A Penny For My Thoughts

4
Průměr: 4 (1 vote)
bezkocková hra silne orientovaná na príbeh, kde si ludia so stratou pamäti vzájomne pomáhajú rekonštruovať svoje spomienky
Paul Tevis
2009

Pravidlovo veľmi jednoduchý systém s pevnou štruktúrou, v ktorom ako jeden z pacientov trpiacich stratou pamäti hľadáte kým vlastne ste. Bola vám podaná špeciálna droga Mnemosin prepájajúca vedomie takto postihnutých ľudí a tak si navzájom snažíte svoje stratené spomienky pripomenúť. Na rozdiel od vačšiny iných hier za vašu postavu práve v tých najpodstatnejších momentoch rozhodujú iní. Navrhujú možnosti čo ste v danej chvíli urobili a vy si jednu z nich musíte vybrať a stavať svoj pribeh na nej ďalej pričom odmeníte hráča ktorý navrhol to čo sa vám páči najviac. Spomienky totiž nemusia byť iba príjemné a niekedy zistíte že ste úplne iným človekom ako ste sa videli na začiatku.

Takto by mali vyzerať rozprávačské hry

4

(nehral som, len cital prirucku)

APFMT je z rovnakej kategorie ako Mexican Standoff ci Baron Prasil. Nie je to rolova hra, ale hra, v ktorej sa rozpravaju pribehy (storytelling game). Nemate Rozpravaca, nemate kocky, nemate vyhodnocovanie konfliktov, nemate ziadne statistiky (iba list postavy, kde si evidujete fakty, ktore ste odhalili), pravomoci hracov sa striedaju po kolach.

Mechaniky su rozhodne trivialne - pri dostatocnom stlaceni by sa zmestili na dve strany. V kazdom kole sa jeden z hracov stane cestujucim (Travelerom), ktory sa zacne ponarat do vlastnych zabudnutych spomienok. Pamat je vsak zakerna vec a v zaujme sebaobrany nedovoli spominat na konanie, ci slova postavy, ktore priamo viedli k traume. V takej chvili sa pacient-cestujuci spyta ,,A co som vtedy urobil?". Dvaja ostatni pacienti daju dva vlastne navrhy, co sa vtedy stalo. Cestujuci si vyberie jeden z nich, odmeni pacienta mincou a pokracuje kym mu neminie zasoba minci.

Mince (pence z nazvu) su elementom, ktory velmi pripomina Standoff / Prasila. Lenze kym v tychto dvoch hrach mince sluzia na prerusenie behu rozpravania, tuto su primarne odmenou za dobre napady spoluhracov.

Co robi priepastny rozdiel, a co posuva Pence do neba, su komentare. Mnoho jednoduchych a genialnych hier zomiera na tom, ze nik nepovie, ako ich hrat (dostanete mechaniky a skoncite). APFMT je pravym opakom. Desat stran venuje mechanikam, a zvysnych 60 komentarom. Uz len uvedenie do hry je priamo zabudovane do mechanik - jeden z hracov je lektor, ktory v hre predcitava pravidla ostatnym hracom - pravidla sa teda ucite uz pocas prveho sedenia. Pekna je tiez volba ponorenia do postav, kde vas priamo oslovuju ako pacientov. Pravidla su prekladane mnozstvom prikladov a keby nestacili, tak tretia kapitola je tvorena kompletnou ukazkou hrania. Zvysok hry je doplneny dizajnerskymi a hracskymi radami, ktore naozaj vyplyvaju zo skusenosti. (,,Ano, prva hra bude uletena. Ale potom sa zladite.")

Samotna filozofia sa strasne pridrziava principov Improv-u (improvizovaneho divadla), ale pravidla vam ich podaju tak prirodzene, ze ani neviete, ze tam su. Ked na zaciatku spomienok kladu ostatni pacienti vodiace otazky, buduju tym vychodisko (platformu). V hre plati narativna pravomoc (hoci nie je tak nazvana), nemate odstrelovat napady (odpovede na vodiace otazky musia byt v tvare ,,Ano, a..", a najdolezitejsie je pocuvat ostatnych.

V tejto hre nebudujete dlhy pribeh s konfliktami - skor tvorite kratku epizodu zo zivota, ktora viedla k traume. "Planovanie" je tu pojmom, ktory nema absolutne zmysel. Vnutroherne to robit nemozete - vasa pamat je totiz vymazana - a mimoherne tiez nie, pretoze v momente, ked sa mate rozhodnut, preberaju vasu aktivitu spoluhraci. Navyse, ani na to nie je dovod - spomienka vyzera byt kratka, podla mna sa zmesti do 15-20 minut. Planovat v APMFT je rovnako zmysluplne ako planovat v Mexican Standoffe ci Baronovi Prasilovi.

Az tato hra mi explicitne povedala, preco a kedy Mexican Standoff funguje. A to len vdaka jednoduchym mechanikam a tone materialu, ktory dava nielen originalny napad, ale aj jasny navod, ako na to.

Kym hru neodohram, nemam odvahu dat pat hviezdiciek. Styri si vsak rozhodne zasluzi.