. Ich brnenia, nazývané „harniš“, sú ohňovzdorné, pretože tunely pod ich alpskou pevnosťou sú rozpálené do žerava teplom vysokých pecí a trhliny Úder kosy. Ako zbraň uprednostňujú Toho, kto pripraví cestu – majstrovský kúsok zbraňovej techniky s troma hlavňami, vysokou rýchlosťou paľby a prepojením na počítací stroj v pevnosti. Rozumejú však aj použitiu ohňa proti votrelcom – spodné poschodia pevnosti vedia zaplaviť napalmom v priebehu sekúnd – lúpežníci a nákaza nemajú proti Helvetikom šancu.

Helvetici sú zadelení do troch typov jednotiek. Pevnostné jednotky preberajú v bunkroch policajné právomoci a sú zodpovední za vstupnú kontrolu a ochranu tábora, tiež obhospodarujú strelecké veže. Tiež strojná služba, zabezpečenie prúdom, ventiláciou a pitnou vodou patrí do ich povinností. Ženijné skupiny zabezpečujú mobilitu Helvetikov v pevnosti a mimo nej. Stavajú mosty, kopú tunely, spevňujú cesty a udržiavajú vozidlá. Infantéria má leví podiel na bojových nasadeniach – stoja nepriateľovi tvárou v tvár, no sú nevyhnutní aj pri mierových misiách. Udržujú kontakt s obyvateľstvom teritoriálnych regiónov, stráže horské priechody a regulujú obchod. Oblasť horného Rakúska, západného a južného Slovenska a Južnej Moravy spadá do regiónu IV – nepreskúmaná krajina, kde helvetické pevnosti sú len surové stavby a tunely bez maskovania a bezpečnostných opatrení s malými posádkami.

Princípy: mediátor, militarista, súcit, ochraniteľský inštinkt, spoločenský, nadradený postoj


Jehamedáni – nosiči Božej tváre
Masové modlitby zaznievajú nad bojovými poliami, zanietene spievané chlapcami Jehameda. Sú vplyvní a fanatickí. S rodinnými skupinami vládnu východu Európy, upevňujú ríšu Boha na Zemi. Nedá sa ich obísť. A každým dňom získavajú viac prívržencov. Ich prikázania sú jednoduché: Odvráť sa od časov skazených technikou a ucti svoju rodinu! Sila Jehamedánov vyrastá zo spoločenstva, kuje z nich bojovníkov viery. Sú vyvoleným národom, ako to bolo sľúbené posledným prorokom. On im zaručil, že na konci dní budú pánmi Zeme. Odvtedy pripája pastiersky národ Jehamedánov noc za nocou nové územia. Kňazská kasta eikonidov sa skladá z požehnaných synov, ktorým sa vyhla smrť. Ukazujú kultu znamenia, dávajú mu rady a sú mu prísnymi otcami.

Rodinné zväzky: Väčšina detí sa narodí do kasty paholkov – všetci ismaeli sú synovia abrama a hagari. Už od malička majú psí život a pripadnú im tie najťažšie práce. Len ak si za ženu vezmú hagari z inej rodiny, môžu založiť nový kmeň, nazývať sa abramami a plodiť ismaelov. Abrami sú teda svetskými vládvami kultu, sú pastieri a hlavy rodín. Sú uctení ako otcovia, ako životom poučení starešinovia. Vážnosť abramov sa meria počtom detí – za vrchol postavenia sa považuje mať trinásť zaopatrených synov. Okrem manželky, hagari, si abram vyberá aj jednu saraeli, požehnanú, za druhú manželku. Môže ňou byť aj jeho dcéra, sestra alebo iná panna, ktorá patrí ku kmeňu. Po svadbe s ňou abram môže zdieľať lôžko len raz za rok. Ak je toto spojenie požehnané chlapčenským plodom, narodí sa jeden z isaaki. Isaaki sú milovaní, zaodievaní do drahocenných šiat a vyučovaní vznešeným umeniam, no už od malička ich tiež učia bojovať. Vzniesť slovo proti jednému z nich je hriechom. Tieto skoro dokonalé bytosti sú obetou Bohu – deň za dňom sú posielané na smrť. Ak sa abramovi a saraeli narodí dievča, tiež sa stáva saraeli – a o tieto je dobre postarané. Sú umývané, zaodievané do najdrahších látok a vôní. Najsvätejšími sú také saraeli, ktoré v priebehu celého života neporušili svoju čistotu pôrodom. Hagari majú naproti tomu ťažký život – udržujú oheň, doja kozy, zošívajú stany a strihajú látky. Vykonávajú všetky každodenné povinnosti a od ich práce závisí blaho rodiny. Keď mužom dochádza sila, stávajú sa namiesto nich aj bojovníkmi. Pre dobro rodiny obetujú aj život – láska a úcta k otcovi, mužovi a deťom sú im už od malička vštepované. Srdcom a dušou Jehamedánov sú eikonidi – starší, ktorí bývali isaaki, no víťazne sa vrátili zo stoviek bitiek a prekročili tridsiaty rok veku. V tom okamihu preberajú úlohu duchovných vodcov, kňazov, sudcov a vykonávateľov. Nikto nie je Bohu bližšie ako oni.

Princípy: vyvolený, fanatizmus, nepriateľstvo k cudzincom, lojalita, čistota, sebatrestanie


Sudcovia – kladivá spravodlivosti
Sudcovia v jednej osobe zjednocujú zákon a hriech. Chránia obyvateľstvo borcského mesta Justiciánu a jeho protektorátov. Kladivo je znamením im prepožičanej moci – a ako také nachádza často použitie. Len málokto sa odváži protiviť sa vysloveným zákonom: iba špitálnici ponúkajú svoju lebku. Už dlho narastá konflikt medzi týmito dvoma kultmi. Zatiaľ je to ešte patová situácia.

Sudcovia sú legislatívou, judikatívou a exekutívou zároveň. Vyžaduje si to silnú osobnosť a prísne vedenie, aby človek nepodľahol sladkému zvádzaniu moci. Keď je vymenovaný nový Prvý sudca, vždy prehodnotí kódex a pisári mesiace, dňom i nocou, opisujú novú verziu kódexu, abu ňou mohli vybaviť každého sudcu. Pravidlá sa stávajú zložitejšími, čím dlhšie je jeden Prvý sudca na čele kultu, v súčasnosti je to justiciánsky predstavený Archot, ktorý tento úrad zastáva už dvadsať rokov a kódex sa rozrástol do monštróznej veľkosti. Každý zločin je zahrnutý, spolu s výnimkami, prináležiacimi trestami a precedensami – od zabitia a krádeže cez rozvod, podvod až po zneužitie úradu a podobne, obsahuje aj oddiel o súdení zvierat, ak boli napríklad zapojené do sodomie alebo nesú vinu na smrti človeka. Zákon sa takto stal bremenom – už nie je malou, v čiernej koži viazanou knižočkou, ale viaczväzkovou knihou. Neposkytuje priestor pre interpretáciu, pretože každá už bola kodifikovaná a zapísaná. Kódex je symbolom judikatívy, kladivo s dlhou rúčkou symbolizuje trestajúcu moc exekutívy. Legislatíva, vymedzujúca uplatňovanie práva násilím, je zosobnená v úrade Prvého sudcu.

Princípy: arogancia, odsudzovanie, elitné myslenie, presadiť právo, samaritán, závislosť


Špitálnici – obrancovia Zeme
Sú poslednou obrannou líniou ľudstva pred spórovou inváziou, pretože oni poznajú pravdu. Vznikli z tajomnej lekárskej kasty starej kultúry a neomylne prenikajú do zamorenej krajiny, bojujú fungicídmi, bizarnými zbraňami ich predkov a očistným ohňom proti tým, ktorí sa zrodili v materských spórových poliach. Ich základňa, nazývaná Špitál, leží v ruinách Borcy. Odtiaľ vyrážajú do zničeného sveta vo svojich ochranných oblekoch a ozbrojení hydraulickými čepeľami a plameňometmi – ličiť chorých a ničiť nečistotu a skazu, teda tých nešťastníkov, ktorí prišli do kontaktu so spórami. Len málokto sa odváži postaviť sa tejto skupine s mocou nad životom a smrťou postaviť do cesty.

Regrúti strávia prvé semestre v Špitáli najnižšími prácami, ako pomocníci Ošetrovateľov. Cez deň si musia zvyknúť na krv a výkaly a na pálenie dezinfekčných prostriedkov a v noci na tvrdé lekcie v seminári. Len malé a tvrdé jadro vydrží prvé štyri semestre a dostane sa k skúškam, ktoré trvajú niekoľko dní. Po ich úspešnom absolvovaní sa stávajú Ošetrovateľmi a ich práca sa spočiatku len málo líši od práce čerstvých regrútov. Musia však tiež s pacientami riešiť poplatky za ubytovanie a starostlivosť – na každého Ošetrovateľa a malú skupinku regrútov pripadá 60 až 100 pacientov. Po ďalších štyroch praktických semestroch majú Ošetrovatelia právo začať štúdium medicíny, sú preradení do podzemných priestorov Špitálu. Stávajú sa Famulantmi. Z radov Famulantov sa potom vyberajú Hygienici, oblastní Lekári, Registrári a Konzultanti.

Princípy: arogancia, bez svedomia, paranoja, čistota, nadradený postoj


Šroťáci – prehrabávači odpadu
Sliedia ruinami po svedkoch uplynulých časov, zvyškoch starej kultúry. Ich život vo víriacom prachu a špine je tvrdý, ich kožnaté tváre sú poznačené chladom, odštiepkami kameňa a hladom. Život medzi do neba sa týčiacimi pomníkmi mŕtvej kultúry s celou jeho biedou z nich urobil chladnokrvných podrezávačov, ktorí sú zameraní len na svoj prospech. A predsa sú to oni, komu mestá môžu ďakovať za svoj vzostup – pretože zo zaprášených pivníc a bunkrov dovliekli do obchodných staníc chronistov artefakty a rozbehli obchod.

Najväčšie bohatstvo je ukryté v troskách Západnej Borcy, ktoré pomaly dobýja príroda. Artefakty v ihličnatých lesoch Východnej Borcy sú od Chronistov obchodných staníc stovky kilometrov, za vulkanicky aktívnou ryhou v zemi, ktorú sa dá prekonať len s pomocou Helvetikov. Dnes sú východnej Borce už len osmanskí šroťáci, potomkovia najväčšej tureckej enklávy na sever od dávneho Istanbulu, ktorí svoj život urobia aspoň trochu blýskavejším. V Poľsku úder meteoritu nazvaného Pandora vzdul zem – veky pretrvali len artefakty v zasypaných kobkách a pivniciach, v ani zďaleka dostatočnom množstve pre kult šroťákov. V Poľsku sú preto šroťáci skôr mechanikmi, ktorí s pomocou drôtu a niekoľkých šróbov vyrobia funkčnú pumpu alebo opravia káru. Na Balkáne ruiny zostávali dlho nepovšimnuté, iné veci sa vždy zdali dôležitejšie. Spoločenský život Balkáncov je tiež v protiklade k samotárstvu šroťákov. Dnes vojvodi najímajú šroťákov aby v ruinách hľadali mocné zbrane, ktorými bude možné vyhnať okupantov. Elektronické zázraky sú pritom často bez porozumenia vyhadzované na smetisko.

Princípy: samotár, sebestačnosť, lakomstvo, dieťa starej kultúry, túžba hromadiť, závislosť
"We don't explore characters; we explore dungeons."
Divné Uhorsko - blog o mojom OSR projekte z divného Horného Uhorska 17. storočia, chystanej hernej kampani a nejaké zamyslenia sa
Hlboké lesy - môj zatiaľ odložený OSR projekt o raných kvázislovanských komunitách na hranici tajomného Lesa

Uživatelský avatar
Bifi
Motivátor; Moderátor
Příspěvky: 4970
Registrován: 3. 3. 2005, 12:24
Bydliště: Viedeň

Příspěvek od Bifi » 22. 7. 2008, 21:28

Dovina
Toto je prostredie, v ktorom sme rozbehli našu prvú (a zatiaľ jedinú) hru DeGenesis, ca. koncom roku 2004. Časť informácií je zo základnej príručky a časť je dorobená, aby som mohol hru zasadiť do okolia budúcej Bratislavy.

Klíma
Pod vplyvom klimatických zmien je podnebie v týchto zemepisných šírkach menej pohostinné ako kedysi: je výrazne chladnejšie a pomerne suchšie. Zničená a erodujúca pôda vo veľkej časti Panónie sa pri suchých búrkach dvíha v oblakoch prachu, tiež keď vanie silný vietor od Západnej Borcy, niekedy ešte prináša jedovatý červený prach z Brázdy. Hladina podzemných vôd klesla a voda je cenná.

Okolie
Na sever a severovychod od byvalej Bratislavy su lesy a kopce obyvane mensimi Polskymi a Vychodoborcskymi kmenmi - no hovorí sa aj o na juh postupujúcej vlne hmyzu a pavúkov, v ktorej kráčajú poľskí psychonauti - Biokinetici. Východ patrí prašným pláňam, zalesneným kopcom a občasnému Jehamedánskemu sídlisku. Na juhozapad je zase zmiešaný terén cez Viedenskú zónu postupne prechádzajúci do Álp - zalesnena divocina, mocariska, takmer holé kúsky stepi. Okrem obcasnej osady justicianskych kolonistov ci Helvetickej pevnosti tam ziju vacsinou len dive kmene a par srotakov. Hladina Neziderského jazera klesla o niekoľko metrov a teraz je z neho zapáchajúca a jedovatá bačorina, okolo ktorej sa preháňajú choré a zmutované bytosti.

Republika Praha
Pražská republika má medzi nomádmi reputáciu ako mýtická Atlantída a zlaté eldorádo - legendárna, plná snov a šťastia, no vzdialená a nedostupná. Je totiž len málo tých, ktorí tvrdia že kráčali zdobenými ulicami alebo videli pozlatene stroje Prahy. Prazania maju navonok vdaka zriadeniu Osmanskej kniznice (r. 2512, bývalý Berlín) reputaciu archeologov, sleduju vsak prisne izolacionisticku politiku. Pohoria okolo teritoria byvalych Ciech su zaminovane a strazene vojakmi v cierno-sedych maskacoch, ktory v obrnenych vozidlach strazia pravdu o Prahe. Jeden zo vstupov je udolie Labe pri starych Drazdanoch, druhy na sever po rieke Morava od osady Dovina.

Dovina
Osada Dovina (byv. Devin) tazi zo svojej polohy - je na hraniciach medzi Republikou Praha a jehamedanskou Panoniou. Je to pristavne mesto z plechovych chatrci, za ktorym uz Dunaj nie je splavny lebo ma podobu mociarov a bazin - Uder kosy zmenil byvaly veltok na potok blata. Je to raj paserakov, prostitutok, obchodnikov, technokopov, hazardnych hracov a riecnych piratov - multikulturne mravenisko, v ktorom sa stretavaju balkanska, polska a borcska kultura. Sem-tam zavita aj nejaky africky neolibyjsky kupec ci diplomat z Purgare.

Byvala Bratislava
Bratislava bola z vyznamnej casti zasypana masivnym zosunom kamenov, blata a hliny z Karpat, ktory nastal pri zemetraseni sposobenom dopadom meteoritov a posunom zemskych dosiek. Na Hradnej skale je teraz mala Helveticka pevnost zo suroveho betonu, postavena na zakladoch Bratislavskeho hradu, ktora ako riecny strazca dohliada nad olejnatou a spinavou vodou Dunaja a zarastajucimi troskami mesta. Veliteľom pevnosti, v ktorej slúži o niečo viac ako 10 Helvetikov, je Adjutant Dani Slabon, Balkánec len nedávno preložený z pevnosti na severe Slovinska. V pevnosti slúži aj mladší brat Rutgara von Wolfricka, Obergefreiter Uli-Dietrich von Wolfrick.
Chronistické archívy pred-Eschatonských informácií hovoria, že v Bratislave mala krátko pred dopadom meteoritov sídlo veľká, scientisticky orientovaná sekta, ktorá hlásala vykúpenie človeka z väzenia jeho smrteľnosti - Eschaton mal byť momentom, v ktorom človek (za pomoci technologie) vstúpi do nových rovín bytia. Ak sú však toto tie roviny a my sme tí noví ľudia, tak sa asi veľmi mýlili...

Viedenská zóna
...

Trnava
Trnava je najjužnejšie miesto, na ktorom boli videní Biokinetici, a zároveň najsevernejšie miesto patrolované Helvetikmi. Mesto samotné je stále z významnej časti nehostinné k vyšším živočíchom - pretrvávajúci následok stáročia opusteného chemického priemyslu. Jedovaté látky deň za dňom unikajú z ukrytých, pomaly hrdzavejúcich cisterien. Mesto je preto rajom hmyzu, švábov, pavúkov, krýs a plazov spolu s odolnými rastlinnými druhmi. Je aj veľkou výzvou pre Technokopov, mnoho z nich sa z opustených a pomaly sa rozpadávajúcich ulíc Trnavy nevrátilo.
Helvetické hliadky tiež už viackrát v blízkosti mesta narazili na primitívne kmene barbarov, ktoré hovorili o nedostupných podzemných osadách v kopcoch na západ od Trnavy, ktoré sú obývané zvláštnymi bledými a deformovanými ľuďmi. Tí majú hovoriť mierne odlišným jazykom, používať nepoznané artefakty a uctievať spiace podzemné božstvá, no na dôkladný prieskum teritória tak vzdialeného od Bratislavskej pevnosti zatiaľ nebol dôvod.

Pešť
Mesto skrz-naskrz postihnuté nákazou. Po obrovskom požiari v roku 2092, ktorý pohltil osídlenie Buda na pravom brehu Dunaja, sa z dvojmesta stala vdova, nazývaná už len Pešť. Nákaza a rozklad sa však v hustých strapcoch preliala krajinou a prenikla starým murivom - viaceré spórové polia prenikli na povrch a vtlačili mestským štvrtiam ich charakteristický vlnitý ráz. Medzitým ubehlo veľa času. Stáročia nekontrolovaná vegetácia zmenila ruiny na zelené jaskyne. Nikto sa neodváži priblížiť sa k tomuto mestu, lebo už z diaľky možno tesne pod prahom počuteľnosti cítiť spev Dushaniov. Tóny sú však iné ako v karpatských jaskyniach alebo kopcoch južného Balkánu: ich spev znie nahnevane, berie dych, viacerým pútnikom pri priblížení k Pešti krváca nos, iní hovoria o bolestiach hlavy a zubov. Tí, ktorí sa pokúsili prísť tomuto fenoménu na kĺb, už neboli nikdy videní.

Wroclaw / Breslau
Breslau je bijúce srdce umierajúcej krajiny južného Poľska. Je plné obchodníkov a trhovísk, ktoré poskytujú nomádom miesto na výmenu predmetov, jedla a informácií. Je to uzol uprostred ničoho, bez polí a oáz - holá nemožnosť. Kľúč k tejto záhade je prísne strážený jej vládcom, Piastom. Legendy napriek tomu hovoria o sýto zelených kusoch krajiny, oázach uprostred rozkladu a nákazy - ak existujú, určite sú prísne strážené, pretože môžu byť kľúčom k blahobytu a moci Poľska. Jeden z chýrov hovorí, že tri takéto oázy sa nachádzajú práve v blízkosti Breslau...

Ljubljana / Laibach
Toto mesto je cintorínom gigantov - šedé budovy, nepoznačené zubom času, trčia do zamračenej oblohy ako náhrobné kamene. Zem je pokrytá platňami z rovnakého šedivého materiálu, aj keď na niektorých miestach poklesli a vytvorili malé jazierka. Rastlinám sa tu nepodarilo zachytiť svoje korene, tráva na okraji mesta je žltá a chorá. Nikto sa v Laibachu dobrovoľne dlhodobo nezdržiava. Mesto leží v karnských Alpách na pomedzí talianskeho Purgare a Balkánu, a preto aj na pašeráckej trase, ktorá často privádza návšetvníkov. Existujú viaceré správy a chýry o obviazanej postave, ktorá jagavým pohľadom každého, kto sa k nej priblíži, spáli na popol. Legendy hovoria aj o otrokoch, ktorých vedie na reťazi ako psov a tak sa k nim aj správa - kope ich a ponižuje. Kto sa zdržiava v Laibachu by si mal osvojiť návyk sem-tam sa obzrieť cez rameno...
Aj Alpy v blízkosti Laibachu sú považované za tajomnú oblasť - patrolujúci Helvetici často hlásia spozorovanie iritujúcich svetiel, nečakané pocity závrate a vypadávanie vlasov. Nie je jednoduché podobné správy zamietnuť ako skupinové halucinácie, sú totiž potvrdené tuctami nezávislých pozorovaní a hodnoteniami externých lekárov. Už stáročia existuje medzi Helvetikmi legenda o Triglawovi. Staré opisy hovoria o groteskne znetvorenom mužovi vo vejúcich záhyboch ťažkej látky, ktorý sa nebránene pohybuje tunelmi Helvetikov. Triglaw má byť výnimočne ľstivý, dokáže sa dostať do táborov a obísť kontrolné stanovištia, a musí mať už viac než 400 rokov, ak počítame od prvého spozorovania... Mnohé z rozprávaní sa predbiehajú v absurdnosti: má to byť ten, kto pri stavbe mostov cez Brázdu poskytol Švajčiarom azbestové obleky; má to byť prázdne telo prvého Helvetika; alebo je to ochranca Álp a jeden z posledných reliktov Starej kultúry...

Vojvodina Belehrad
Žiadna vojvodina nevytrvala tak dlho ako Belehrad - toto mesto sa môže pýšiť dlhým radom prísnych kniežat, ktoré však priniesli poriadok a zabezpečili kontinuitu, ktorá tomuto regiónu priniesla reputáciu srdca Balkánu. Život v Belehrade pulzuje ako v žiadnom inom meste tejto krajiny - je to však aj zásluhou Apokalyptikov, ktorí hrou, vášňou a opojením lákajú do svojich sietí a menia Belehrad na Chrám života (a hriechu). Jehamedánska vojvodina Bukurešť to len ťažko akceptuje, nikoho to však nezaujíma - no strážcovia Belehradu ostrým zrakom pozorujú okolité lesy. Vojvoda Djurdič však na pestré hmýrenie v uliciach svojho mesta hľadí so zmiešanými pocitmi - ťažko udržať pod kontrolou Vrany hlásajúce anarchiu. Keby sa jednalo o jednoduchých roľníkov, boli by na výstrahu napichnutí na koly pri ceste, no Apokalyptici prinášajú mestu bohatstvo...
"We don't explore characters; we explore dungeons."
Divné Uhorsko - blog o mojom OSR projekte z divného Horného Uhorska 17. storočia, chystanej hernej kampani a nejaké zamyslenia sa
Hlboké lesy - môj zatiaľ odložený OSR projekt o raných kvázislovanských komunitách na hranici tajomného Lesa

Odpovědět

Zpět na „Hry, systémy, světy“

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 7 hostů