Farby starej školy: Rôznorodosť raných herných štýlov

Na začiatku 70. rokov neexistovala ucelená interpretácia a ani verzia mechaník, prakticky každý si skladal "svoj" systém z čriepkov, ktoré mal k dispozícii - či už to bol Chainmail, LBB, neskôr Holmes, alebo náhodne pozbierané čísla rôznych časopisov či fanúšikovské moduly od tretích "firiem". Ľudia k D&D prichádzali z rôznych smerov a komunít - aj keď úzke jadro okolo TSR malo spoločný základ vo wargamingu z napoleonských vojen, hlbokom záujme o históriu (starovek a stredovek) a zdieľanom, viac-menej definovanom korpuse fantastickej literatúry. Neexistoval ani jeden definitívny, autoritatívny text, ktorý by roleplaying ako aktivitu vysvetľoval - dokonca ani neexistoval pojem "roleplaying" a používal sa skôr "fantasy wargaming". Dá sa z prameňov (predovšetkým zinov) odvodiť, že existovalo viacero spôsobov hrania, ktoré navyše asi mali priepustné, tekuté hranice. V článku opisujem päť takýchto spôsobov hrania - v dvoch z nich pritom nachádzam korene toho, čo sa dnes chápe ako OSR-štýl hrania.