Senešalov žurnál - UZATVORENE! na projekte sa viac nepracuje

Archiv Sammaelova projektu.
Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Senešalov žurnál - UZATVORENE! na projekte sa viac nepracuje

Příspěvek od Sammael » 12. 4. 2009, 18:50

časť 1.

Vitajte v Edesei
Zväzok do ktorého sa o chvíľu začítate, bude večne poznačený potom a krvou tých, ktorý vo chvíľach beznádeje a bolesti obetovali život pre môj žurnál. Im je venovaná táto zbierka.
Nikdy sa nedalo povedať, že je všetko v poriadku, zvyšovanie daní, nákladov na život, násilie v uliciach, zúrivé konflikty a vojny o moc. Boli sme večne nespokojný, žobráci nemali čo do úst a boháči nemali nikdy dostatok majetku. A zrazu? Prajeme si, aby sa všetka ta nenásytnosť a márnivosť vrátila späť, teraz, keď je väčšina z nás presvedčená, že tu nie je nič za čo sa oplatí bojovať. Pýcha, česť, sláva - všetky tieto pojmy strácajú svoj význam a naše ideály sú roztrieštené na milióny črepín. Oslepení temnotou tápeme po pomocnej ruke, ale márne. Pretože v deň, keď vlny oceánov sfarbila horká krv a pôda pod nohami začala vráskavieť, nám éter ticho pošepkal svoju zvesť „už nič nebude také ako predtým“. Príliš rýchlo sme začali prichádzať o svoj domov, o naše útočisko a o našich blízkych. Kedysi sme kázali, že tí čo konajú v mene zla patria do pekla. Vtedy ale nikto z nás netušil to, že tam patríme všetci. To sme pocítili až vo chvíli, keď sa oblohou prehnali búrkové beštie a obrátili naše tiene proti nám. Práve vtedy, keď sa proroctvá veštcov naplnili, sme spoznali nie len chlad a nemilosrdnosť večnej tmy ale najmä odvrátenú stranu našich vlastných duší. Volám sa Gabriel Maurice Lune a písmo, ktoré čítate je môj žurnál. Začnem podstatou existencie a tým ako sme pochovali našu rodnú zem.

Obrázek

Ach Edesea, tá ktorá si nás od malíčka kolísala, naša pôda pod nohami, stala si sa kráľovstvom, ktoré pochovalo všetko, čo sme tak milovali. Miestom kde sme takmer prišli o telo a dušu v spaľujúcom ohni tých, ktorí slepo dôverovali moci mágie. No našťastie tvoje deti stále sprevádzala sila a v čase núdze aj jednotnosť. Vieme, že tvoju tvár zjazvilo mnoho vojen, sporov a tyranií. Sme tí, ktorý hrdo pozdvihli zbrane, tí ktorý pamätajú na to, že sa dosiaľ vždy dokázali postaviť nepriateľom, pretože sme pevní ako oceľ a žeraví ako plameň.
- Kardinál Josiah

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Senešalov žurnál

Příspěvek od Sammael » 20. 4. 2009, 20:13

časť 2.

Zem nikoho

Éra temnoty, ako ju väčšina poverčivého Edesanskeho ľudu nazýva, nastala nečakane a príliš rýchlo. Všetko to začalo tým, keď sa kolégium Magiky pokúsilo spustiť zložitý rituál na oddelenie neprístupnej a nehostinnej pustiny Tyrianky od prosperujúcej Peranskej republiky na juhu a to všetko za pomoci magickej bariéry. Manipulovali so samotným éterom, vírili ho tou najmocnejšou mágiou, čím ďalej tým viac rozťahovali éterické priestorové trhliny, až kým to celé neskončilo nepredpovedateľnou a devastujúcou kataklizmou. Erupciou, ktorá za sebou zanechala obrovský kráter a vzala zo sebou všetok život v okolí. Polovica mocnej republiky sa zmenila v popol a na miesto nikoho. Tisíce nevinných obyvateľov, starovekých pamiatok a historických miest sa premenilo na prach a minulosť. Týmto ale najväčšia tragédia v histórii Edesei zďaleka neskončila. Do sveta v ktorom po tisícročia vládlo svetlo a kde bytosti poznali tmu len z jaskýň, pivníc a kobiek, zavítala temnota, tma z iného sveta, z alternatívnej dvojičky Edesei, zo sveta Miry. Ich spojenie zdeformovalo éter, ktorým naša zem prekypovala , v anomáliu mutujúcu mágiu a všetky organizmy, ktoré na ňu boli naviazané. Edesania tento jav nazvali „príliv temnoty“.

Príliv temnoty

Pád prevažnej časti kedysi prosperujúcej republiky a mágia poznamenaná temným éterom Miry, teda aspoň podľa Edesanov, splodili hrozbu, ktorú táto zem doposiaľ nezažila. Od vtedy sa nečakane raz za čas z juhu celým kontinentom preženie hustá hmla so sladkastým nádychom, sprevádzaná nepríjemným zvukom pripomínajúcim praskanie výbojov v éterohľade a niečím ako zlovestný až mrazivý šepot. Miestna legenda tvrdí, že si bohovia pomaličky prichádzajú odoberať kus po kúsku z našich duší ako daň za obrovskú chybu ktorej sa sme sa dopustili. Veľa z nás často popadá náhlym stavom nepríčetnosti, záchvatom depresie a úzkosti so sebadeštruktívnymi sklonmi, rôznym fóbiám či krátkodobej demencii. Všetko sa to nepochybne spája s tajuplnou hmlou. Tá prichádza nečakane ako predzvesť temného prílivu, ktorý ju nasleduje. Vedecké hypotézy dokazujú, že vdýchavanie neznámej formy éteru, ktorý tvorí túto čudesnú silu spôsobuje počiatočný telesný šok, často vedúci k viacerým mozgovým disfunkciám, ba dokonca k možnej amnézii. Mnohokrát je možné nájsť osobu bez výrazu a emócii, paranoického nepriateľa, alebo vystrašeného cudzinca. To všetko je spôsobené niečím, čo predtým nikto nikdy nepoznal. Potom celú Edeseu na niekoľko dní pokryje tma.

Obrázek
Obrázek

Mutácie

Ani ten najmúdrejší školený učenec či najstarší barbarský Druid nedokáže predpovedať kedy sa to stane, kedy hmla vybuduje cestu temnému prílivu z Miry a zmení tvár Edesei na nepoznanie. Je to nečakané a náhle. Avšak to zdaľeka nie je všetko, čím poznačila temnota tohto paralelného sveta našu rodnú zem. Príchod tmy predstavuje omnoho väčšiu hrozbu ako si viete čo i len predstaviť. Odvrátená strana éteru, na ktorú neboli Edesania zvyknutí, deformuje mágiu a mutuje organizmy s ktorými je spätá. Kúzelné bytosti sa menia v nové druhy, mágom rástú nové končatiny, deformujú sa tie jestvujúce a o ďalších ohavných premenách ani nehovoriac. Všetko zdá sa záleží na intenzite magickej sily, ktorá je naviazaná na ich energiu. K tejto mutácii však, ako sa zdá, dochádza len u tých, ktorí počas temného prílivu silu mágie priamo využívajú a uvoľňujú z tela svoj magický potenciál. Namiesto prirodzeného priťahovania éteru k dočerpaniu vynaloženej esencie pri kúzlení na seba viažu túto novú formu, a tá spôsobuje mutácie tej časti tela, kde mágia v daný moment prúdi v telesnom obehu. Väčšina vzácnych a chránených druhov drakov sa premenila na zmutované krvilačné beštie, ktorým ostal už len základný inštinkt kŕmenia sa. Z čírych magických a úctyhodných bytosti sa stala bezduchá a besná šelma bažiaca po mäse. Podobne sú na tom aj ostatné kúzelné bytosti ako napríklad fauni, kentauri, fomoriani alebo víly. Edesea už nikdy nebude taká, ako kedysi.
Temnota z iného sveta, nebola ničím iným ako posolstvom od našich bohov, ktorí sa nám snažia ukázať ako jednotne existovať a ako si navzájom pomáhať. Ako chápať chyby druhých, poučiť sa z nich a ísť ďalej. Pretože každá zmena je dobrá, nech je už akákoľvek. A čo ste urobili vy? Pohŕdavo ste zavrhli a odsúdili na večnosť to, čomu nerozumiete. V strachu z neznáma ste nás nemilosrdne vykázali z našich vlastných domovov, zbavili ste sa nás ako špiny z pred prahu dvier. Naše deti umierali v strašlivých bolestiach a ženy boli bité na smrť a to všetko pre to aby ste sa cítili bezpečne a mali čisté ruky. Žiaden takýto skutok neupadne do zabudnutia, neostane nik, kto nepocíti rovnakú bolesť ako sám spôsobil.

Tma si pre vás príde a nie je otázkou kedy ale ako. Edesea zhorí v žeravých plameňoch nášho večného hnevu.
- Rufus – Cisárov niekdajší arcimág

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Senešalov žurnál

Příspěvek od Sammael » 27. 4. 2009, 13:03

časť 3.

Éter

Éter nám pomáha vidieť, umožňuje nám rozoznávať tvary a veľmi obmedzene aj farby. Považuje sa za hlavného stvoriteľa a úplne prvú entitu aká kedy jestvovala. Práve z neho vzišiel étericky vesmír a prví bohovia, ktorí nám smrteľníkom darovali pomocou neho telo aj dušu. Pomáha nám existovať, dýchať, určuje všetkému navôkol podstatu bytia a poskytuje takmer všetky podmienky potrebné pre rast. Je pánom elementov a hoci v poradí síce pôsobí ako piaty, v skutočnosti je práve on prvý a posledný, bez ktorého by ostatné neexistovali. Deň, keď sme sa naučili aplikovať jeho podstatu vo vede a technike, bol jedným z najdôležitejších míľníkov našej histórie, vďaka čomu nastala v Edesei priemyselná revolúcia. A éter začal poháňať nie len stroje, ale aj dopravu, zbrane a vzdušné plavidlá.

Prima

Bohovia po svojom stvoriteľovi zdedili niekoľko vlastnosti, ale pre nás bola tou najpodstatnejšou ich schopnosť tvoriť. A tak vznikla Prima - kolíska života, pokus o stvorenie materiálneho vesmíru. Náš domov. Mytológia popisuje Primu ako prvorodený svet, ako priestor , ktorý bohovia stvorili a kde sa učili dávať život. Hranice Primy neboli presne určené, ale čo viem určite, je to, že sa spočiatku dotýkala éterického vesmíru. Tam, kde na druhej strane pomaly mizla, sa dalo rozprávať o začiatku priepasti, dimenzii ničoho ako opaku všetkého. Dá sa povedať, že stvorením Primi vznikla aj priepasť. Bol však pevne určený jej stred, a tým bol éterický pilier, prameň večnosti, okolo ktorého krúžili dve malé planéty - Edesea a jej zrkadlová paralela Mira.

Na Edesei vládne neustále deň, zatiaľ čo na jej sestre večná noc. A práve na týchto dvoch svetoch bol stvorený život, svetlo a temnota, drobnosť a veľkosť, všetko a nič. Bohovia striedavo vytvárali nebesá a zem, vodu a pôdu, veľa druhov rastlín a všetky tie nespočítateľné tvory žijúce na Edesei a Mire. Až sa nakoniec rozhodli dať život bytostiam, ktoré sa vyznačovali svojou múdrosťou, silou a inteligenciou viac ako ostatné. Bohovia zistili, že črepiny ich podstaty neostávajú v týchto stvoreniach dlho. Pretože sú vlastne len telá a ich životy nie sú večné. Pomenovali ich preto smrteľníci. Na nebi nežiaria hviezdy, slnko ani mesiac, ale silný karmínový prameň nazývaný pilierom a množstvo viditeľných éterických erupcií. Zatiaľ, čo éterický pilier sfarbuje nebesá podľa toho, v akom sú dvojičky postavení, erupcie vytvárajú neopísateľné úkazy. To ovplyvňuje takmer všetko, na čo ste zvyknutí.

Obrázek

Škvrny dňa

Nedá sa povedať , že si Edesania na temný príliv po nejakom čase zvykli, no rozhodne sa s nim naučili ako tak existovať, a našli si cestu ako v niekoľkodňovej tme žiť. Začali používať sviečky, fakle a svietidlá, ktoré im slúžili na hrabanie sa v pivniciach, snorení sa v jaskyniach a podzemných katakombách. Najlepší spôsob, ako udržiavať svetlo však bol v špeciálnych svietidlách, v ktorých si uchovávali svetlo dňa. A ak príliv trval dlhšie ako predpokladali, častokrát sa vydávali do okolia hľadať nimi nazvané škvrny dňa. Éterické trhliny a pozostatky svetla Edesei, ktoré temnota Miri nepohltila. Je pravdepodobné, že vás v Edesei kôli takémuto svietidlu zarežú, napadnú alebo olúpia. Najmä tí, ktorých emócie príchodom temnoty úplne ochladnú. Veľa obchodníkov si zarába predajom vopred skonštruovaných svietidiel. Aby mohli poslúžiť tím, ktorí sa boja vydať tmou v snahe nájsť tento hodnotný zdroj svetla. Ten sa však môže nachádzať ako za rohom, tak až niekoľko stoviek kilometrov ďaleko.

Jedine pomocou týchto škvŕn je možné počas prílivu merať čas, pretože éterochromy a ostatné ukazovatele času nefungujú. Naučili sa podľa veľkosti svietidla odhadnúť dĺžku pôsobenia edesanského éteru vo vnútri. Éter v uzavretom priestore odrezaný od ostatného, po nejakom čase vyhasína. Rovnako aj element bez vplyvu éteru vyhasne, vyprchá, schátra. Mágov takéto svetlo chráni a umožňuje im dočerpávať éter z tohto zdroja a vyhnúť sa tak mutáciám. Počas dní prílivu Edesea zažíva chvíle nečakaných prekvapení, sklamania a utrpenia. Odliv trvá o niečo dlhšie ako príliv a má na Edesanov viac než dosť neblahých účinkov, spôsobuje silné rozbúchanie srdca, zosílenie bolestí ako čerstvých tak aj zahojených rán, ťažkosti pri dýchaní a závrate, ktoré v niektorých prípadoch vyústia bezvedomím. Ako hematofób, by som tento pocit dokonale prirovnal k vyťahovaniu ihiel zo žíl.

Po odlive sa Edesea vždy chvíľu spamätáva z udalostí, ktoré zapríčinila niekoľkodňová temnota a nemálo obyvateľov sa snaží ako tak pomáhať tým, ktorých postihla najviac. Často sa týchto aktivít ujímajú ligy cisárskeho dvora.

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Senešalov žurnál

Příspěvek od Sammael » 1. 5. 2009, 15:02

časť 4.
Chrlič (POZOR!!!! Chrlic prejde upravou)
Ako symbol ochrany a fascinujúcej grotesknosti, tieto záhadne stvorenia sprevádzajú Edesanov po celé milénia. Ich analógia je značná v rôznych kultúrach, či už sú to oceľové, drevené alebo kamenné monštrá zdobiace katedrály a sídla. Všade však tento kultúrny odkaz znamenal to isté, pradávneho ochrancu.
Stal sa ich hrôzostrašný výraz symbolom temných duší? Alebo večného zatratenia, ktoré vzbudzuje obavy z našej odvrátenej a dosiaľ nepoznanej stránky? Sú stelesnením našich zvrátených predstáv? Je to niečo, čo sa rodí v každom z nás v tom najhlbšom kúte našej duše?
Chrličova najhlavnejšia vlastnosť spočíva v manipulácii s ostatnými a v jeho záhadných temných daroch. Je to jediná existujúca bytosť v Edesei, ktorá bola stvorená temným éterom a ktorá chránila jej obyvateľov pred prízrakmi z Miry. Stali sa z nich dokonalý lovci. Väčšinu svojho života sliedili v podzemí a vyhľadávali prítomnosť týchto bytostí. Edesania ich začali považovať za symbol ochrany pred zlými duchmi a ich podoby tesali umelci do mnohých podôb. Každé staroveké sídlo, kostol či katedrála má svojich ochrancov. Chrliči ktorých som mal možnosť z asvoj nekrátky život spoznať, sa väčšinou chovali až prehnane vulgárne. Máli zvrátené chute a občas pôsobili ako nenapraviteľný hriešnici. Nehanbili sa vravieť o čomkoľvek. Hranica, kde to už prekračovalo bontón pre týchto Chrličov neexistovala a boli úplne otvorený v prezentácii svojich zvrátených myšlienok. Toto nohlo byť v prevažnej väčšine týchto prípadov, značne podporené kultúrou. Preto ako sa vravý nie je Chrlič ako Chrlič. No z mojich skúseností ich inač nepoznám.
Povahovo by som ich prirovnal k škodoradostnému dieťaťu, ktoré sa snaží vystrojiť čokoľvek, len aby sa sám pobavil. Avšak s mierou, keď sa jedná o ich blízkych. Sú pozorní, sledujú správanie ostatných a pôsobia ako oddaní poslucháči. A jediné, čo naozaj neznášajú a za čo dokážu udrieť aj svojho blízkeho, je skákanie do reči. Nepriečia sa, takto upozorniť aj ženu či dieťa. Zhovorčivosťou sa veľmi nevyznačujú a to málo, čo z nich vyjde sú väčšinou vulgarizmy a oplzlosti. To však neznamená, že ich slová a vety sú prázdne a primitívne, práve naopak. Svoju múdrosť akurát prezentujú o niečo odlišnejšie ako mi. Síce ako tak premýšľam, nebol by som si tým až taký istý. Čo sa týka postavenia, uprednostňujú skôr vedenie ako nasledovanie a veci sa snažia riešiť rázne. Keďže sú Chrliči jednou z najstarších rás, Edesania im napriek ich neohrabanému správaniu dôverujú a vedia, čo od nich môžu očakávať. Kedysi boli nenávidení mágami za ich prejavy bizarnosti a morbídnosti, čo sa síce nezmenilo, ale v súčasnosti to už nepôsobí ako tŕň na oko. Asi to bude tým, že mágov vidia ako chodiacu obživu a nikto im neprékáža zahryznúť si, nie však doslovne, ale k tomu sa ešte vrátim. Vojna všetko zmenila. Chrlič nie je materialista a drahokamy či výstredný odev mu veľa nehovorí. Necíti potrebu hnať sa za bohatstvom. Prízemný a skromný život im maximálne vyhovuje. Obľubujú pohodlie, nie však nutne blahobyt. Preto nie som prekvapený, keď nájdem Chrliča v niekoľko týždňovom neporiadku ako si oblieka starý, zaprášený kabát a nejakú chvíľu hľadá nadávajúc zapotrošené cigary.

Obrázek

Fyzicky sú pomerne dosť vysokí a majú mohutné postavy so širokými ramenami . Z lebky im vyčnievajú nemalé rohy, ťahajúce sa za hlavu. Ich veľkosť a zahnutie sa mení postupne zvyšujúcim sa vekom. Oči Chrliča sú zvyčajne sfarbené do viacerých farieb, avšak najčastejšie sú blankytne -biele s úzkymi zrenicami. Legendy z dávnych čias a niektoré skulptúry poukazujú na okrídlené druhy. Túto skutočnosť nedokážem vyvrátiť, ale netrúfam si ju ani popierať.

Začínam mať, ale pocit, že obchádzam okolo toho najhlavnejšieho a tým sú ich jedinečné vlastnosti.

Väčšina sa vyznačuje silným loveckým inštinktom a skutočnosť, že je veľmi pozorný a strašne rýchlo sa adaptuje cudziemu prostrediu, z neho robí vynikajúceho predátora. Chrlič má kamenné telo, nie úplne doslova, ale jeho pokožka veľmi pripomína kameň a to nielen vzhľadom, ale aj tuhosťou. Tu si dokáže prispôsobiť ako potrebuje, dokonca svoje telo alebo časť tela vie zmeniť na pancier tvrdý ako skala. Veď nakoniec, aj jeho na prvý pohľad nemotorné pohyby o niečom svedčia. Je síce o niečo ťažkopádnejší ako ostatní, ale to neznamená, že by mal problém v boji. Práve naopak. K životu nepotrebujú ani vodu ani jedlo ani edesánský éter. Svoju vitalitu čerpajú z temnej esencie. Kedysi sa hnali za prízrakmi Miry, aby dokázali prežiť. Po príchode temnoty do Edesei sa všetko zmenilo. Už nie sú odkázaní na lov bytostí žijúcich v tieňoch a podzemiach. Čokoľvek poznačené temnotou pre nich predstavuje reálny zdroj potravy. A verte mi alebo nie, užívajú si to ako nikto iný. Sú ako ryba na súši, ktorú do vody vtiahne príliv.

Temnota Miry Chrličom dáva silu, akú nikdy predtým necítili. Dokážu nielen zmenou genetického kódu ovládať iných, ale dokonca pod vplyvom temnoty slúžia ako podpora pre spojencov. Vedia krížiť temnú silu éteru Miry z esenciou druhých a zvýšiť tak ich telesné a psychické atribúty. Dokonca sa povráva o jedincoch, ktorí dokážu čerpať životnú esenciu, kým ste pri vedomí a poznávať tak vaše skúsenosti. Rovnako tak nahliadnuť vám do duše a spoznať vaše najhoršie obavy a tie najtemnejšie predstavy. Odbúrať zábrany a vytiahnuť to všetko na povrch. Iba vtedy zistíte, čo ste vlastne zač. Na šťastie som nemal tú česť. Táto vysoko prispôsobivá rasa si vie nájsť uplatnenie vo viacerých smeroch, či už ako podpora v armáde, špionáži alebo ako nájomní lovci odmien.

Ako jediná z rás vidí v tme bez pomoci škvŕn dňa a vplyv temného prílivu na ich psychiku a vlastnosti absolútne nepôsobí. Chrlič vie silne vycítiť strach a obrátiť ho v možnosť manipulácie s dotyčným. Osoby zužované obrovským strachom sú pre nich ako bábkové figúry. Strach je ako sa zdá, pre nich istou formou média. Existujú teórie, že táto vlastnosť pramení jednoznačne zo sily temného éteru vyvolávať mozgové disfunkcie a meniť genetický kód. Kto vie? Temnote Miry zatiaľ veľmi nerozumieme. Rovnako tak aj niektorým vlastnostiam týchto nepochybne zaujímavých prastarých tvorov.

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Senešalov žurnál

Příspěvek od Sammael » 5. 5. 2009, 01:23

časť 5.
Koncept
Ste členom imperiálnej ligy, elitný obrancovia ľudstva pred temnotou ktorú doposiaľ zem nepoznala. Pomáhate tým čo stratili vieru, postaviť sa opäť na nohy a trestáte tých, ktorý im ich podkopávajú. V zemi kde je už kriminalita a zvrhlosť na hranici neúnosnosti. Máte právomoci konať protizákonne a určovať svoje vlastné pravidlá, ale iba v prípade, že konáte v záujme impéria. Ste nutné zlo, ktoré nesmie plodiť ďalšie, ale musí eliminovať väčšie.
Kto vlastne v O&P ste?

Spoločne s ostatnými hráčmi tvoríte elitnú jednotku pozostávajúcu s niekoľkých členov zvanú imperiálna liga. Bola založená niekoľko rokov po devastujúcej kataklyzme, v čase vojny s hordou. Túto formáciu navrhol sám cisár, ktorý musel čeliť nie len povstaniu mágov ale aj temnote, ktorá mu rozbíjala zem na trosky. Liga mala zabezpečiť poriadok v krajine zatiaľ čo armáda držala hordu na úzde. Ako plynul čas z líg sa stala elita, či už ako cisárová pravá ruka alebo podpora pri tých najdôležitejších armádnych misiách.

Nie je dôležité z akého kúta krajiny pochádzate, to čo vás do ligy spoločne s ostatnými dostalo sú vaše schopnosti, ktorými sa značne líšite od normálu. Či už ste uznávaný detektív, vojnový veterán, preslávený pašerák alebo oddaný templár. Vašu príslušnosť a postavenie v danom obore nestrácate, robíte to čo viete najlepšie a preto teraz pracujete pre cisára za žold o ktorom sa vám ani len nesnívalo. Už nie ste normálny civilista platiaci dane a prežívajúci zo dňa na deň. Máte obrovskú zodpovednosť a na vaše skutky dohliada administratíva cisárskeho dvora. Mate právomoc súdiť, trestať a konať na mieste, avšak len za účelom prospechu ľudu alebo poslania. Imperiálna liga taktiež bojuje proti intrigám medzi frakciami a často krát ste postavený proti tej ktorej ste sa upísal. Ste povinný zachovať nestrannosť a byť nezaujatý. Vaša rodina ani vaši blízky vám nesmú stáť v ceste pri konaní služby cisárovi. A čo je najdôležitejšie, máte za úlohu potláčať vplyv temnoty. Čo znamená, eliminovať mutácie a anomálie priamo na mieste a pomáhať nevinným pod jej vplyvom. Vzhľadom na váš kolektívny posudok a so súhlasom vášho vodcu, senešala, popraviť tých ktorým už nie je pomoci.

Obrázek

Kto vám stojí v ceste?

Ako členovia ligy sa občas dostávate vašou striktnou nestrannosťou do nepríjemnej situácie vo vzťahoch s frakciami. Tie sú zvyknuté svoju propagandu šíriť nie tou najspravodlivejšou cestou. V tomto im vy často krát zabránite. Ich stúpenci na vás väčšinou nepozerajú práve priateľsky a často krát sa vás budú snažiť zdiskreditovať . Nájomný lovci odmien vám neraz pôjdu po krku. Pretože v nie jednom prípade zájdete priďaleko alebo zaútočíte na nesprávne orgány a rozpútate tak vysokú hru.

Na druhej strane proti vám stojí samotný vplyv temnoty, vtedy sa vaša liga dostáva do stavu pohotovosti. Musíte okamžite pomôcť postihnutým a väčšinou to nie je ľahká záležitosť, v ceste vám stoja nečakané mutácie a anomálie v okolí, vyvolané temnotou. Civilisti zmätený náhlymi mozgovými disfunkciami, paranojami a fóbiami na ktoré nikdy neboli zvyknutý a na ktoré nevedia primerane reagovať.

V neposlednej rade sa do role ústredných antagonistov dostávajú mágovia, ktorých temnota zmutovala natoľko, že začali predstavovať otvorenú hrozbu. Museli byť z krajiny nemilosrdne vykázaný, až za hranice nehostinného juhu. Aj keď nie tým najsprávnejším a najkorektnejším spôsobom. Prisahali obyvateľstvu zeme krvavú vendetu za zverstvá, ktoré sa na nich a ich rodinách napáchali. Stala sa z nich mocnosť a váš úhlavný nepriateľ. Podobne si treba uvedomiť aj nebezpečenstvo číhajúce vo vás samých. Ako dlho dokážete zvládnuť takýto tlak? Nanajvyš v momente keď vám myseľ opantáva temnota , ktorá začne zosobňovať vaše obavy a potláčané myšlienky.

Uživatelský avatar
Sammael
Příspěvky: 1782
Registrován: 18. 11. 2008, 12:07
Bydliště: Košice
Kontaktovat uživatele:

Re: Senešalov žurnál (Preview z chystanej príručky)

Příspěvek od Sammael » 13. 5. 2009, 19:40

časť 6.
Rasa
Alfaír

V dávnych dobách, ktoré pomaly miznú v hmlovinách času a hovorí sa o nich už len v mýtoch a povestiach, rasa Alfaírov spravovala naše sny. Pomáhali nám zaspávať a slúžili ako prevozníci medzi realitou a ríšou snov. Nikdy nespali, nedriemali ani nehybernovali. Túlali sa svojou ríšou na prahu reality a venovali sa našim snom a ilúziám. No absencia spánku viedla k zvýšenej príťažlivosti éteru k ich podstate. Ten začal postupom času dávať život tomu, čo nikdy nemali, ich snom. Začala sa pre nich strácať hranica medzi ich domovom a tým čo mi považujeme za skutočnosť. Sny sa im čím ďalej tým viac páčili, bolo to pre nich zakázané ovocie. Nechali sa nimi zvádzať, vábiť a zabávať. To zapríčinilo, že svoju ríšu postupne strácali až do chvíle, kým sa neocitli medzi nami. Je to legenda, o ktorej Alfairský umelci často píšu alebo ju interpretujú na javiskách divadiel, či plátnach svojich obrazov. Často o tom vravia ako o prekliatí alebo stratení raja.

Obrázek

Súčasný Alfaíri existujú rovnako ako aj mi v realite. No stoja jednou nohou na prahu pozostatkov ríše snov. Dokážu vidieť veci ako nikto iní. Nikdy nespia, ale snívajú kedykoľvek. Z času načas vo svojom okolí narazia na cudzincov, ktorých vidia len oni. Bytosti jestvujúce iba v týchto sférach, o ktorých sa nám občas sníva. Dá sa povedať, že ich prekliatie je zároveň aj darom. Postupom času sa z týchto záhadných bytostí stali majstri ilúzii. Naučili sa ovládať ako svoje sny, tak aj predstavy a ilúzie iných. Vedia prekročiť hranice sfér a preniesť do reality rôzne bytosti a aspekty jestvujúce v ríši, ktorou počas spánku blúdime. Využívajú dary ilúzií, mystiky a telepatie.

Alfaír sa na prvý pohľad od človeka veľmi nelíši. Svoje odlišnosti skrýva pod maskou v nikdy nevyslovených myšlienkach. Ak by vedel rozprávať, čoskoro by ste zistili, že sa mu zo všetkých rás podoba asi najmenej. Čo sa týka fyziológie, má o niečo dlhšie končatiny a jeho výška dosahuje priemerne 1,8 metra. Pôsobia o niečo útlejšie a štíhlejšie, ale svalnatejšie ako ostatné rasy. Práve to z nich robí mrštné a vytrvalé bytosti. Alfaíri sú nápadní svojimi dlhými špicatými ušami a tvárami s ostrými črtami bez úst. Majú hlboké bledé oči, ktoré si zahaľujú rituálnymi maskami. Ich pokožka je hrubá, bledá a vráskavá. Telá Alfaírov sú často na viacerých miestach pokryté drobnými krvavými škvrnami. Sú síce väčšie ako kávové zrno, avšak sú často pri sebe v takom množstve až vytvárajú nemalé fľaky. Väčšinou u nich, najmä tých mladších, úplne absentuje telesné ochlpenie s výnimkou pokrývky hlavy. Tam im rastú husté vlasy, ktoré sú sfarbené od snehovo bielej až po havranie čiernu. Existujú výnimky, ale aj u nich tento porast nie je nijako hustý. Prsty na rukách majú zakončené dlhšími pevnými pazúrmi, ktoré priamo tvoria ich tretí článok. Ich pohyby sú pôvabné a elegantné, aj keď na niekoho môžu pôsobiť priveľmi vznešene. Muži a ženy sa odlišujú podobne ako je to u ostatných humanoidných rás s opačným pohlavím. Alfaírske dieťa vyrastá rovnako rýchlo ako ľudské a dospelý jedinec sa dožíva podobného priemerného veku ako človek. S tým rozdielom, že ich pokožka vekom nestarne a nedochádza k zdravotným ťažkostiam. V starobe zomierajú nečakane s náhlou stratou vedomia. V tomto prípade sa nedá určiť príčina úmrtia. V prípade, že sa narodí dieťa skrížením s inou rasou, vždy sa narodí ako Alfaír.

Alfaíri sú prevažne duchovnejšou rasou. Venujú sa mystike, ilúziám a empatii. Majú netradičné zvyky. Ani jeden z nich vám nepodá ruku, ba dokonca sa vás ani nedotkne. Nie je to prejav nedôvery, ale snaží sa vás ušetriť pred silným psychickým zranením. Dokážu pretvárať sny v živé veci a dotykom ruky by mohla v hlave človeka preblesknúť nejaká hrozná vidina zo sna. Ďalšou zvláštnosťou je to, že Alfaír svoje meno nezískava po narodení, ani mu ho nikto nevyberá, ale rodí sa priamo s nim. Nedá sa vysloviť a ani Alfaír ho nepoužíva. Ak by ho použil, dokázal by priviesť mŕtveho medzi živých. Ešte kým sa zosnulý nachádza na hranici nášho sveta. To môže iba raz za život a verte mi, že osoba, ktorú takto zachráni pre neho znamená viac ako čokoľvek iné. Alfaír nedokáže rozprávať, nemá totiž ústa, ale dokáže s nami komunikovať. Stále jednoducho vieme, čo nám chcú povedať. Vie to akákoľvek rasa, na reči nezáleží. Naopak nám všetkým aj rozumejú. Ich komunikácia je založená na médiu, ktorému pravdepodobne nikdy neporozumieme. Nazývame ich menami, ktoré vyslovíme a každý ich vie vysloviť rovnako. Je jedno či sa jedná o človeka, ogre alebo mimika, každý vyslovuje meno daného Alfaíra rovnako. Dostáva sa do našich myslí podvedomím.

Alfaíri nosia masky, svoje tváre nikomu neukazujú. Majú komplex menejcennosti, pretože nemajú výraz ani mimiku. Ľudia sa ich boja. Chladný charakter túto rasu od ostatných značne izoluje. Túžia si k nám svojím priateľským prístupom nájsť cestu. No mám pocit, že to stále nestačí. Často sa stretávajú s nedôverčivosťou a nevraživosťou okolitého sveta. Ja osobne si ich osobu veľmi vážim. U mňa si svoju dôveru získali nebojácnosťou, dôveryhodnosťou a čestnosťou. Svoje sľuby za každých okolností dodržujú a nedochvíľnosti či zrade vôbec nerozumejú.
I’tailen
I’tailen od svojho útleho detstva jednoducho nemôže dlho obsedieť na jednom mieste. Už ako dieťa sa často túlal rodnou krajinou. Svojich chudobných rodičov, ktorí večne pracovali za pár mincí, videl len zriedkakedy. Ešte predtým ako stihol dospieť, sa mladý Alfaír dostal do pazúrov Temného anjela Geralda. Jeho dušu a telo upísal spoločnosti gladiátorov a bojovníkov psích arén v Nilandre. Gerald sa o mladíka usilovne staral, poskytoval mu obživu, rôzne radosti a najmä peniaze na adrenalínový život. No netrvalo dlho a I’tailen anjelovu lesť odhalil. Potom, čo sa dozvedel od neznámej Alfaírky zahalenej v zdobenom plášti o plánovanej prehre a jeho vlastnej smrti. Netušil, kto to je, neveril jej až do chvíle, kým nezačul rozhovor Geralda a miestnej hlavy podsvetia. Súboj, ktorý mal nasledovať mal jasne stanovený scenár. Avšak ten prebehol úplne nad očakávania a zlovestný anjel začal mať značné problémy. Alfaír súboj proti presile stanovenej v poslednej chvíli tesne pred zahájením vyhral, avšak s vážnymi poraneniami. Gerald si uvedomoval, že mladý bojovník je jeho jediná možná záchrana pred podsvetím, ktoré vyslovene priahlo po ich hlavách. Ešte v tú noc sa komplexom podzemnej kanalizácie dostali až za hranice mesta. Na miesto, kde I’tailen svojho mentora a spasiteľa ubil holými rukami na smrť a na ktorom ho vážne poranenia zmohli. Našťastie ho nevládneho na sklonku smrti našiel významný vojnový veterán. Bol to Baron Ezra Hinik, správca Nilandijských statkov a politik, ktorý mal v senáte ríše nemalé postavenie. Také, že sa ho bálo aj kruté a nemilosrdné podsvetie Nilandry. Vďaka svojmu postaveniu a moci bol takmer nedotknuteľný. Dôvod prečo mladého polomŕtveho Alfaíra prichýlil a vyliečil priamo na svojej rodnej farme ostáva veľkou neznámou. No určite to bude mať niečo spoločné s jeho minulosťou a životnou cestou vojaka a bojovníka. Pred niekoľkými rokmi Baron prišiel vo vojne s hordou o nohy a vojna ho tak pripútala k vozíku. Túto skutočnosť však bral ako ďalší boj, ktorému hodlal čeliť. Následovne sa z neho stal Nilandrijský guvernéra a politik.

Viac ako desať rokov sa o I’tailena staral, ten mu na oplátku spravoval stáda a pracoval ako zberač na farme. V čase voľna a v neskorých hodinách sedával na verande a premietal vďaka svojim Alfaírskym darom Baronovy svoje súboje v aréne a psích jamách. Ten bol nadšený natoľko, že v jeho posledné dni, kedy ležal po mozgovej príhode bezvládne v posteli, poprosil bojovníka, aby nerobil nič iné. Potom upadol do dlhoročnej kómy. I’tailen pri ňom sedel a staral sa o sny starého pána. Vedel však, že jeho čas čoskoro príde. To bola chvíľa, kedy Alfaíra navštívila žena, ktorá mu už raz zachránila život. Nemohol si nevšimnúť, že rovnako ako pred rokmi jej príchod sprevádzala čudesná hmla. Zahalená v rovnakom plášti zdobenom precízne vyšitými ornamentmi a nádychom zamatu. Vyrozprávala mu legendu o jeho mene, ktoré dokáže vrátiť raz za život zosnulého z ríše, z ktorej nie je návratu. Alfaírka sa mu po odchode temnoty stratila priamo pred očami, akoby ju noc vzala zo sebou. Potreboval pomôcť, nevedel ako má svoje rodné meno použiť a nesmierne túžil Baronovy zachrániť život. Vydáva sa za hranice Nilandry, nájsť starú múdrosť o svojom pôvode aj napriek obavám, že na jeho osobu podsvetie stále nezabudlo. V stávke bolo vtedy až priveľa peňazí na to, aby sa nečakalo na Baronovu smrť.
Pa’en
Pa’en vyrastal v rodine barbara a Alfaírky v ľudskej osade na vysočine Valharasu. Po smrti matky ho vychovávala ľudská komunita. To značne potláčalo jeho vlastnú kultúru. Avšak gény sa nedajú poprieť a ako plynul čas, mladý barbar začal cítiť volanie predkov. Deti sa mu vysmievali, nemal výraz a po tele sa mu čoraz viac objavovali krvavé škvrny. Tužil byť ako ostatní Chcel si nájsť svoje miesto a jediná opora, ktorú našiel bol jeho vlastný otec. Ten mu vystrúhal zo vzácneho dreva masku s ľudským výrazom, ba dokonca niekoľko. Každá z nich imitovala jednu ľudskú emóciu. Ako napríklad smútok, hnev alebo radosť. Mladík sa začal venovať vo vzore svojho otca umeniam boja a lovu. Vyznačoval sa svojimi atletickými predpokladmi v love viac ako iní. Práve to Pa’enovy vymurovalo vo svojich radách cestu k autorite a rešpektu. Keď sa jedného dňa vracal z niekoľkodňového lovu, na mieste, kde stála jeho rodná osada, pleli pozostatky obydlí a horiacich tiel. Príbehy o nájazdoch krvilačných a nepríčetných Ogre po príchode temnoty sa zrazu zdali pravdivé. Nenašiel nikoho živého. Každého koho od malíčka poznal stihol krutý osud. V ten smutný deň, v tú strašlivú chvíľu Pa’en, vrhol do ohňa všetky svoje masky až na jednu. S výrazom hnevu. Prisahal pri všetkom svätom, že jeho jedinou cestou bude nemilosrdná pomsta. Boj za ľudí, ktorých tak miloval. Nenájde sa jediný Ogre, ktorý nepocíti strašlivú satisfakciu. Pomaly si cestou k pomste razí cestu k vlastnému vykúpeniu. Ťaží ho pocit viny za to, že tomu nezabránil a neveril miestnym výstrahám. Ako sa Pa’en oboznamuje s okolitým svetom, začína sa čím ďalej tým viac odpútavať od svojej ľudskej minulosti a s veľkou zvedavosťou načúva Alfaírskym poverám. Ako pomstieva osud jednej ľudskej komunity prichádza na podstatu vlastnej kultúry.
Preview z konceptu príručky
Herný koncept

Oceľ & Plameň je príbehová hra, založená na systéme pravidiel spirit of the century s otvorenou licenciou. Jeho tvorcami je trojica úspešných autorov, menovite Robert Donoghue, Fred Hicks a Leonard Balsera. Príručka, ktorú držíte v rukách obsahuje konverziu tohto systému pre hranie vo svete Oceľ & Plameň, autora Petra Scholtza. Samotná príručka sa delí, ako ste si už asi všimli, do troch častí. Tou prvou je Oceľ a opisuje jednu z možností hrania. Ak otočíte knihu na druhú stranu, nájdete tam časť s názvom Plameň. Tá rovnako ako tá prvá opisuje druh hry. Tretia časť je určená Pánovi hry a popisuje všetko potrebné k vytváraniu dobrodružstiev a užitočné rady pre vedenie herného sedenia. Oceľ a& Plameň tak ponúka dve hlavné koncepčné motívy.

Ak sa rozhodnete hrať Oceľ, stačí ak si prečítate časť knihy s rovnakým názvom. V Oceli ste členom imperiálnej ligy, elitní obrancovia ľudstva pred temnotou, ktorú dosiaľ zem nepoznala. Pomáhate tým, čo stratili vieru postaviť sa opäť na nohy a trestáte tých, ktorí šíria zlo. Pretože toho už je beztak toľko, že to zdá sa táto zem viac neunesie. Máte právomoci konať protizákonne a určovať svoje vlastné pravidlá, ale iba v prípade, že konáte v záujme impéria. Ste nutné zlo, ktoré nesmie plodiť ďalšie, ale musí eliminovať väčšie.

V prípade, že sa rozhodnete hrať Plameň, stačí ak otočíte knihu a začnete čítať danú časť. V Plameni sa ujímate role vyhnanca, povstalca a nežiaduceho. Magickú bytosť, ktorá zaprisahala zemi nemilosrdnú vendetu, člena povstaleckej organizácie, ktorá ma len jeden jediný cieľ. Pomstu. Máte možnosť siahnuť po obrovskej moci, avšak ste neustále psychicky a fyzicky zužovaní vplyvom temnoty. Či už sa jedná o mutácie, anomálie alebo stavy šialenstva. Bojujete proti tým, ktorý vás násilne pripravili o váš domov, o vašich blízkych a o vašu hrdosť. Poháňaní nenávisťou a túžbou získať späť svoje postavenie v rodnej zemi, vediete krvavú vojnu voči utláčaniu.
Zo sveta
Veľký očistec

Temnota po niekoľkých týždňoch ríšu svetla opustila a nechala ju zúboženú a znásilnenú vo svároch krutého osudu. Ríša sa s najvyšším úsilím snažila predošlé udalosti objasniť. Ľud dožadoval vysvetlenie a juh potreboval okamžitú pomoc a podporu. Kataklizma v Peranskej republike nemohla byť utajená, vzhľadom na jej obrovský dopad. A niekto za tieto udalosti musel niesť vinu. Nebyť veľkej propagandy, ktorú zahájila pred príchodom temnoty frakcia mágov, udalosti mohli byť vysvetlené enviromentálnou katastrofou. Avšak medializácia celého rituálu za účelom propagácie mocnej frakcie, sa stala osudnou chybou mágov. Cesta k sláve sa nekonči stále tak ako predpokladáte. A ich snaha o záchranu Peranskej republiky, pred stále väčšími priestorovými trhlinami presahujúcimi hranice susednej Tyrianky, sa prekvapivo obrátila v záhubu. Edesania si nemohli nevšimnúť príšerností, ktoré nečakané mutácie vyvolali. A tak mágovia ostali vo svojej rodnej zemi ako tŕň v oku, zúbožený mutáciami a rôznymi bolestivými anomáliami. Ľudstvo sa začalo búriť, nedôverčivo začalo mágov odsudzovať a rozpútalo tak mnoho konfliktov. Temnota za sebou zanechala globálnu paranoju a všadeprítomnú nevraživosť. Cisárov palác začal pomaly strácať kontrolu nad vlastným impériom a čo viac sa nedokázal sústrediť na výpomoc Južným krajinám. Po tom ako vznikli hypotézy o tom, že magická sila je pôvodcom anomálií, ktoré sú neliečiteľné a nekontrolovateľné, bolo nutné stanoviť nevyhnutné opatrenia.

Cisár nariadil nekompromisné vyhnanstvo pre tých, ktorých sila bola až priveľmi podceňovaná. Mutácie predstavovali pre ríšu príliš veľké nebezpečenstvo a tak musel každý z čo len náznakom vplyvu mágie hranice impéria opustiť. Imperiálna armáda začala páliť ich domovy a všetko, čo mohla ich moc poznačiť. Tých, ktorí kládli odpor, inkvizícia na mieste popravila. Ostatných pozabíjali cestou do vyhnanstva. Avšak vďaka skúsenostiam cisárovho arcimága Rufusa a jeho zbehlosti v krajine sa menším komunitám podarilo uniknúť. Neskôr sa k cisárovi dostali informácie o zverstvách, ktoré boli na týchto civilistoch páchané. A aj keď vedel, že sú pravdivé, bol ich nútený pred okolitým svetom poprieť. Ľudstvu predložil žiadanú satisfakciu. Odôvodnenú ako potlačený útok posadnutej frakcie mágov na nevinných civilistov. Z magickej frakcie tak neostalo nič, na čom by sa dalo opäť stavať. To málo, čo z nich prežilo veľký očistec, našlo svoj domov v pustine Tyrianky. Vďaka nebezpečenstvu v podobe smrtiacich priestorových trhlín, bolo ich útočisko pred impériom jediným miestom, na ktoré ľudská noha len tak nevkročí.

Invázia

Ubehli desiatky rokov a frakcia mágov ostala už len spomienkou. Tí, čo šírili informácie o ich domove v Tyrianke, boli vzhľadom na známu povesť tejto krajiny považovaní za bláznov. Až do chvíle, keď nastala invázia, na ktorú nebol nikto pripravení. Mágovia vytvorili alianciu aká v histórii nemala obdoby. Magické bytosti sa nezdráhali, kedysi mocnú frakciu posilniť a podporiť tak ich krvavú vendetu. Edeseou začala otriasať vojna. Z arcimága Rufusa sa stal ich vodca a prorok. Ukázal sa ako dokonalý stratég a netajil sa tým, že mal toho najlepšieho učiteľa, samotného cisára. A aj keď svojou inváziou napadol prevažne celú Edeseu, najostrejší konflikt sa rozpútal na ďalekom juhu. Partizánskou taktikou rozpútal v krajine nesmiernu paniku.

Zamčeno

Zpět na „Oceľ a plameň“

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 0 hostů