[SotE] Jeden z Príbehov

Sekce, v níž se věnujeme našemu hraní. Můžete zde poprosit o pomoc s přípravou kampaně nebo dobrodružství, konzultovat svou postavu, a samozřejmě se podělit o zápisy z her, které již máte za sebou.
Odpovědět
Uživatelský avatar
Fingalen
Příspěvky: 1197
Registrován: 25. 1. 2007, 13:39
Bydliště: Bratislava
Kontaktovat uživatele:

[SotE] Jeden z Príbehov

Příspěvek od Fingalen » 29. 1. 2010, 15:23

V pondelok sme mali prvé sedenie Príbehov impéria. Od čias stredoškolského dračáku to bol môj tretí pokus viesť hru. Tu je zápis zahŕňajúci dej. Postrehy k hraniu pribudnú asi časom.

Postavy:

Fridrich Wilhelm Kasiski - pruský profesor fyziky pôsobiaci na oxfordskej univerzite, kde pred krátkou dobou realizoval experiment s konzerváciou elektrického výboja. V spojitosti s ním sa udiali podivné veci (vymrelo rastlinstvo v celom krídle a časti univerzitného parku, zmizli profesorove poznámky z toho dňa, nad cievkou a zbernou nádobou výboj vyrazil do stropu dieru...). V tých dňoch profesorovi ušla manželka i s dcérou Winifred (aspoň taká je policajná verzia).

Cedric d'Ivri, Lord Wolvercote - schudobnelý aristokrat z prastarého rodu zaoberajúci sa nekromanciou a numerológiou, ktorý sa prezieravo priženil do rodiny Lorda Edmunda G. Brightmorea, dekana magickej fakulty v Oxforde, aby skrze jeho vplyv znovunadobudol meno svojej rodiny. Ten však jeho zámer prehliadol a pristupuje k nemu s náležitým opovrhovaním.

Útiradien - slepý elf, pútnik. Zažil pády svetov, cítil dopad Sily, ktorá vysáva život. Teraz kráča po zemi odhodlaný postaviť sa tejto Sile, nechať cyklus života kráčať nedotknutý chladom ničivých kúziel a technológií.


Ako to celé začalo.

Profesor Kasiski sa vrátil domov neskoro večer. Svoju ženu a malú dcérku nevidel už niekoľko dní. Niežeby ho to veľmi trápilo. Posledné dni príprav si vyžadovali nesmierne pracovné nasadenie. Že nikoho nenašiel doma ho prekvapilo, ale nevyviedlo z miery. Asi sa rozhodli odísť navštíviť Virginiiných príbuzných. Nedalo sa tomu čudovať. Riadne ich zanedbával. Ľahol si do postele a utopený v myšlienkach zaspal vyčerpaním. Ani sa neprezliekol.
V noci sa však strhol na podivný šramot. Vstal a vyšiel do chodby. Jediné svetlo presvitalo zvonka. Zdalo sa, že zvuky vychádzajú z kúpeľne a tak ráznym krokom vstúpil dnu. Za oknom uvidel vystrašenú tvár malej Winifred. Búšila o sklo a niečo sa snažila povedať, neozýval sa však žiaden zvuk. Rozospatý profesor sa vrhol k oknu, aby ho otvoril. V tej chvíli si však uvedomil, že stojí len pred zrkadlom. Bezhlasé pohyby pier jeho dievčatka mu však z hlavy nevymizli.
Asi po dvoch týždňoch polícia uzavrela prípad ako útek manželky, ktorá opustila muža zanedbávajúceho rodinu.


Les voňal končiacim letom. S palicou v ruke kráčal Útiradien mäkkou trávou počujúc zvuku vzdialenej poľovačky. Druhou rukou si pomáhal hladiac kôru okolitých stromov. Zo zamyslenia ho vytrhla nepríjemná nasladlá vôňa a bzučanie múch. Zbystril a začul brechot psov a hlas akéhosi muža prikazujúceho mu zastať. Elf cítil, ako ktosi prešiel okolo neho a zastal asi krok za ním. V hlase bolesť a smútok, príchodzí odrezal obeseného muža a nežne ho zložil na zem. Po chvíli si uvedomil svoju nezdvorilosť a obrátiac sa k Útiradienovi. Predstavil sa ako Arthur Connelly, prikázal sluhovi počkať pri tele, kým nepríde pomoct a pozval elfa do svojho domu. Cestou vysvitlo, že mladík je synom obeseného Sira Jacoba Connellyho, fyzika z Oxfordu, ktorý evidentne neuniesol ťažobu tragických udalostí v rodine.
V dome elf našiel dvoch vlkodavov čakajúcich s ťaživým pocitom svojho pána. Upokojivým hlasom a dotykom ich prepustil zo služby. Väčší z nich sa zložil ku kreslu svojho bývalého pána, zvesil hlavu a bez jediného zvuku vydýchol naposledy. Ten druhý sa zložil k nohám slepému elfovi a viac sa od neho nepohol.

Skôr ako sluha pomohol Cedricovi d'Ivri vyzliecť kabát, do predsiene vbehol mladý Edward privítajúc otca. V očiach sa mu iskrilo nadšenie a úžas, pretože pán Brightmore, matkin strýko, pozval jeho i sestru Evelyn zajtra na prehliadku univerzitnej knižnice. Chlapcova radosť nepoznala hraníc. Len pri slovách, že keď vyrastie, i on bude mocný mág ako pán Brightmore, jeho otec posmutnel. Nenechal však na sebe nič znať. A strohým gestom pozdravil obe deti i ospravedlňujúcu sa manželku. Odkedy musel prepustiť pestúnku, pani d'Ivri pôsobila každým dňom unavenejšie. Kým odišla uložiť deti, Cedric sa usadil pred krbom a vypočul si reči komorníka Gustava o nových poklesoch cien akcií, skrachovanej dielni a ďalšich ťaživých zvestiach. Sluha sa rozhovoril i o návšteve Edmunda Brightmora a jeho pozvaní. Lord Wolvercote pozorne počúval a hľadal súvislosti. Podivne častý výskyt štvorky, čísla smrti, zanieteného numerológa znepokojil viac ako správy o miznúcom majetku.
Keď sa vrátila do miestnosti pani Eleonora, Cedric jej venoval len málo pozornosti. Jej návrhy na spoločne strávený deň v Portsmouthe, keď sa teraz o deti postará strýko Edmund, manžel odmietol.
Neskoro večer sa ozvalo zabúchanie na bránu. Akýsi poslíček doniesol správu o smrti a pozvanie na pohreb Lorda Jacoba Connellyho. Cedric d'Ivri si však nedokázal vybaviť, odkiaľ by mal tohto muža poznať. Ale dobrý mrav káže podobé pozvanie neodmietnuť.

Keď sa prvýkrát ukázal profesor Kasiski vo svojom laboratóriu, zatočila sa mu hlava. Neporiadok a zmätok neustále sprevádzajúci jeho prácu halil celú miestnosť. A na piedestáli toho všetkého stála zničená aparatúra. Dvaja zapálení doktorandi zanechali svoju prácu a obrátili pozornosť na pruského fyzika. Vychudnutý dlháň Charles Lovegood pôsobiaci ako profesorova karikatúra stál pri sklenenej zbernej banke veľkosti dospelého muža. Archibald Benbow, vždy uhladený šarmantný syn bohatého porthsmoutského lorda, okamžite priskočil k Friedrichovi Kasiskemu.
"Báli sme sa, že sa už neukážate, pane. Zvlášť potom, čo Vás opustila vaša pani s dcérou. Musí to byť hrozné zvlášť v tomto čase. Noviny písali o prípade dcéry profesora Connellyho a jej detí. Polícia prípad uzavrela. Ale vy... Nemali by ste sa takto zaťažovať. Mali by ste odpočívať."
Profesor však o odpočinku nechcel ani počuť. Akoby náhodou siahol do hromady starších novín a našiel na titulke článok o smrti štyroch detí mladej vdovy, dcéry známeho profesora. Boli nájdené zamknuté v drevenej komode. Všetky zadusené. Matka Lucy bola až donedávna nezvestná a v dôsledku toho bola hlavná podozrivá. Jej telo však pred pár dňami vyplavila Temža ďalekú cestu od ich vidieckeho sídla.
"Pane, toto musíte vidieť," ozval sa Lovegood z rohu miestnosti. Kúsok pod hrdlom zbernej banky boli dve zvislé, protistojace praskliny. Akoby sa ju niečo zvnútra pokúšalo roztlačiť. Kasiskemu však padol pohľad inam. Dno fľaše bola zrkadlová plocha. Zakrútila sa mu hlava a v ušiach sa mu ozval hlas jeho dcérky. Zahmlilo sa mu pred očami a omdlel.

"Vidíte Lord vicekancelár," oslovil dekan magickej fakulty Edmund Brightmore lorda Williama Osbournea, niekdajšieho Kasiskiho blízkeho priateľa a vicekancelára univerzity pre vedu a výskum: "Odhliadnuc od nepochybných kvalít profesora, musíte nepochybne uznať, že ne je v stave pokračovať na tomto projekte. A okrem toho je to nepredstaviteľne nebezpečné!"
Obtlstlý magik spustil prednášku a nevyspytateľnosti podobných experimentov, o ich možnom dopade a nevyhnutnosti preskúmať celú záležitosť univerzitnou radou pre veci magické. Uzavrieť oddelenie a projekt prerušiť na dobu neurčitú.
To sa však už Kasiski pozviechal a horlivo začal svoju prácu brániť. Jeho nemecký prízvuk bol vždy výraznejší, keď sa rozčúlil a lord Osbourne to o ňom dobre vedel. V horlivej debate Edmund Brightmore nepostrehol, že vo dverách stojí Cedric d'Ivri so svojimi deťmi. Keď sa Kasiski obrátil na vicekancelára zdôvodôujúc mu nevyhnutnosť pokračovania v projekte, v sústredení si nevšimol, ako Brightmore nenápadne zasunul do vrecka drobnú súčiastku.
Napokon však William Osbourne rozhodol, že ak si profesor Kasiski zoženie prostriedky na opravu vybavenia, môže pokračovať v práci. Samozrejme ale pod dohľadom povereného pracovníka magickej fakulty. Všetci pristali. No o spokojnosti kohokoľvek z nich nemohla byť ani reč.
Profesor Kasiski sa vrátil k svojim poznámkach a všimol si, že na väčšine papierov, ako i nábytku sú špinavé odtlačky mčacích nôh.
Edmund Gordon Brightmore nespokojne vyšiel do chodby, kde mu náladu ešte viac skazil nepodarený manžel jeho netere Eleonory.

Cedric d'Ivri sa o tom potreboval dozvedieť viac. Jednak ho k tomu hnala neukojiteľná zvedavosť učeného gentlemana, no predovšetkým možnosť ukázať príbuznému ako i mágskym kruhom, že za niečo stojí. Tie roky nad knihami sa musia zúročiť. Ale Lord Brightmore bol odmietavý ako obvykle. Vraj si urobí čas o pár dní. V pondelok. O štvrtej. Lord Wolvercote zaškrípal zubami, ale svoje rozčarovanie či hnev, nedal ani náznakom najavo. Sám sa prešiel chodbami budovy pozorne prezerajúc zvädnuté rastlinstvo, uhynutý hmyz. Vonku videl záhradníkov odpratávajúcich spadané listie, suché vetvy i telá mŕtvych vtákov.


Arthur Connelly sedel za stolom s elfom sám. Okrem služobníctva neostal v dome nik, kto by sa k nim mohol pripojiť. Možno to bol nepokoj, strach zo samoty mladého pána domu, možno istota a rozvážna vyrovnanosť slepého elfa, čo spôsobili, že Arthurovi sa počas večery nezastavili ústa. Rozrozprával sa pekne od začiatku o trágedií, ktorá ich postihla, o smrti detí, ktoré ich starý otec nadovšetko miloval a napokon i o tragickom konci ich matky, Arthurovej staršej sestry Lucy.
Po večeri na Útiradienovu žiadosť, odviedol mladý muž elfa do miestnosti, kde umreli deti. Zhodou okolností v nej teraz ležal i Jacob Connelly očakávajúc pohrebnú službu. Slepec v doprovode ozrutného psa prešiel miestnosťou k skrini. Zĺahka sa jej dotkol a uvidel tváre detí. Ich smiech, utekali jedno za druhým a chvatne sa ukrývali. Nastarší za nimi zavrel dvere. Tma a zacvaknutie zámku zvonku... Útiradien sa otočil. Počul, ako do miestnosti vstúpila mladučká slúžka nesúc pánovi na tácke pohár a karafu s vínom. Arthur sa medzitým sklonil nad otca a z vrecka vybral dve mince.
"Otec takto vždy obdarovával mŕtvych. Vravel, že je to poplatok Prevozníkovi." Elf nevidel, ako ich mladý Connelly položil na viečka mŕtveho otca, úcitil však, ako sa pretrhli posledné nite, viažúce dušu mŕtveho k tomuto svetu.
V tej chvíli sa ozval výkrik, trieštenie skla a kliatby. Slepec si v miestnosti všimol nový život, doteraz starostlivo ukrytý. Pod srdcom dievčaťa. Tej prišlo nevoľno a pustila karafu polejúc vínom svojho pána. Ten sa rozzúrili a častujúc ju bitkou a urážkami, vyhrážal sa, že ju vyhodí. Avšak podmanivý hlas slepého pútnika upokojil rozrušeného pána domu a pomohol mu znovunájsť vyrovnanosť gentlemana. Letmý úsmev vystrašenej slúžky plnej vďaky však Útiradien vidieť nemohol.

O pár dní sa na bristolskom cintoríne konal veľkolepý pohreb Jacoba Connellyho. Friedrich Wilhelm Kasiski tajne dúfal, že mladého dediča presvedčí, aby spolufinancoval jeho projekt. K pamiatke starého profesora. Netušil však, že sponzor sa nájde sám. Cedric d'Ivri nemal peňazí nazvyš. Skôr naopak. Vedel však, že žiadne peniaze, ktoré môžu prispieť k dobrému menu rodu Wolvercote, nie sú vyhodené. A tu sa navyše črtala zaujímavá možnosť preniknúť k tým podivným udalostiam na univerzite. Avšak stál si za svojim. Podiel na sláve, zisku ani prístup k výskumu mu nemôže byť odopretý. Nebude len patrón, bude partner. Profesor Kasiski takúto ponuku odmietnuť nemohol.
Avšak tento rozhovor neunikol elfovi. A keď pocítil pálčivú bolesť, hneď ako sa priblížil k pruskému fyzikovi, vedel, že nemôže vycúvať. Kúsok cievky, ktorý mal Kasiski zapletený v kabáte, slepý elf bez zaváhania vybral a odniesol do záhrady. Takýto kontakt s tou ukrutnou Silou, doposiaľ nezažil. Toto je to, čo ničí Život.
Zaplietol sa s profesorom do rozhovoru a jemu i Lordovi Wolvercote ponúkol svoju ruku. Vedel, že keď bude nablízku, dokáže zabrániť ďalším škodám. A tak mu na to kývli.
Skôr ako mali možnosť prebrať ďalšie podrobnosti, kuriér doručil profesorovi Kasiskemu telegram od mladšieho doktoranda Archibalda Benbowa: Charles Lovegood bol zavraždený.
Hrajeme si a víme, že si hrajeme, tedy jsme něčím víc než jen rozumnými bytostmi, neboť hra je nerozumná..

I've joined the resistance.

Uživatelský avatar
Ecthelion
Moderátor
Příspěvky: 9627
Registrován: 13. 7. 2004, 14:19
Bydliště: Brno/Rezno
Kontaktovat uživatele:

Re: [SotE] Jeden z Príbehov

Příspěvek od Ecthelion » 30. 1. 2010, 10:50

Velmi pěkný zápis. :clap: Moc díky za něj.

Na postřehy z hraní i pokračování se moc těšíme. Vypadá to, že jste rozehráli opravdu velmi zajímavý příběh...
"Stay firm and die hard!" Colonel-Comissar Ibraim Gaunt, Tanith First-And-Only
Obrázek

Odpovědět

Zpět na „Vaše hry - příprava, rady, zápisy“

Kdo je online

Uživatelé prohlížející si toto fórum: Sarsaparillos a 2 hosti