Kroniky Darižky - setting

Svet Darižky je temným a nemilosrdným miestom plným fantázie a mystiky presiaknutej krvou a studeným dažďom. Príbehy rozprávajú o hrdinoch, ktorí stratili svoje sny a prostý život aby po boku starovekých ochrancov bojovali proti tieňom a starým božstvám zužujúcich tento svet. Všadeprítomný boj o prežitie odkríva čoraz viac tajomstvá dávno zabudnutej kultúry, ktorá odhaľuje svoju strašlivú a zvrátenú tvár.
Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Kroniky Darižky - setting

Příspěvek od Sammael » 21. 11. 2009, 22:00

Toto je diskuze k settingu nového Sammaelova projektu Kroniky Darižky. Diskuze o systému této hry probíhá tady.

Setting - História
Svet Darižky
Svet Darižky je temným a nemilosrdným miestom plným fantázie a mystiky presiaknutej krvou a studeným dažďom. Príbehy rozprávajú o hrdinoch, ktorí stratili svoje sny a prostý život aby po boku starovekých ochrancov bojovali proti tieňom a starým božstvám zužujúcich tento svet. V ukrutnej snahe navrátiť ho večnému chaosu z ktorého vzišiel. Všadeprítomný boj o prežitie odkríva čoraz viac tajomstvá dávno zabudnutej kultúry, ktorá odhaľuje svoju strašlivú a zvrátenú tvár.

Črepiny histórie
Niekto kedysi prehlásil, že históriu píšu mocní králi. V Darižke to ale bolo trochu inak veľa príbehov a legiend tvorili osudy prostého ľudu. Za týmto menším kontinentom stojí dlhá a bohatá história a je už iba niekoľko tých, ktorí by o nej vedeli rozprávať. Bardi o jej mýtoch spievajú piesne a píšu básne. Rodičia svojim deťom rozprávajú báje a povery. Tých je naozaj obrovské množstvo, čo národ to náboženstvo, čo kultúra to povesť, ba aj mnohé povesti. Avšak v tejto kapitole vám priblížime iba tie udalosti, ktoré mali na Darižku súčasného veku najsilnejší dopad.

Ranný vek
Pár tisícročí pred založením impéria, Darižku civilizovalo niekoľko národov a kultúr. Prevažne to boli staro elfské kmene roztrúsené po celom kontinente. Tie si svoje územia bránili kameňom a plameňom . Emisárov a námorníkov z okolitých svetov, túžiacich po nájdení nového sveta stihol nečakane krutý osud. Staro Elfské barbarské kmene necítili zhovievavosť ani ľútosť nad cudzími, neprijímali návrhy na zjednotenie národov a tí, ktorí si ich kultúru chceli podmaniť zomreli bolestivou a strašlivou smrťou.

Vzostup a pád staro elfského kráľovstva
Svoje kráľovstvo si Elfovia budovali po stáročia, kameň na kameni, v prameňoch krvi, počas hladomoru, masakrov a vojen. Zažili vzostup a pád mnohých kráľov, ktorí na tejto zemi zanechali hlboké rany. Napriek tomu všetkému sa zo staro elfských kráľovstiev stala mocnosť, ktorá si svoju domovinu dokázala ochrániť a previesť jej národy do éry kultúrneho rozkvetu. Počas tejto éry sa v Darižke zrodili základy väčšiny súčasných miest a unikátnych pamiatok, ktoré stoja dodnes aj napriek vojnám ktoré nimi prehrmeli. Či už prístavné mestá Halicia a Qidir, Zairove šarlatánske siene alebo majestátna pevnosť Pavelova. Počas tohto dlhého a chladného obdobia invázií a vpádov cudzích armád vznikla vojnou kalená aliancia staro elfských rodov. Ktorej moc a slávu vláčili ako bremeno zotročené národy, ľudí, trpaslíkov, polo obrov a tých ktorým v žilách prúdila chladná dračia krv.

Tyrania Elfov nepoznala hraníc. Aliancia túžila čoraz viac po väčšej moci a expanzii do okolitých krajín. Otroci boli vykorisťovaný a pracovali v neprípustných podmienkach. Bola to pre tieto menšiny strašlivá doba. Až kým sa v útrobách hlbokých baní, za kolesami obrovských kladiek a pod strechami horúcich kováčskych dielní nezačalo rodiť niečo ako tajná temná mágia. Otrokárske národy nachádzali staroveké artefakty z čias o ktorých sa nikdy predtým nerozprávalo. Črepiny časom zabudnutej kultúry tak záhadnej a starobylej, že sa o ich existencii ani len netušilo.

A keďže Aliancia potláčala akýkoľvek náznak vzdoru či rebélie spôsobom, ktorý im bol najbližší, veľa plánov a sabotáží menších povstaleckých skupín na oslobodenie svojich druhov stroskotalo na múroch mocného kráľovstva. Síce tieto malé a zanedbateľné spory upadli do zabudnutia, temná mágia sa zúrivosťou a snahou otrokov naučiť sa ich tajomstvám dostávala k čoraz väčšiemu slovu. Niekoľko storočí organizovanej rebélie, vzdorov a povstaní viedlo k zaslúženému pretrhnutiu reťazí. Zvíťazili v čase, keď mala temná mágia takú moc, že o nej takmer nikto nepochyboval. Otroci jej mali generáciu po generácii čoraz viac zakorenenú vo svojom vnútri. Potomstvo zabudnutej civilizácie začalo prúdiť v ich žilách, zmocnilo sa ich mysle, zatemnilo srdcia a poznačilo telá.

Úsvit Karilského impéria
Víťazstvo otrokov bolo vybudované na základoch porozumenia a váženia si rôznorodosti odlišných kultúr. Vznikali tajné kulty, náboženské skupiny a krvou spečatené pakty. Čoraz viac sa z nich stával jeden mocný a jednotný celok. Takže sa dá povedať, že už v okovách staro elfského kráľovstva vznikali základy impéria. A bolo len otázkou času kedy návrh na jeho budovanie, po oslobodení z otroctva, vezmú do rúk tí najmocnejší. Ich pot zase raz nahradila krv a ruky zohavila tvrdá práca. Na konci však zanechali silné a rozsiahle impérium jedenástich kráľovstiev s pevnými základmi a jasnými cieľmi. Ucelené radou kráľovských vazalov , spečatené spojeneckou pečaťou, ktorá ohraničila územie ríše a následným korunovaním cisárovnej vznikla nová vláda. Vyhnané elfské rody sa zjednotili na juhu v pustinách Darižky v podobe niekoľkých slobodných národov.
V týchto časoch impérium pokrývalo takmer celú Darižku a cisárovná vyviedla svoj ľud z temnej doby ideou odpustenia a súdržnosti. Táto idea však hnila vo vnútri nezabudnuteľným hnevom a nenávisťou voči tyranii staro elfskej aliancie rodov. Študovala sa mágia zabudnutých predkov, strigôňska alchýmia a vyvíjala sa nová pokročilejšia kultúra. Čoraz viac sa zo starovekého potomstva vytrácala všadeprítomná temnota. Vznikla tak Karilská ríša a jej hlavné mesto Dakurd.

Rozkvet mágie
Mágia v Karilskom Impériu zažívala obrovský rozkvet, odhaľovali sa jej nové formy a tie staré, na ktorých sa podpísala krv a obeta predkov, začali byť zakázané. Jej temná podoba sa čoraz viac vytrácala z kníh kúziel a zvitkov mágov. Dokonca aj tí najstarší a nesmierne mocní čarodeji si pomaly osvojili jej novú formu. Uvedomovali si, že tajné rituáli poškvrnené krvou vinných a nevinných neboli tou najsprávnejšou cestou k poznaniu starovekej moci. Časy kedy to bola jediná možnosť, boli už dávno preč. Existovali však takí, ktorí sa temnej mágie nemienili vzdať. Boli to najmä tí, ktorých si táto strašlivá moc úplne podmanila. V tichosti sa utiahli do tieňov ríše a tak poznania temnej mágie opäť uviazli v pavučine zabudnutých spomienok. Impérium tak zažívalo najsilnejšiu expanziu a pracovitý ľud s hrdosťou hájil jeho ideály. Až do chvíle kým svet neprestal snívať, ale o tom až neskôr. Nasledujúci popis sveta Darižky a jeho jedenástich imperiálnych provincií sa datuje ku koncu tretieho veku. Kedy sa ríša ukájala vo svojom rozkvete. No hniloba a dekadencia požierala jej základy.
EDIT: Táto kapitola ktorá pojednáva o zaciatku štvrtého veku a vlastne tvorí jadro settingu bude az po popise kralovstiev pred dnom stratených snov. Hrači tak budu mať slobodu tento svet pretvoriť po svojom
Šero
Jedného dňa, na sklonku jarného času posledného veku začala zem krvácať. Oblohou sa prehnali silné dažde a povrch pokryla hmla. Striedajúce sa počasie nahradilo večné šero a nebolo rána, ktoré by neostalo sychravé. Večeri boli chladné a nesmierne tmavé, lampáše tak nahradili mesačný a hviezdny svit. A keď vlci prestali jednej noci vyť, zo spánku sa vytratili sny. Nikto nevedel čo sa zo svetom stalo, ani ten najmúdrejší druid či učený mních nedokázal vysvetliť javy, ktoré tieto udalosti nasledovali.
Z tieňov sa vynorili ohyzdné stvorenia pripomínajúce nočné mory z legiend. Stromy prestali šušťaním lístia komunikovať s okolitou prírodou, mnohé druhy zvierat besneli a niektorých Darižkanov posadla neznáma moc. Záhadná sila začala pretvárať na niektorých miestach realitu. Menilo sa okolité prostredie, predmety v rukách, ba dokonca ľudia a zvieratá. Vyzeralo to ako by temná mágia pretvárala a mučila svet zaživa.

Tieto javy sa v Darižke objavovali čoraz viac a viac, boli ako škvrny v realite. Túlavý hraničiari a obchodníci tvrdili, že sa to sa deje aj v okolitých krajinách. Nejaký čas sa zdalo, že svet čoskoro pohlti úplný chaos. Umenie, kultúra, česť a sláva sa zmenila v každodenný boj o prežitie a pevné impérium začalo planúť v plameňoch deštrukcie, šialenstva a chaosu. Impérium preto neváhalo a vznieslo návrh Garilskému domíniu stať sa súčasťou ríše a pochovať tak večnú nenávysť. Dúfajúc, že sa im spoločne podarí spoločného nepriateľa zahnať tam odkial prišiel. Nuž zdalo sa, že márne.

Ten pravý náznak nádeje na lepšie časi prišiel až po tom ako sa prebudili staroveký ochrancovia, známy aj ako Avatary.
Naposledy upravil(a) Sammael dne 23. 11. 2009, 12:35, celkem upraveno 9 x.

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Kroniky Darižky

Příspěvek od Sammael » 21. 11. 2009, 22:02

Setting - Impérium
Karilská ríša
Impérium a jeho jedenásť nezávislých provincií stojí na prahu vekov, na prelome éry rozkvetu a tragického začiatku nikým nečakanej doby temna. Týchto niekoľko krajín spojila v jedno a zocelila vzájomná história. No ich súdržnosť vo väčšine prípadov nie až je taká pevná ako koruna, ktorej sa klaňajú. Ako plynul čas, mnoho panovníkov zasadlo na trón a ujalo sa cisárskeho žezla. Väčšina viedla svoje národy v duchu ideálov nastolených prvou panovníčkou Karilskej ríše. Avšak našli sa aj taký, čo túžili po čoraz väčších právomociach a tím podkopávali pevne položené základy. Vzťahy medzi provinciami tvoriacimi jadro ríše zocelilo nespočetné množstvo sporov a občianskych vojen. Náboženských krviprelievaní a cechových roztržiek. Našťastie sa v prípade hájenia cisárovho slova dokázali odosobniť na nejaký čas od svojej nevraživosti. Postaviť sa so zaťatými zubami vedľa seba a nasledovať vôľu najvyššej moci. A práve to je jeden z mála dôvodov prečo im ich spory senát ríše na čele z korunou stále toleruje.

Cisár
V popredí Karilskéj vládnej monarchie stojí cisár Helbern Riskar II, knieža z ďalekého východu. Držiteľ najvyššej autority. Korunovaný najvzácnejšími polo elfskými drahokamami a zahalený vzácnou róbou, vykresľujúcou najdôležitejšie miľníky histórie. Miesto na majestátnom tróne od počiatku impéria dedí ,tesne po otcovej smrti , najstarší potomok vládcu. Táto krvná línia sa už niekoľko krát pretrhla a na miesto hlavy ríše zasadol panovník ktorého zvolil senát. Či už to bol knieža, kráľ alebo guvernér, jeho korunováciu sprevádzalo viditeľné súperenie plné nevraživosti a intríg šľachtických rodov. Tie občas vyvrcholili v rozsiahlejšie spory a v niektorých prípadoch dokonca v občiansku vojnu.
Momentálny cisár Riskan II vedie svoj ľud slovami plnými nádeje na lepší zajtrajšok a usilovne sa snaží udržať provincie po kope všetkou svojou mocou. V dobe keď na jeho havraniu, hustú hrivu nasadili korunu moci prisľúbil ľudu prosperitu a znovu nájdenie starovekých symbolov. Počas dvadsiatich troch rokov vlády sa mu podarilo z mesta Dakurd vybudovať kolosálne veľkomesto známe široko ďaleko za hranicami ríše a obnoviť niekoľko dávnych tradícií. Ako sú napríklad rôzne hry a festivaly, či už rytiersky tjost alebo hudobná dráma. Na začiatku štvrtého veku sú kráľove vlasy poprepletané šedinami, a črty jeho ostrej tváre zvýraznené vráskami. No v jeho tele stále koluje rovnaká sila a integrita ako v časoch keď sa ujímal cisárskeho štítu. O jeho ochranu sa stará nielen obrovské imperiálne vojsko ale aj lojálna garda zlatého krídla.

Senát
Cisár vie ako správne panovať svojmu ľudu a nenásytnej šľachte. No napriek tomu jeho slovo sprevádzajú rady senátu. Ten je tvorený spoločenstvom zástupcov a vazalov panovníkov jednotlivých provincií. Sú jeho oporou no zároveň aj záhubou. Ich intrigy sú často stredobodom záujmov a pach obrovskej túžby po moci je cítiť až k trónu. Schvaľujú zákony ktoré vznesie cisár, určujú výšku daní, rozhodujú o správe nad územiami a udeľujú šľachticom tituly od výmyslu sveta. Starajú sa o ekonomiku, armádu, zákon a medzi provinčné vzťahy. Ak niekto potrebuje audienciu u cisára, oni sú tí čo rozhodnú či je toho dotyčný hoden.
Naposledy upravil(a) Sammael dne 23. 11. 2009, 12:35, celkem upraveno 4 x.

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Kroniky Darižky

Příspěvek od Sammael » 21. 11. 2009, 22:03

Setting - Kráľovstvo
Putovanie Darižkou
Či už vaše šľapaje rozvíria piesok v pustinách domínia na juhu alebo rozmliaždia bahno v tajomných bažinách Baligoru, či už sa budete brodiť Hilvínskym brodom v srdci darižky alebo si zdriemnete pod jedným z obrích fígovníkov v lese Cilín. Svet Darižky vám má stále čo ponúknuť no pocit bezpečia tu budete hľadať iba márne. Je plný tajuplných miest, prírody ktorá je viac než len pastvou pre oči a hrdých kráľovstiev ktoré tesajú svoju pýchu ako do kameňa tak na pláty svojej zbroje. No ako aj iste sami viete, každý zlaťák ma dve strany. A tak sa vaše okúzlenie z pôvabnej krajiny môže zmeniť v prekliatie. Život v Darižke nie je dlhý, je to zem ktorá na svojom chrbte nesie od veku vekov ťažké bremeno.

Čo môže byť chutné navonok, vie byť trpké vo vnútri. A naopak. Pod povrchom sa totiž ukrýva časom zabudnuté tajomstvo starého a sveta a v jaskyniach na vás nemusia čakať iba vzácne drahokamy ale aj pazúry a ostré tesáky bytostí, ktoré čakajú na deň, kedy sa vaša odvaha vzprieči zdravému rozumu. A len vtedy zistíte, že z vás hrdina nikdy nebude. V kráľovstvách Karilského impéria zažijete dni, kedy pocítite, že žiť je sveta sláva ale aj dni, v ktoré budete preklínať chvíľu keď ste sa narodili.

Raniva
Keďže Ranivské kráľovstvo leží na samom východe impéria. Jeho hranice so susediacou Gulvinou sú jedným z najstráženejších miest na území Karilskej ríše. V poslednom veku musela Raniva čeliť obrovskej invázii , ktorú mal na svedomí odveký nepriateľ Darižky, krutý tyran a Gulvínsky pán Alnoš mrzutý. Tento boh z dávnych čias na sklonku štvrtého veku prerazil východné hranice impéria a nemilosrdne naň zaútočil. Spoločne so svojou armádou barbarských obrov z Nelinského brodu, strašlivých ohyzdov z Kúdie a dvoma mocnými okrídlenými spojencami, šedým drakom Gerašom a Barekom planúcim srdcom. Pálili dedinu za dedinou, rúcali kamenné valy a hradby pevností a miest.

Obrázek

Zabíjali ženy i deti, slabých i mocných. Až do chvíle, kým sa mu na vzdor nepostavilo mohutné Vojsko cisárovnej. To však dorazilo na pomoc v čase keď bola veľká časť Ranivského kráľovstva v plameňoch a popolom pokrytých troskách. Uplynulo niekoľko rokov urputných a dlhých bojov, kým sa miesto kráľovi Gildanovy Prievozníkovi, vedúcemu imperiálnu obranu podarilo vojská Alnoša mrzutého poraziť a krutého vládcu zabiť.

Tento deň víťazstva je na veky poznačený krvou udatných a chrabrých bojovníkov impéria. Avšak nie len tým. Zlé jazyky tvrdia, že skolením jedného z posledných žijúcich bohov na Ranivské kráľovstvo uvrhol miesto kráľ večné prekliatie. Vody riek a jazier na najvzdialenejšom východe začali vrieť a pretekať jedom. Zem sa rozochvela a popraskala a pôda zosunula. To priviedlo do záhuby nemalú časť už beztak zúboženého kráľovstva.

Tú daždivú a chladnú noc som kľačal nad telom svojho úbohého syna a držal jeho krvácajúce rany. Vedel som, že sa poblíž nájde nejeden bastard, ktorý mi v tejto bojovej vrave plnej praskajúcich kostí a nárazov zbroje o zbroj utne hlavu. Zaslzenými očami som preklínal bohov a vzhliadal k hviezdam pomedzi kvapky dažďa ktoré zmývali špinu z mojej tváre. V tom oblohu preťal záblesk aký som v živote predtým nevidel. Nasledoval ďalší a za ním ešte jeden. Nocou sa na to prehnali búrkové beštie v snahe spasiť naše stratené duše. Mali obrovské tesáky a žiarivú zbroj, boli rýchle ako hrom a nemali s nepriateľom zľutovania. Oni pomohli nášmu kráľovi zahnať útočníka tam odkiaľ vzišiel.
Život môjho syna mi už nikto nikdy nevrátil.
- Mirnik Drienar – Seržant Ranivskej ľahko odetej jazdy


Hranie Ranivana
Niekoľko rokov hlbokých strát, nespočetných zranení a hlasitého náreku sa nepochybne podpísalo na mentalite Ranivských krajanov. Síce sú poctený víťazstvom a slávou. No ich srdcia zoviera pocit viny. Nevraživosť a nehostinnosť susediacich kráľovstiev za prekliatie, ktoré ich postihlo po tom ako padol jeden zo starých bohov mečom kráľa, prispela na ich nedôverčivosti a zatrpknutosti. Sú zvyknutí na večný konflikt a ohováranie zo všetkých strán. Preto je úplne bežné ak sa ranivan nepozdraví alebo na oslovenie nereaguje. Len málo ktorý vám odpovie ak sa ich pýtate na legendy a príhody, pretože sa o ne neradi delia s cudzincami. Prevažná časť obyvateľstva krajiny sa stále podieľa na rekonštrukcii zničených budov a obnove úrody. No nie je ich tak veľa aby bolo vidieť výrazný pokrok. Preto neustále vítajú pomoc a k tím čo dokážu pridať ruku k dielu či byť nejako nápomocný občas vyjdú v ústrety.

Na druhej strane veľa dedinských hostiteľov a krčmárov prichýli cudzinca za smiešny peniaz a preto sú hostince plné ničomníkov, vojnových veteránov a spodiny, ktorú vôbec neťažia miestne povojnové problémy. Veľa zábavy v tejto krajine nenájdete no ak hľadáte problémy, zaiste sa ich dočkáte ak narazíte na ožratých veteránov a bojovníkov z ranivskej pechoty. Ktorých je v krajine po vojne neúrekom. A je zrejmé že nejeden krajan je háklivý na podgurážené osoby. Zatiaľ čo ten druhý alkoholu holduje. Ten ostatok ľudu, ktorý sa venuje práci a raneným blízkym si väčšinu času hľadí svoje a nezaujíma sa o problémy ostatných krajín, ba i ríše samotnej. Na druhej strane mnoho tých, ktorý si dobre pamätajú na hojnú úrodu, zdravé statky a obchodom víriace málo mestá, Ranivu opúšťajú so svojimi spomienkami a obrazmi z minulosti. Tí sú presvedčení o prekliati, ktoré na ich rodnú zem uvrhla tyranova smrť a hľadiac dopredu k novému domovu putujú za hranice krajiny.

Zanu ár(Ranivský polo ohyzd)
Zo všetkých národov Ohyzdov žijúcich na území ríše sú Zanu ar najušľachtilejší. Odráža sa to na ich odeve a chovaní. Snažia sa čo najviac zapadnúť do tej najvyššiej triedy. Vďaka baniam, ktoré vlastnia a spravujú na severe Ranivy v Getrenskej vysočine sú ich prímy z ťažby a obchodu na miestne pomery omnoho vyššie. Guvernér Gan fór Hardak sídli a vládne svojmu ľudu z mohutnej bašty ležiacej na skaliskách o ktoré sa triešti Askádske more. Vládne mestkému štátu, ktorý budovali dekády. Títo polo ohyzdi kedysi patrili k veľkému a vplyvnému rodu, dominujúcemu na území Agraxu, menšom polo ostrove na severe od Darižky. Po obrovskej katastrofe ktorá zasiahla ich zem našli svoje útočisko v Karilskom impériu. Kde si čoskoro financovaním Ranivských remeselníkov získali priazeň krajanov a nakoniec aj Kráľa. Nesmierne dopomohli ekonomike kráľovstva a z velkej časti sa práve oni podieľali na budovaní obchodných ciest naprieč krajinou.

Vážia si každého remesla a záujmu o prácu, nezávisle od totožnosti a rasy. Nuž ale ako sa vraví, nie je všetko zlato čo sa blyští. A aj Herilský mestký štát ukrýva určite svoje tajomstvá. Cech obchodníkov v Radburku tvrdí, že kriminalitu má na východe na svedomí práve guvernér Hardak. Ktorý údajne spriada svoju pašerácku sieť až za hranice Ranivy. Uplácaním a úžerníctvom si podmaňuje šľachtické rody na východe a získava si pomaličky kontrolu nad ich územnou správou. K tomuto mu vrelo dopomáhajú nájomný vrahovia a žoldnieri, ktorých počet po vojne v Ranivskom kráľovstve nesmierne vzrástol. Ale všetko sú to iba tvrdenia. Niektorý dokonca tvrdia, že sa kráľovstvo v období vojny a po, tak zadlžilo Zanu árom, že guvernér získal tichú kontrolu nad kráľovským dvorom. Avšak opäť sa jedná len o domnienky. Ranivský polo ohyzdi sú obľúbený najmä na východe Darižky a to hlavne medzi rodinami remeselníkov. V strede ríše je to s ich povesťou o niečo horšie, pretože sa o nich šíria viaceré špinavosti. Ktoré majú na svedomí cechy obchodníkov.

Naposledy upravil(a) Sammael dne 24. 11. 2009, 13:06, celkem upraveno 12 x.

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Kroniky Darižky

Příspěvek od Sammael » 21. 11. 2009, 22:08

Setting - kráľovstvo
Midaril
Kedysi pýcha západu a srdce staro elfského kráľovstva svojou monumentálnosťou stále udivuje nejedného cestovateľa. Síce z majestátnych hradov, miest a pamiatok predošlých panovníkov sú už iba ruiny, život v týchto končinách neuhasol v kronikách cisárskych pisárov a umeleckých majstrov. Trávnatou vysočinou prepletenou niekoľkými významnými obchodnými trasami a kanálmi sa rozmáha najväčšie kultúrne posolstvo staro elfskéj aliancie. Na konci druhého veku, keď boli rody despotických šľachticov a ich nasledovníkov vyhnané do západných pustín národnými menšinami, bola veľká časť významných pamiatok a stavieb zničená. Sochy panovníkov a historických symbolov aliancie vytesaných do kameňa zrútili masy vzbúrených otrokov a trpiteľov. Teraz z nich sú už iba pozostatky niekdajších pamätihodností o ktoré sa takmer nikto nezaujíma. Niekoľko druhov nebezpečných tvorov ich síce považuje za domov, no ľudom štvrtého veku už veľa nevravia.


To sa však nijako netýka zrúcanín hradov, pevností a kláštorov. O tie sa niekoľko rokov po veľkom vyhnanstve začalo zaujímať pár vznikajúcich imperiálnych cechov a náboženských skupín. Najmä cech magických učencov a zasvätencov, ktorí v týchto časoch objavovali nové formy mágie. V tých časoch bol Midaril spustošený obrovským konfliktom a prehnití do mrku kostí silou temnej mágie, ktorú sa vzbúrenci nezdráhali využiť v jej plnom potenciáli. Z kedysi hojného a žiarivého srdca Darižky ostala až do polovice tretieho veku uvädnutá a temnotou požieraná krajinka v ktorej sídlili strašlivé sily narastajúce z jesene na jeseň na veľkosti. Týmto cechom sa po stáročia renovovania stavieb a vyháňania temného dedičstva dnes už zakázanej mágie z Midarilu podarilo priviesť jeho pychľavé lesy, chladivé jazerá a vysokú trávu opäť do plnej žiari. Spoločnými silami, či už magickými alebo tesárskymi nakoniec priviedli tieto čoraz viac narastajúce učenecké cechy Midaril medzi kráľovské usporiadanie a na jeho trón zasadol jeho prvý kráľ v histórii ríše. Arcimág Ponraz Venelín. Na začiatku štvrtého veku nebolo Midarlské kráľovstvo stále dokončené, prevažná časť stavieb ostala nedostavaná a to z dôvodu strašlivého moru ktorý postihol túto krajinu chvíľu po tom ako jej vládca sám smrteľne ochorel.

Vtedajší Kráľ a arcimág Kalifar Holem bol mocný muž a vplyvný panovník a aj napriek tomu, že jeho dni nadobro spočítal krutý osud našiel silu strašlivý mor z krajiny vytlačiť. Nová podoba mágie a strigôňskej alchýmie sa zdala byť mimoriadne účinná, no na chvíľu sa zdalo, že až prineskoro. Niekoľko dedín vyhladil takmer úplne, pár mocných rodov magickej krvi pochoval práve tam kde sa začínali usádzať. Vlna strašlivej nákazy so sebou zmiatla mnoho na čom sa zakladalo, nie len život samotnej koruny kráľovstva ale aj miestne rozrastajúce sa korene obchodu. Rany preboleli a v mysliach ostala už len bolestná spomienka na minulosť a legendu magického a kráľovského rádu. Práce na budovaní kráľovstva sa síce opäť zahájili no obyvatelia Midralu žijú stále v napätí. Keďže o trón súperí niekoľko intrigujúcich magických cechov a v odľahlých častiach krajiny môže stále číhať strašná choroba.

Obrázek

V časoch keď som bol ešte mladík, ktorý nepoznal viac ako okolie svojej dediny a nikoho než svoju rodinu a obec, vstúpil kráľ Holem na našu pôdu. Prechádzal so svojim vojskom cez naše statky, keď bola obchodná trasa počas hustých a mrazivých dažďov nepriechodná. Mal som sklonenú hlavu a hľadel som v úklone do blata v ktorom som kľačal. No predsa mi to nedalo a keď kopytá jeho mohutného žrebca nechávali pred mojim nosom hlboké mláky, musel som k nemu vzhliadnuť. Tento čin ma poznamenal na celý život. Nikdy predtým a ani potom som nezažil tak prenikavý a silný pohľad. Keď sa pozrel do mojich očí, zmocnil sa ma pocit, že mi ich vrany vyďobávajú z jamiek. Ruky mi prestali meravieť a na koncoch skrehnutých prstov som prestal cítiť zimu. Precítil som celú jeho silu, každý kúsok tela mi vravel, že toto je môj pán. Už len jeho pohľad ostrí ako otcov nôž znamenal ukážku jeho osobnosti. Keď som dospel a nadobudol nárok na vlastný erb a správu nad týmto územím, rozhodol som sa zobraziť v ňom symbol jastraba. Pretože mi nebožtíka kráľa jeho ostrí pohľad neustále pripomína.

Jileon Kôrnik – Knieža z Bildanu
Naposledy upravil(a) Sammael dne 23. 11. 2009, 12:36, celkem upraveno 6 x.

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Kroniky Darižky

Příspěvek od Sammael » 21. 11. 2009, 22:09

Setting - kráľovstvo
Färior
V Darižke sa od veku vekov povráva stará múdrosť, že čo národ to vlastné presvedčenie a čo duša to iná črepina božej majestátnosti. Bieda, ktorá nastala tesne po zvrhnutí staro elfskej tyranie, dala do rúk obrovskú moc náboženským spolkom. Prostý a pracovitý ľudia sa čoraz viac začali obracať k starým náboženským zvykom a symbolom. V niektorých kráľovstvách dokonca prevyšovali kázania svätcov, ústrednú moc kniežacích rodov i dozerali na rozhodnutia náčelníkov. Obdobia biedy a hladomoru postihli v tej dobe prevažne západné územia a to najmä severozápadnú provinciu spravovanú súperiacimi kmeňmi polo obrov. Povojnová éra súdržnosti a počiatky budovania impéria sa tohto územia žiaľ netýkali. Kmene tých ktorí vzišli z krvi obrov sa čoskoro vrátili ku svojim odvekým náboženským sporom, ktoré trvajú dodnes. Dokonca ani všadeprítomná hniloba, neúrodná pôda a skazené zrno neprinútili tieto kruté kmene zakopať vojnovú sekeru.

Färior je jedno z mála území, ktoré nikdy nespadali pod vládu koruny. Jednej dlhej zimy, niekedy v polovici tretieho veku začali hraničari z Larôku šíriť správu, že brehy rieky Huknaby prekročili odveký predátori, pripomínajúci vzpriamených vlkov z dávnoveku, bažiacich po obrej krvi. Vraj za sebou zanechávali jasné stopy v podobe rozorvaných tiel veľkých bojovníkov, starostlivých matiek a nevinných detí. V hustých snehom pokrytých ihličnatých lesoch, ktoré pokrývajú veľkú časť Färioru, nachádzali poľovníci a drevorubači zohavené kusy dobytka a divej zvery. A keď sa väčšina začala obávať lesov a tmavých zákutí, plamene pochodní kmeňových plienitelov potemneli a spory sa na chvíľu utíšili.
Kmene a národy polo obrov majú pestrý panteón bohatý na rozpravy o dlhých vojnách a sporoch medzi božími ochrancami. Tými boli ich velikánsky predkovia a stvoritelia. V dávnych dobách, ôkor, bohmi zavrhnutý obor štverajúci sa čudnými maniermi k moci vyšľachtil zo svojej svätej krvi svoje vlastné plemeno. A kým jeho ostatný príbuzný hojdali v kolíske život, ktorí stvorili, on svoje deti učil to ako bez váhania zabíjať.

Tieto legendy o krviprelievaní a poľovaní odvráteného stvoriteľa na potomkov prastarých obrov, sú spievané v spevoch a ryté v runách. No do druhej polovice tretieho veku, boli vzpriamený vlci nazývaný Grol on ture, čo v ich reči znamená kosa zatrateného, pochovaný v starovekých legendách a nástenných maľbách. A keď sa správy zo severu o návrate nepriateľa z dávnych dôb z pred súmraku vekov obrov potvrdili. Uznávaný vojnový veteráni, náčelníci a múdri šamani rôznych kmeňov zjednotili niekoľko rodov pod jednu vlajku v boji proti spoločnému nepriateľovi. Nastolili tak v krajine jednotnú vládu. No veľa z kmeňov ostalo nestranných a nábožensky nezávislých, čo znamenalo pre krajinu hrozbu. Tá zotrváva aj v týchto časoch, kedy majú kmene Färioru nepriateľov viac než dosť. Dnes je to už viac než pol storočie tomu čo kmeňová provincia Färiory čelí predátorom číhajúcich v tieňoch mrazivej noci. V krajine kde sú zimy neúnosne chladné a dlhé. A odveké náboženské spory stále neutíšené.
Naposledy upravil(a) Sammael dne 23. 11. 2009, 12:47, celkem upraveno 6 x.

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Kroniky Darižky

Příspěvek od Sammael » 21. 11. 2009, 22:10

setting - kráľovstvo
Garirlskéhé domínium
Garilské domínium alebo taktiež krajina slobodných kráľovstiev staro elfov rozprestiera svoje zväčša pusté korene od Cirského mora až po hranice impéria. Na prvý pohľad sa zdá byť domínium prevažne obrovskou slnkom spálenou zemou a ríšou zvíreného piesku a prachu. No pravda je taká, že sa v tomto navonok chabom tele ukrýva svet plný nikdy nekončiacich krviprelievaní , intríg a územných sporov. Pod povrchom prašnej a piesočnými dunami prikrytej zeme sa naširoko rozlieha obrovská sieť podzemných miest a zútulnených jaskýň, ktoré sem tam ukážu svoju majestátnosť v otvorených kaňonoch a pevnostiach na povrchu obvykle zahalených piesočnými búrkami. Nomádske a kočovné rody staro elfov sa do týchto končín neodvážia vstúpiť, aj napriek tomu, že ich neustále vábi silný hlas temnej mágie ozývajúci sa v múroch a hnilobnom prachu, ktorý z času na čas vyfúkne chladný veterný prúd z vchodov do kobiek a jaskýň . Tých je v Garilskom domíniu neúrekom.

Niektoré staro elfské rody, najmä tie početnejšie našli svoj domov a útočisko v opustených časom poznačených ruinách, ktoré ukrývala táto nehostinná a temnotou nasiaknutá pôda po tisícročia. Nikdy sa však neodvážili rozširovať hranice svojho teritória do podzemnej ríše. Veria rozprávaniam svojich predkov a prvým staro elfom, ktorí vstúpili do týchto podivuhodných končín pred niekoľkými stáročiami, po tom ako ich národy Darižky uvrhli do vyhnanstva. Historické zvitky a písomnosti staro elfských učencov a menstrelov opisujú strašlivé udalosti o ktorých súčasné národy garilských elfov nerozprávajú. Boja sa totiž hrozivého prekliatia ktoré na nich môže byť zoslané z temných a tmavých končín nepoznanej ríše .

Naposledy upravil(a) Sammael dne 23. 11. 2009, 12:37, celkem upraveno 2 x.

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Kroniky Darižky - setting

Příspěvek od Sammael » 23. 11. 2009, 12:05

Setting - Lokalita - Raniva
Melteónsky chrám
Legenda:
Na severe Ranivy v mrazivých a opustených horách sa k tmavým mračnám týči jeden z najvyšších chrámov starého sveta. Kedysi dávno, ešte v časoch ranného obdobia ríše, tu našlo svoje útočisko niekoľko utečeneckých jednotiek staro elfskej armády. Založili si tu tábory, opevnili príchodové cesty a žiarov pochodní opäť osvietili tmavé kamenné múry. No ani jeden z nich vtedy netušil, že sa tak neudialo ich vôľou. Tento staroveký chrám na úpätí hory Delínie, ukrýval po mnohé stáročia ba i tisícročia svoje tajomstvá za hradbami svojej mohutnosti. V tichosti čakal na ten správny čas, na chvíľu keď sa temná mágia opäť dostane do vetra. Keď o nej budú znovu zavíjať vlci a krákať havrany. Stáda, ktoré tieto jednotky priniesli so sebou, po niekoľkých dňoch zahynuli a potrava, aj tá čerstvo prichystaná chutila ako bahno. No ani jednému z nich to vôbec nevadilo. Pretože čoskoro zistili, že žiaden hlad necítia.

Tak to pravý Ranivská povesť. Viac sa však od nikoho v kráľovstve nedozviete, pretože majú Ranivania z rozprávania o temnej mágii obrovský strach. Preto v niekoľkých poverách nájdete neraz do oči bijúce medzery alebo končia vtedy, keď to nečakáte.
Naposledy upravil(a) Sammael dne 23. 11. 2009, 13:01, celkem upraveno 1 x.

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Kroniky Darižky - setting

Příspěvek od Sammael » 23. 11. 2009, 12:28

Setting - vložka - Menstrelova báseň
Čarodej

Čarodej na prahu dvier stál, hľadel svojim pohľadom čo i orol by sa ho bál
V rukách zvieral magickú palicu a za klobúkom fajku zovierala stuha šedá
Je to tá vôňa dotletého lístia ktorá pokoja duši nedá?

Ako tam tak stojí a čaká, hľadí mi do tváre
Snáď nebolo ráno ktoré pripadalo byť tak sychravé

Veru vetru by som telo i dušu upísal, len aby som tu ešte chvíľu ostal
Ovoňal vôňu lásky a olízal jej pery.
Nuž nesprávnemu som sa vyplakal a prosil ho aby v to ráno, som nevstal

Naraz v ruke jedno z kúziel chúlil
A to ani oka neprižmúril

Čarodej z kúzelného sveta nes ma preč
Ber ma naprieč ulicami, nech sa mi dym z tvojich úst o tvár rozplýva
Pohárom poslednej medoviny, rany moje lieč

Rozhodol som sa tak sám
A nie je núdze hľadať návratu
keď za sebou dvere naveky zavreté mám

Uživatelský avatar
Corvus
Příspěvky: 1815
Registrován: 3. 5. 2005, 12:53
Bydliště: BA
Kontaktovat uživatele:

Kroniky Darižky - systém2

Příspěvek od Corvus » 23. 11. 2009, 14:54

ohyzd
prosim prosim nepouzivaj tento vyraz lebo si poprskam monitor...

btw to co ty popisujes su prakticky CR stavky.
There's nothing in the universe cold steel won't cut.

On eternal hold: d20 Warheart

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Kroniky Darižky - systém

Příspěvek od Sammael » 23. 11. 2009, 15:00

Slovo *Ohyzd som na zaciatku neznasal, no casom sa mi toto vystizne pomenovanie zacalo velmi pacit. Prečo sa nám napríklad páči slovo škřet a ohyzd nie? lebo sa slovaci snazili o preklad? (nevravim ze nieco im nevyslo ako Bublik to je nieco strasne ale ohyzd mi pride výstižný a s rovnakou váhou a neohrabanosťou ako ORK). Inak v kronikách Darižky nájdeš viac prekladou známych rás ako napríklad Drakospár či víla. Jediné čo som sa neodvážil pomenovať našim jazykom je ELF. Pretože ani škriatok ani víla sa mu nepodobá

V podstate ano (ohladom stavok) ale chcem to popisat skor ako vzajomne kompromisnu diskusiu ktoru specati karta a nasledny hod

Uživatelský avatar
Fritzs
Příspěvky: 5277
Registrován: 9. 5. 2005, 20:47
Bydliště: Brno

Re: Kroniky Darižky - systém

Příspěvek od Fritzs » 23. 11. 2009, 15:34

Sammael píše:Jediné čo som sa neodvážil pomenovať našim jazykom je ELF. Pretože ani škriatok ani víla sa mu nepodobá
Víla perfektně sedí. Pokud teda v Darižce už nemáš angloamerické víly s motýlími křidýlky a tykadly...
-I don't suffer from insanity. I enjoy every minute of it.

-If violence isn't solving your problems then you aren't using it enough.

-Jestliže je hlad nejlepší kuchař, pak je smrt nejlepší lékař!

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Kroniky Darižky - systém

Příspěvek od Sammael » 23. 11. 2009, 15:37

Víla perfektně sedí. Pokud teda v Darižce už nemáš angloamerické víly s motýlími křidýlky a tykadly...
Tak to teda nemam.
Aj lemmy spominal ze vila by bola v pohode. Ked ja neviem mne konotuje vila nieco ine. Nieco zenske. A bojim sa ze nebudem sam. Pre mna je vila skor nieco ako fairie. Elf se skôr škriatok ale ani to zdaleka nevystihuje podstatu tolkienovho elfa

Uživatelský avatar
Aljen
Příspěvky: 5283
Registrován: 26. 2. 2008, 12:08
Kontaktovat uživatele:

Re: Kroniky Darižky - systém

Příspěvek od Aljen » 23. 11. 2009, 15:43

Corvus píše:
ohyzd
prosim prosim nepouzivaj tento vyraz lebo si poprskam monitor...
+1
tiez sa mi to priserne cita
škret (co je slovensky vyraz) je uz omnoho lepsi. V cestine sa napriklad ak si dobre spominam s Uruk-hai (ktori su asi nejblizsie predstave ohyzda nie?) netrapili a bachli to ako Skuruti, skurut-hai.
Osobne mi napriklad pojem ork tiez znie podstatne lepsie ako Ohyzd. Prirodzenejsie.
Neverim ze potencialne publikum by Pri pojme skret ci ork bolo zmatene ale novy pojem ohyzd by sa im zdal znamy a v poriadku (pod ohyzdom mi automaticky vybehne na um Sloni muz, Quasimodo a freak cirkusy 19. storocia)
System does mother
Hram Sógarda v Dungeon World kampani PbP
Nemas s kym hrat? Chces vyskusat iny RPG system a tvoja parta to odmieta? Pozri sem!

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Kroniky Darižky - systém

Příspěvek od Sammael » 23. 11. 2009, 15:46

Nevedel som že Škret je slovenské slovo. Myslel som že iba Česi maju Škřet. Ale každopádne velmi dbám na to aby sa čo najviac pojmov a mien prekladalo do slovenčiny. Skurut sa mi páčilo. Veď nakoniec som na českých prekladoch Tolkiena vyrastal a slovenske som ani len necital iba som zacal a zavrel knihu. No napriek tomu kroniky pisem Slovensky. A Inspirovaný Dobšinkým či Rúfusom chcem aby z toho bolo cítit aj nasu kulturu ci uz sposobom pisania alebo drobnými naznakmi ci menami.

Alebo taky Botto
Mesiac spoza hory strašlivej pozerá
v doliny čierne, na skaly končité.
O brehy tmavé plieskajú jazerá,
víchrom sa nesie hrozné potvor vytie,
v oblakoch tmavých divný šuchot letí —
a to sú tajné slovenské povesti
To su genialne prace v ktorých hladam inspiraciu, nielen pre basne menstrelov ale aj pri roznych opisoch
Naposledy upravil(a) Sammael dne 23. 11. 2009, 15:55, celkem upraveno 1 x.

Uživatelský avatar
Fritzs
Příspěvky: 5277
Registrován: 9. 5. 2005, 20:47
Bydliště: Brno

Re: Kroniky Darižky - systém

Příspěvek od Fritzs » 23. 11. 2009, 15:50

Sammael: Jesi si dobře vzpomínám, tak tolkienovský elf je něco na způsob vikingského trpaslíka :wink: , ale neručím za to... Co se víl týče, tak se vyznačovaly schopností mládence "utancovat" k smrti, což bylo zmiňované i v hodně tame pohádkách, takže by jim možná slušelo označení sukuby $P

Jinak ohyzd je velmi uncool výraz, co takle Hnusec :-)= ?
-I don't suffer from insanity. I enjoy every minute of it.

-If violence isn't solving your problems then you aren't using it enough.

-Jestliže je hlad nejlepší kuchař, pak je smrt nejlepší lékař!

Zamčeno

Zpět na „Kroniky Darižky“

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 1 host