od Alef0 » 30. 10. 2009, 12:23
Osobne neviem, čo si mám o tejto hre myslieť.
Fet. Génius. Akadémia. Úlet. Všetko dohromady. This is a serious game. Nie, to sú akademici, ktorí vyfajčili zborník analyzujúci Lovecraftovo dielo.
Hra podľa mňa balansuje na hrane strašného strašného ,,insiderského" humoru, lenže len málokto to môže pochopiť. Už len idea ,,zjedzte chrobáka" (švába, bzdochy, či čo to je) je úchylnosť, na druhej strane je to jadrom závažnej premisy: do akej miery pôjdete za svojou prestížou? I vtedy, ak obetujete ľudstvo? Čo ak je Chrobák metaforou atómovej bomby, dynamitu, či podobných nebezpečných vynálezov?
Cieľ tejto hry je prostý: vyhrať. Teda získať čo najviac bodov reputácie, lenže na konci nebyť v Chrobákovej moci.
Hra je samozrejme jednorazová, bez rozprávača, ale zato s kartami. Má pevnú danú štruktúru točiacu sa okolo šiestich udalostí zimného semestra (zasadnutie obce, kolégium rektora, stretnutie senátu, futbal pri príležitosti stretnutia absolventov, fakultné výjazdové zasadnutie, helloweenovský ples). Každá z udalostí má v sebe vymenovaných niekoľko NPC, ktoré je nutné použiť - či už ako protivníkov alebo ako spriatelené bytosti. Posledným bodom rigidnosti je presné definovanie počiatočných vzťahov medzi postavami hráčov: s jednou postavou máte mimoriadne dobrý vzťah a s jednou mimoriadne zlý.
Vyhodnotenie konfliktov je prosté: hodíte si kockami, a kto má vyšší hod vyhráva. Hlavným cieľom vyhodnotenia je získať reputáciu. Stavíte niekoľko svojich bodov, súper staví svoje, a kto vyhrá, získava toľko bodov, koľko stavil.
Veselé je, že čím vyššiu akademickú pozíciu zastávate, tým vyššiu kocky pre konflikty týkajúce sa moci, vplyvu, povesti používate. Pre praktické veci bežného života však platí presne opačná zásada.
Chrobák v hlave (ehm) však dramaticky posúva vyhodnotenie: k hodu si môžete pripočítať d12. Ak poslúchate Chrobákov príkaz, získavate ďalšiu d12. To presne reflektuje moc, ktorú získate s prehltnutím vášho miláčika -- lenže na konci hry sa vám to môže vypomstiť.
Rozprávanie je okrem pevne danej štruktúry ovplyvňované
kartami. Pred začiatkom každej udalosti si hráči potiahnu jednu kartu, ktorá im dáva buď príležitosť alebo príkaz (ak sú pod nadvládou Chrobáka). Obe veci naznačujú / prikazujú, čo by ste mali v hre urobiť.
Príležitosti sú skôr pozitívne: získaj reputáciu; vyvolaj konflikt s vybraným hráčom. Na druhej strane, príkazy pochádzajú od Chrobáka (máte ho predsa v hlave!), a v podstate máte povinnosť ich vykonať. (Ak to spravíte, získate d12! Ak nie, musíte obetovať jednu črtu osobnosti. Jedinou možnosťou, ako sa príkazu vyhnúť, je strašne sa opiť -- výmenou za stratu povesti). Niektoré príkazy sú dramaticky výhodné a niektoré vás rovno zruinujú. Chrobák si však ešte neuvedomuje, že už nie je 2000 p. n. l, a že anglickí profesori nie sú sumerskí králi.
GU UD: Dance, lowly maggot
ZÚ IGIXŠÈ LI LI: Laugh with joy; for you are in the presence of your master.
NÍZU PA NAMKÚRRE LÁ: May it never be that this person is raised up – humiliate and mock it.
Rozprávačské právomoci sú veľmi voľné: striedavo rámujú scény, môžu si zavádzať ľubovoľné NPC, ale musia do scény zakomponovať NPC uvedené pri scéne a inak neplatia žiadne obmedzenia.
Podľa skúseností z hier sa dosť predpokladá súťaživé hranie, ktosi dokonca spomínal, že pri kooperatívnom hraní sa hra rozpadá. Ale to nie je nič čudné, akademici musia kopať za seba! A víťazom je ten, kto má najväčšiu reputáciu.
Na jednej strane ma to láka, ale na druhej strane mám pocit, že to chce hráčov, ktorí majú ten akademický background plus ten spoločný zmysel pre humor, kde dokážete pochopiť, že Lovecraft bol vlastne najlepší komik prelomu storočí.
Osobne neviem, čo si mám o tejto hre myslieť.
Fet. Génius. Akadémia. Úlet. Všetko dohromady. This is a serious game. Nie, to sú akademici, ktorí vyfajčili zborník analyzujúci Lovecraftovo dielo.
Hra podľa mňa balansuje na hrane strašného strašného ,,insiderského" humoru, lenže len málokto to môže pochopiť. Už len idea ,,zjedzte chrobáka" (švába, bzdochy, či čo to je) je úchylnosť, na druhej strane je to jadrom závažnej premisy: do akej miery pôjdete za svojou prestížou? I vtedy, ak obetujete ľudstvo? Čo ak je Chrobák metaforou atómovej bomby, dynamitu, či podobných nebezpečných vynálezov?
Cieľ tejto hry je prostý: vyhrať. Teda získať čo najviac bodov reputácie, lenže na konci nebyť v Chrobákovej moci.
Hra je samozrejme jednorazová, bez rozprávača, ale zato s kartami. Má pevnú danú štruktúru točiacu sa okolo šiestich udalostí zimného semestra (zasadnutie obce, kolégium rektora, stretnutie senátu, futbal pri príležitosti stretnutia absolventov, fakultné výjazdové zasadnutie, helloweenovský ples). Každá z udalostí má v sebe vymenovaných niekoľko NPC, ktoré je nutné použiť - či už ako protivníkov alebo ako spriatelené bytosti. Posledným bodom rigidnosti je presné definovanie počiatočných vzťahov medzi postavami hráčov: s jednou postavou máte mimoriadne dobrý vzťah a s jednou mimoriadne zlý.
Vyhodnotenie konfliktov je prosté: hodíte si kockami, a kto má vyšší hod vyhráva. Hlavným cieľom vyhodnotenia je získať reputáciu. Stavíte niekoľko svojich bodov, súper staví svoje, a kto vyhrá, získava toľko bodov, koľko stavil.
Veselé je, že čím vyššiu akademickú pozíciu zastávate, tým vyššiu kocky pre konflikty týkajúce sa moci, vplyvu, povesti používate. Pre praktické veci bežného života však platí presne opačná zásada.
Chrobák v hlave (ehm) však dramaticky posúva vyhodnotenie: k hodu si môžete pripočítať d12. Ak poslúchate Chrobákov príkaz, získavate ďalšiu d12. To presne reflektuje moc, ktorú získate s prehltnutím vášho miláčika -- lenže na konci hry sa vám to môže vypomstiť.
Rozprávanie je okrem pevne danej štruktúry ovplyvňované [b]kartami[/b]. Pred začiatkom každej udalosti si hráči potiahnu jednu kartu, ktorá im dáva buď príležitosť alebo príkaz (ak sú pod nadvládou Chrobáka). Obe veci naznačujú / prikazujú, čo by ste mali v hre urobiť.
Príležitosti sú skôr pozitívne: získaj reputáciu; vyvolaj konflikt s vybraným hráčom. Na druhej strane, príkazy pochádzajú od Chrobáka (máte ho predsa v hlave!), a v podstate máte povinnosť ich vykonať. (Ak to spravíte, získate d12! Ak nie, musíte obetovať jednu črtu osobnosti. Jedinou možnosťou, ako sa príkazu vyhnúť, je strašne sa opiť -- výmenou za stratu povesti). Niektoré príkazy sú dramaticky výhodné a niektoré vás rovno zruinujú. Chrobák si však ešte neuvedomuje, že už nie je 2000 p. n. l, a že anglickí profesori nie sú sumerskí králi.
[quote]
GU UD: Dance, lowly maggot
ZÚ IGIXŠÈ LI LI: Laugh with joy; for you are in the presence of your master.
NÍZU PA NAMKÚRRE LÁ: May it never be that this person is raised up – humiliate and mock it.
[/quote]
Rozprávačské právomoci sú veľmi voľné: striedavo rámujú scény, môžu si zavádzať ľubovoľné NPC, ale musia do scény zakomponovať NPC uvedené pri scéne a inak neplatia žiadne obmedzenia.
Podľa skúseností z hier sa dosť predpokladá súťaživé hranie, ktosi dokonca spomínal, že pri kooperatívnom hraní sa hra rozpadá. Ale to nie je nič čudné, akademici musia kopať za seba! A víťazom je ten, kto má najväčšiu reputáciu.
Na jednej strane ma to láka, ale na druhej strane mám pocit, že to chce hráčov, ktorí majú ten akademický background plus ten spoločný zmysel pre humor, kde dokážete pochopiť, že Lovecraft bol vlastne najlepší komik prelomu storočí.