Stránka 1 z 2

De pressio

Napsal: 22. 5. 2017, 00:47
od Antharon
Jedného nepríliš krásneho večera som zo vzdoru spísal hru o živote v Bratislave (a o depresií vôbec). Hra je depresívna a väčšinou tragická. Zamýšľaná je na korešpodenčné hranie, play-by-post alebo hranie v jednom hráčovi vo forme denníka.

prvú verziu sťahujte tu.

Re: De pressio

Napsal: 18. 3. 2021, 12:18
od Jocho
Ty jo.
Štyri roky. Štyri roky je tu na fóre zavesená hra o ľuďoch bojujúcich s depresiou a doteraz ju okomentovalo dovedna nula ľudí. Tento samotný fakt je najlepšiou recenziou celého nápadu a zároveň smutným poukázaním na skutočnosť, že ľudia bojujúci s depresiou sa často stretávajú s nezáujmom svojho okolia, ktoré ich ignoruje (v lepšom prípade), alebo zadupáva ešte hlbšie do ich bezradnosti (v tom horšom prípade).

Každopádne, k hre.
Nápad je super a pre dnešnú dobu viac než aktuálny. Ľudia unavení karanténou a izoláciou prepadajú depresii omnoho rýchlejšie a ľahšie a zášť s nenávisťou zažívajú hotovú renesanciu. Preto by som mal k tomuto nápadu nasledovné nápady:

Zameranie na žurnálovú hru
Sólo RPG hry sú teraz celkom v kurze a toto by bol celkom zaujímavý nápad, ktorý možno zasadiť do ľubovoľného prostredia. Či už by to bolo celkom nefantaskné urban prostredie sledujúce život nudného účtovníka, alebo utlačovanej mladšej sestry hrdinu v stredovekom fantasy svete, alebo posledného mechanika na lodi, do ktorého si všetci radi kopnú. Nech už by bol setting akýkoľvek (ale v tomto kontexte naozaj uprednostňujem non-fantasy urban depresiu), náplňou hry by bolo mapovanie života tohto jedinca. Hra by však stále mohla byť hrateľná aj v skupine, ale o tom o chvíľku.

Priatelia a nepriatelia
Keďže by šlo o žurnálovú hru a páči sa mi mechanika, kedy postava získava bonus pri hodoch, ak videla niekoho takisto zlyhať vo svjom snažení, vyslovene si to žiada existenciu postáv, ktoré koexistujú s postavou hráča. Mohli by to byť vyslovene tichí nepriatelia, ľudia, ktorých hráčska postava potajmä nemá rada, alebo aj celkom otvorene. Ich vzťahy by mohli eskalovať a mohli by sa navzájom ovplyvňovať.

Tieto postavy by pri hre viacerých hráčov mohli predstavovať vždy postavy iných hráčov, aby hra dýchala osamotenou atmosférou plnou zášte a hrotených konfliktov.

Na druhej strane, postava by mohla mať aj spriatelené NPC, ku ktorým by chodila pre rady, pre emocionálnu vzpruhu a pomaly by odhryzávala z energie držiacej ich krehký vzťah na ako-tak fungujúcej úrovni. Priateľské postavy by tak hráčskej postave pomáhali, ale ak by sa ich puto s hráčskou postavou roztrhlo, bola by to pre ňu obzvlášť veľká rana.

Štrukturovanie udalostí a aktivít
Hra by mohla viac nabádať mapovať nejaké udalosti, ktoré stavajú postavy do konfliktných situácií - stretnutia s nepriateľmi, nutnosť s nimi spolupracovať na niečom a pod. Mohla by ponúkať krátkodobé a dlhodobé ciele ako napr. schudnúť, zavolať tú peknú kolegyňu na kávu (aké príhodné), pomeriť sa s rodičmi, preniesť sa cez smrť psíka a podobne. Tieto udalosti by zároveň tvorili nejaké herné hodiny, ktoré by plynuli a tlačili postavu do rozhodnutí a riešenia úloh, ktoré jej môžu ublížiť, ale je to život, ten sa nezastaví a rozhodnutia robiť treba.

Celkovo si myslím, že celý tento nápad s depresívnou hrou môže mať pri správnom podaní pomerne oslobodzujúci dopad na mentalitu ľudí a po každom dohraní dospejú aj k nejakej osobnej katarzii, čo je faktor, ktorý by bolo škoda nevyužiť. Rád by som tieto pravidlá videl vo forme nejakého Zinu alebo peknej dizajnovej brožúrky či zápiskov z denníka, plného fľakov od rozliatej kávy a preškrtnutých slov a depresívnych kruhov načarbaných perom.

Re: De pressio

Napsal: 18. 3. 2021, 12:32
od Jerson
Obvykle, když chceš hrát hru, tak nechceš řešit deprese. Ignorovat hru o depresi a ignorovat lidi s depresí mi přijde jako dvě zcela rozdílné věci.

Re: De pressio

Napsal: 18. 3. 2021, 14:39
od Pepa
Antharon: Mě se na jednu stranu tvůj nápad líbí, na stranu druhou nelíbí. (Protože takhle podáno, je ta hra opravdu depresivní :think:)

Když to třeba porovnám se Střepy snů, tak tam také postavy mají jisté Šrámy. Snaží se je překonávat, dělat věci jim navzdory, snaží se jich zbavit a... Ještě přitom hráči zažijí pěkné dobrodružství... Takže proto mi ta "implementace", která je ve Střepech snů, přijde prostě lepší... :think:

Re: De pressio

Napsal: 18. 3. 2021, 17:32
od Jocho
Je pravda, že DePressio je napísané vážnym tónom, čo môže odrádzať aj potenciálnych hráčov, a preto súhlasím, hrať hru o deprimovaných ľuďoch nie je dvakrát zábavné. V rôznych súťažiach som však narazil na mnoho aktivít a príbehových hier a one-page RPGčiek, ktoré rozoberajú práve seriózne témy a pristupujú k nim so všetkou vážnosťou. Z tých znamejších aj také 10 Candles, ktoré mnohí oceňujú za zobrazenie skľučujúcej atmosféry, nekončí nikdy šťastne.

Aj keď by to nebola práve jarmočná zábava, túto hru by sa pokojne dalo hrať seriózne a hráči by boli seriózni a postavy naozaj tragické. Prečo? Pretože hra môže skončiť úspechom. Je tu potenciál, že postava sa z depresie dostane a vtedy je koniec naozaj zaslúžene farebný.

Na druhej strane, hra by sa pokojne mohla hrať aj odľahčeným tónom a na príbehy postáv by sme mohli pozerať komediálnou optikou ako na večných smoliarov, ktorí čo chytia, to pokazia a sú z toho strašne nešťastní a zakríknutí a kvôli tomu zákerní. Ale nikto ich osudy neberie vážne, pretože [odkaz na vlákno o imerzii] a aj tak sa pri tej hre dokážu zabaviť.

Re: De pressio

Napsal: 18. 3. 2021, 17:39
od KDolecek
Já bych se třeba velmi zdráhal k této věci jakkoliv vyjadřovat, protože to řeší reálné, závažné téma, o kterém vím prd. Taky moc nevím jaký mám postoj ke gamifikaci mentálních problém, třeba tím, že jim přiděluje komplexitu (a stavíš je tak do hierarchie) nebo používáš labels jako "prečo sem smutný".
Třeba to má nějaký terapeutický potenciál? A nebo je to akorát jeden velký trigger? Nevím.

Re: De pressio

Napsal: 18. 3. 2021, 20:40
od Nordoslav
Přečetl jsem si tu hru a jsem regulérně nasraný, ta hra je totální bullshit a vůbec mi nevadí že zapadla. Hodnotím to z pozice někoho, kdo trpí diagnostikovanou panickou poruchou a má sklony k depresi.

Zakladní pravidla jsou vysloveně návod, jak sklouznout do deprese hlouběji. Rámuje celý problém do pozice kdy každá postava zvládne vyřešit svůj problém sama čímž nepřímo podporuje takvý ten celospolečenský postoj že se z toho vyspíš a pokud ne, tak jsi slaboch.

Z čeho jsem smutný. Wtf. Deprese není o tom, že je šlověk z něčeho smutný, je to o absoluitní absenci chut, motivace, emocí...je to stav, kdy i triviální úkony jako vylézt z postele a dělat něco jiného než žrát čokoládu a čumět na netflix stojí obrovský mentální úsilí.

Dostávat se z toho je proces a celoživotní cvičení, ně něco na co si třikrát hodíš kostkou.

neskutečná bagatelizace a absolutní nepochopení každodenního boje obrovská části populace., který jen přispívá k jeho stygmatizaci.

nemá to asboluně žádný potenciál, jen to pčispívá k tomu, že pokud se hráči téhle hry potkají s osobou trpící tímhle problémem,. tak nebudou schopní absolutně pochopit a pomoct jim v jejich situaci.

Tohle je první hra o které jsem tohle řekl: Do koše s ní.

Edit: jedne příklad za všechny škodlivosti této hry: skončit na psychiatrii je tu bráno jako neúspěch! Průlom, kd ykonečně dojde k tomu, že se postavě dostaně pomoci a má šanci se vrátit do jakéhos takéhos normálu je tu brán jako neúspěch!

Edit2: mám sopust překlepů, je to strašný rant, ale nechám to tak, vystihuje to moji dokonalou nasranost

Re: De pressio

Napsal: 18. 3. 2021, 21:59
od Jocho
Nordoslav píše: 18. 3. 2021, 20:40 Přečetl jsem si tu hru a jsem regulérně nasraný, ta hra je totální bullshit a vůbec mi nevadí že zapadla
...
Tohle je první hra o které jsem tohle řekl: Do koše s ní.
Ok, skúsim z inej strany, pretože toto je pre mňa nepochopiteľné.

RPG ako médium nám bezbolestným spôsobom umožňuje vcítiť sa do rolí, v ktorých sa niektorí jakživ nedostanú. Nemám na mysli práve máchanie mečom a sekanie hláv chlpatým potvorám so zubiskami, ale napríklad aj vžitie sa do rolí ľudí, ktorí majú v skutočnom živote problémy, o akých sa iným ani nesnívalo.

Na konci OP je jasne uvedené, že ide o prvú verziu pravidiel. Napriek tomu je hneď niekoľko prvých odstavcov venovaných uzrozumeniu, že stále má ísť o hru, o fikciu. Až potom vybafne na čitateľa sada pravidiel, ktoré - áno - zaručene vedú postavu k depresii, pretože takmer NIČ, čo na ich základe postavy urobia, im z depresie nemôže pomôcť. Samozrejme, Antharon mohol posolstvo hry adresovať ešte presnejšie a jasnejšie, aby predišiel týmto ableistickým obvineniam, ale keďže na ableizmus narážam hojne iba poslednú dobu, v čase písania to ešte asi taký problém nebol. Keď si tie pravidlá spätne pozerám, nenachádzam ani jednu posmešnú vetu alebo pravidlo, ktoré by problém ľudí s depresiou zľahčovalo - satiricky môže jedine vyznieť koniec pravidiel, to je pravda, pretože "môžu vytvárať prelnený svet plný smutných ľudí" pôsobí ako vystrihnuté z Kafkovej tvorby. Napriek tomu by mohol urobiť ústretový krok a implementovať tam X-kartu.

V prípade, že by som hru hral vážne, tak sú pravidlá nastavené tak, že postava skončí na tom zle. Koniec v psychiatrickej liečebni považujem stále za nešťastný koniec, pretože - držiac sa pravidiel - každá postava si chce pomôcť sama a keď sa jej to nepodarí, skončí v rukách odborníkov. Aj keď teda ide ešte o ten najlepší zlý koniec, aký v príbehu môže nastať, stále ide o zlý koniec, pretože postava vo svojom poslaní zlyhala. Z hľadiska pohľadu do mentality deprimovaného človeka je to vymyslené dobre, pretože zdravý človek jednoducho nepochopí úskalia, ktorými človek trpiaci depresiami a odmietajúci cudziu pomoc prechádza.

Naopak, keby som hru hral s humorným nadnesením, koncipoval by som herný príbeh ako život "Pána účeního". Dlho som tie komédie (áno, tak je táto filmová séria zaradená) nevidel, ale naozaj si neviem spomenúť na jediný diel, ktorý by pre Fantozziho skončil dobre. Vždy film skončil so sladkokyslým záverom, kde buď postava stáe bojuje o svoje šťastie, alebo končí v ilúzii víťazstva nad osudom.

Naozaj ma prekvapuje vlna nevôle a hejt, aký sa k tomuto pokusu o poukázanie na vnútorný boj s démonmi zniesol, hlavne v porovnaní s inými hrami, ktoré existujú a majú vyslovene dehonestujúce alebo hnusné zasadenie:

Everyone Is John je vyslovene výsmech z ľudí trpiacich ťažkou duševnou poruchou. Hráči sú priamo zasadení do rolí démonov-vnútorných hlasov, ktorí doženú hlavného protagonistu až za hranice jeho možností.

Kid World je hra o postapo svete, kde všetci dospelí nejakým pričinením oslepli. Deťom však zrak ostal, a tak sa spoločnosť reštruktualizovala, kde si niekde v dospelých urobili otrokov, iní zastávajú paradoxne dôležité posty, a ďalším sa zase všetky deti vyhýbajú, pretože v tomto svete stačí na dočasné vyliečenie slepoty dospelých zjesť... jo, detské oči. A aby toho nebolo málo, svetom sa začali premávať monštrá, ktoré aj vidia, aj majú silu dospelákov a vraždia všetkých bez rozdielu. Naozaj super hra pre budovanie vzťahov v rodine.

Alebo hra The End, kde na Zemi prebiehol deň Posledného súdu - Boh si vzal svoje ovečky, Satan tie zlé... a na Zemi ostali tí, ktorých nechcel nikto. Vedomie, že po smrti ľudí fakt nič nečaká, pretože boli očitými svedkami toho, ako im ušiel vlak, buduje v tomto settingu písanom bez štipky sarkazmu naozaj nechutné príbehy.

A dalo by sa pokračovať.

Spomínané 10 Candles. Všetci umrú.
My Life With Master. Zneužívanie osôb bez dôstojnosti. Bomba.
MASHED. PbtA hra o vojne v Kórei a hrôzach, ktoré tam boli.
The Farm. Hráči sú postavami držanými v poľnohospodárskom zariadení. Za 6 týždňov ich zabijú a zjedia majitelia tejto farmy.
Don't Rest Your Head. Hra o ľudí trpiacich insomniou, ktorým sa realita prepletá s fikciou a nadobúdajú nadprirodzené schopnosti výmenou za duševné zdravie.

Toto už vyzerá ako rant z druhej strany barikády, ale chcel som len poukázať na to, že existujú aj hry - široko známe - s omnoho hrôzostrašnejším settingom a poslaním a predsa majú svoje publikum. Keďže tu šlo o prvý nástrel pravidiel, očakával som (a verím tomu, že aj sám Antaron) skôr otvorenie diskusie s námetmi, ako z toho urobiť hru, ktorá by mohla poukazovať na túto prehliadanú civilizačnú chorobu a nie nasrdené reakcie odpisujúce ju do prepadlištia internetov.

Re: De pressio

Napsal: 18. 3. 2021, 22:10
od Nordoslav
Jocho píše: 18. 3. 2021, 21:59
Nordoslav píše: 18. 3. 2021, 20:40 Přečetl jsem si tu hru a jsem regulérně nasraný, ta hra je totální bullshit a vůbec mi nevadí že zapadla
...
Tohle je první hra o které jsem tohle řekl: Do koše s ní.
Ok, skúsim z inej strany, pretože toto je pre mňa nepochopiteľné.
Mě nevadí "setting"mě vadí že hra potvrzuje a utvrzuje v hráčích falešné představy o psychických nemocích, které jen dál ostrakizují psychicky nemocné, brání jím o problémech mluvit a hledat pomoci.

Hra říká, že správné řešení deprese je dostat se z deprese sám. Prostě jako když si zlomíš ruku, tak jse správně si dát ruku do dlahy a přechodit to, protože cokoliv jiného je "prohra"

Mechanika "postava o depresi s nikým nemluví" jen dál podporuje něco, co dnes a denně reálně škodí x lidem.

A jo, trigruje mě to, protože se mě to osobně dotýká, ale tvoje nepochopení je svým způsobem jen potvrzení, že kolem psychických nemocí je stále obrovské množství tabu. Sám jsi to řekl - člověk který si řekne o pomoc prohrál.

V reálném světě je ale tohle vítězství. Vítězství kterého se tak špatně dosahuje, právě kvůlu předsudkům.

Tahle hra svými mechanismy jen utvrzuje tyhle předsudky a být rozšířená (což naštěstí není), tak tím aktivně škodí hráčům s jakoukoliv psychickou poruchou.

Tebou citované hry upřímně neznám, ale v kontextu debaty jsou stejně irelevantní, protože je to akorát whataboutismus

Re: De pressio

Napsal: 18. 3. 2021, 22:37
od Jocho
Nie som autor pravidiel a neviem potvrdiť, že sú písané skutočne s uvedomovaním si, ako pôsobia. Zároveň však viem, že Antharon dával cennú spätnú väzbu pri tvorení pravidiel viacerých hier, napríklad aj Hrstky, a tak ho nepovažujem za pacholka, ktorý napísal pravidlá o deprimovaných ľuďoch len preto, aby si z nich robil srandu.

Aj kvôli tomu sa na pravidlá pozerám ako na návod, ako postavu dostať do depresie. Prečo by to niekto, preboha robil? Pretože človek, ktorý depresiou netrpí, nevie, ako sa cíti ten, ktorý má problém nájsť motiváciu vstať každé ráno z postele. A táto hra je presne o týchto ľuďoch. Za seba ako človeka, ktorý diagnostikovanou depresiou netrpel, môžem povedať, že vďaka tejto hre by som vedel získať dobrý vhľad do sveta ľudí, ktorí ňou trpia a boria sa životom bez pomoci. Keď tú problematiku otočím, ako by mala vyzerať hra, ktorá otvára okno do čiernobieleho sveta depresie? Má obsahovať návod, ako z nej skutočne a efektívne von? Asi áno. Ale ako sa dostať do nej? Ako donútiť človeka aspoň povrchne okúsiť tie pocity bezmocnosti, keď pravidlá budú orientované na čo najefektívnejšie sa vymamenie z depresie? Celá hra, toto imaginatívne cvičenie, potom stratí svoj zmysel.

Samozrejme, keď chceme uvažovať o DePressiu ako o komplexnej hre o vnútornom boji, chýba jej toho dosť, sám som v prvom poste vypichol niekoľko bodov, ktoré by mohli byť použité.

Možno práve ľudia ako ty, ktorí čo-to o tomto probléme vedia, by mohli podať cenné nápady, aké prvky zakomponovať do pravidiel tak, aby na niekoho nepôsobili iba ako bagatelizujúci návod ako sa zdeptať, ale aj spôsob, akým sa z depresie dostať.

Re: De pressio

Napsal: 18. 3. 2021, 22:57
od boubaque
Jocho, nevím, jestli je dobrý nápad vrtat do člověka, který sám napíše, že ho to naštvalo tolik, že se nebude obtěžovat po sobě ani opravovat překlepy. Zvlášť když svůj pohled vyargumentoval už v prvním příspěvku.
Jocho píše: 18. 3. 2021, 22:37 Nie som autor pravidiel a neviem potvrdiť, že sú písané skutočne s uvedomovaním si, ako pôsobia. Zároveň však viem, že Antharon dával cennú spätnú väzbu pri tvorení pravidiel viacerých hier, napríklad aj Hrstky, a tak ho nepovažujem za pacholka, ktorý napísal pravidlá o deprimovaných ľuďoch len preto, aby si z nich robil srandu.
To, že to tak nezamýšlel a stalo se to třeba z nevědomosti, neznamená, že se toho nemohl dopustit. Mohlo se stát třeba i to, že s tím pracoval záměrně a opravdu to na těch stereotypech staví, jen to nemyslel jako jejich podporování. Nevím, já ta pravidla nečetl a teď nemám čas a chuť je číst. Ale nějak nemám pocit, že by Nordovy příspěvky byly nějak nesrozumitelné, protože je i přes svou naštvanost vyargumentoval.

Většinu těch tvých příkladů neznám, ale třeba My Life with Master schytalo té kritiky docela dost, i když ode mě třeba hlavně za to, že je to špatně nadesignovaná hra, popsal jsem to v komentáři u anotace. (A Don't Rest Your Head nestaví na stereotypech, které insomniakům ubližují, pokud vím.)

Ale dám ti ještě jeden příklad: Fat Man Down je severský larp, za který bych autorovi nejradši rozbil hubu do krve. Už jen instrukce pro uvaděče mě tak naštvaly, protože larp pracuje záměrně se stereotypy ohledně nadváhy a podporuje je takovým odporným způsobem, že nabádá ke zradě důvěry a reálně může působit psychická traumata pro hráče a naopak některé méně chápavé ve stereotypech utvrzovat. A když se podíváš na komentáře, tak jsou všechny vlastně pozitivní.

To píšu jako člověk, který nadváhou nikdy netrpěl a nevím ani o nikom, kdo by nějakým nepřijetím spoleřnosti kvůli nadváze trpěl.

Re: De pressio

Napsal: 19. 3. 2021, 01:20
od Antharon
Ked uz ste sa do mna pustili len tak z nenazdania styri roky po vydani tohoto pamfletu, dovolte mi k tomu napisat nieco o tejto hre na ktoru som davno zabudol. Zijeme takmer o pol dekady neskor a nie je prijemne vracat sa do tejto etapy mojho zivota.

Hra vznikla pred styrmi rokmi v odpornom sedivom svete bratislavskej petrzalky. Autor tejto hry lezal uprostred noci v posteli, prilis unaveny nez aby robil nieco uzitocne a prilis frustrovany nez aby dokazal spat. Insomnia uz trvala nejaku dobu. Vtedy prisiel ten moment. Mal by som nieco napisat - asi RPG. Hra nie je terapiou na liecbu depresie, aj to tam pise v bode cislo 1,:
Táto hra, hoci je vážna, negatívna a niektorým sa môže zdať terapeutická musí ostať hrou. Situácie, postavy a problémy musia byť vymyslené a hráčska postava musí byť fiktívna.
Hra je volanim o pomoc. Je vyjadrenim tuzby po pochopeni stavu, ktorym autor prechadza. Hra nepopisuje sposob ktorym ma clovek trpiaci depresiou postupovat, naopak, popisuje stereotypy ktore sa prebudzaju v jeho hlave. Osamelost, frustraciu, odcudzenie. Hra netvrdi ze clovek trpiaci depresiou o nej nema s nikym hovorit. Hra tvrdi, ze clovek, ktory trpi depresiou presne toto robi. Uzavrie sa sam do seba a snazi sa boj vyhrat bez cudzej pomoci. Hanbi sa za svoj stav.

Hoci system je podla mna funkcny a dennikove hry su ojedinele, hra nikdy nebola vytvorena preto aby ju niekto hral. Nikto ju ani nikdy nehral a ani nebude. Povedzme si to uprimne.

Proces tvorby je ocistujuci, je to katarzia, ktorou si kazdy prejde ked vytvori nejaky produkt svojho snazenia, vlozi do neho kus svojej duse. A potom caka. Caka s malou dusickou, ze niekde sa objavi a pozrie sa na toto dielo a nieco povie. Mozno to bude pochvala, mozno vytiahne nieco co sa mu paci a virtualne autora poklepe po ramene. Mozno to bude kritika, ktora otvori debatu, a mozno dokonca privedie do diskusie viac ludi. Je to jedno, pretoze clovek v depresii potrebuje iba nejaku pozornost, alebo zaujem. potrebuje vediet ze nie je na celom svete sam. Niekedy to trva dlhsie. Napriklad styri roky (bez dvoch dni). Styri roky, pocas ktorych na toto dielo, hoci zle sada prach a jeho autor je ponechany v osamelosti.

A potom sa to zrazu otvori, pride nejaky clovek ktory si nahodne precita osamely prispevok bez komentarov zapadnuty niekde na dvadsiatej stranke undergroundoveho fora.

A potom pridu dalsi ludia. Niekto nepochopi, ze ignorovat hru o depresii je v tomto pripade ignorovanie cloveka z depresiou a povie mu narovinu, ze si o nom mysli ze je ludsky odpad.

Alebo pride niekto kto to nepochopi, ma pocit, ze on je jediny, ktory kedy mohol mat nejaky problem a automaticky sa prednaserie a prejde na uroven osobnych utokov.

A potom sa k tomu mozno zacnu vyjadrovat aj ludia, ktori si to ani neprecitali. Mali silu precitat si niekolko kritik dlhsich nez je cely obsah hry, ale nemali cas alebo chut precitat si hru samotnu.

V takomto prostredi tieto hry vznikaju. Mate pocit ze to je ableizmus? Zabava vsetkych tych ludi, co sa odbavuju na vas vlockach ktori sa maju zle?

Bola to terapia, bola pre mna. Ak si precitate tu hru a zamyslite sa nad jej obsahom, asi vam bude jasne preco som tie dovody nerozvijal. Clovek sa snazi z toho dostat sam a zaroven dufa, ze mu niekto poda ruku. Pisanie pomohlo, mlcanie uz menej. Dakujem za podporu Jocho, dakujem za kritiku vsetkym ostatnym.

Skusme sa teraz vyhnut osobnym utokom a podme dalej diskutovat. Norde, ak sa chces pobit, budem k dispozicii na prvej pocovidvej slezine. Bubaku, mohol si si to aspon precitat predtym nez si sa k tomu vyjadril, su toho dve stranky s velkymi okrajmi.

Re: De pressio

Napsal: 19. 3. 2021, 01:51
od Pepa
Takhle, Antharone. To, co píšeš, mě napadlo. Proto ti chci říct to, že pokud ti psaní té hry pomohlo, tak v tom případě ta hra splnila svůj účel a jsem za to rád.

Re: De pressio

Napsal: 19. 3. 2021, 08:22
od Nordoslav
Já už tohle téma nechci rozebírat ale jen aby bylo jasno:
Je mi od začátku jasný, že autor nepsal hru se zlým úmyslem, jen s nepochopením problematiky. A proto jsem taky celou dobu nasraný a nadávám na hru a ani jednou jsem neřekl nic na adesu autora.
To jen Jocho mi začal vysvětlovat, že tam nevidí výsměch, což je moc pěkný, ale já jsem netvrdil že tam je.
Antharone, pokud někde vidíš osobní útok, tak se ti omlouvám, nebylo to tak zamýšlené. Opravdu věřím, že jsi to myslel dobře.
Můj názor na hru to ale nijak nemění.
Ta hra není o depresi, je o falešné představě deprese, která je rozčířená v bbecném povědomí. Jako taková se nedá spravit. Probůlém není v mechanismech, je v samotné premise.

Re: De pressio

Napsal: 19. 3. 2021, 08:38
od Antharon
Nie, vobec si to nepochopil, len tu opakujes svoje a snazis sa diplomaticky tvrdit, ze ty nekritizujes mna ako autora iba moj produkt, ale ono to je vo finale to iste. To co si tu urobil je bezcitne, arogantne a neslusne a ty sa teraz snazis vyjst z toho ako ten co si tu nerobi hanbu. Spravaj sa trocha a nie, ze "ja som strasne nasraty, budem tu robit zo seba obet, ani si po sebe nebudem opravovat chyby, lebo som chudacik a to mi dava pravo spravat sa ako sedlak"